„Stručné posolstvo predchádzajúcej homílie je toto: v každom momente by sme mali vedieť, že potrebujeme pokánie počas dvadsiatich štyroch hodín, vo dne i v noci. Význam slova, ako sme sa naučili zo správnych prostriedkov jeho vykonávania, je tento: neprestajná a intenzívna prosba, ktorá je prostriedkami modlitby naplnená skrušením vedúcim do Božej blízkosti, kvôli hľadaniu odpustenia minulých pádov a prosbe o ochranu pred budúcimi.“……...
„Tieto veci sú mienené skôr pre ľudí, ktorí s veľkou pozornosťou držia stráž nad svojím telom a zmýšľaním; ktorí sa odtiahli od stretávania s ľuďmi; ktorí trávia svoj čas strážením mysle a v modlitbe, skrze zrieknutie sa všetkých vecí, dokonca aj svojich duší; ktorí prijali v dokonalom stíšení zmeny stavov spôsobených milosťou; ktorí prechádzajú životom pod vedením poznania Pána; a ktorí v stíšení boli tajomne……...
Svätý Izák Sýrsky pripomína učenie svätého Makáriusa Veľkého, aby povzbudil tých, ktorí trpeli náhlymi pokušeniami, ktoré zmenili stav ich mysle. Je si však vedomý, že u začiatočníkov v duchovnom živote môžu viesť k nesprávnemu chápaniu ich duchovného stavu. Preto v záverečných dvoch odsekoch šesťdesiatej deviatej homílie upresňuje, komu boli tieto poučenia určené. „Je zrejmé, že tieto veci neboli napísané pre……...
„Vidíš, ako jednoducho tento úžasný starec vysvetlil túto záležitosť? Kedykoľvek, hovorí, pyšná myšlienka vnikne do tvojej mysle v spojitosti s tvojou disciplínou, povedz: Starec, pohliadni na svoje smilstvo. Je zrejmé, že ten starec to povedal veľkému človekovi, pretože ľudia nie sú sužovaní myšlienkou pýchy, kým sa nenachádzajú na vyššej úrovni a spôsob ich života je chvályhodný. Pretože táto vášeň povstáva……...
„Boh si praje zmenu v našej mysli, pretože skrze myseľ sa zdokonaľujeme a skrze myseľ sa stávame tiež neužitočnými. Lebo je dostatočné pre ňu stáť samej pred Bohom bez pomoci a hovoriť v náš prospech. Vzdávaj vďaky a oslavuj neprestajne Boha, pretože aj keď vlastníš prirodzenosť, ktorá je slabá a ľahko padajúca, predsa skrze asistenciu milosti si z času na čas vyvýšený,……...
„Pokora, dokonca i bez skutkov, prináša odpustenie pre mnohé prestúpenia; ale bez nej skutky nemajú pre nás žiaden úžitok, skôr pre nás pripravujú väčšie zlá. Preto skrze pokoru, ako hovorím, nájdeš odpustenie pre svoje hanebné skutky. Čo je soľ pre každé jedlo, to je pokora pre každú čnosť a môže zlomiť silu mnohých hriechov. Pre nadobudnutie pokory musíme neustále……...
Duchovný zápas nie je ľahký. Ak človek z celej duše túži po živote v Kristovi, potom každý pád, každé podľahnutie túžbam vášní, prináša neznesiteľnú bolesť do srdca. Svätý Izák Sýrsky prináša do týchto stavov slová povzbudenia. „Vedz teda s istotou, že postaviť sa nie je v tvojej moci, ani to nepatrí k tvojej cnosti, ale patrí to samotnej……...
Vo svojom duchovnom zápase môžeme očakávať, že Boh nás v správnom čase môže navštíviť svojou útechou. Svätý Izák Sýrsky prináša poučenie pre takéto chvíle, aby sme o ňu neprišli nesprávnym hnutím v duši. „Keď ťa teda zatieni milosť a svätí anjeli sa k tebe priblížia a obklopia ťa, a navyše aj všetkých tých, ktorí sa ťa pokúšajú stiahnuť z ich……...
„Skutočne úžasný je tento svätý muž, ako niekoľkými slovami urobil túto vec hodnou dôvery; ukázal, že je plný múdrosti a úplne vyhnal z mysle svojho čitateľa všetky pochybnosti. Navyše hovorí, že človek, ktorý kráča podľa vlastných úmyslov a nepraje si nasledovať túto cestu, túži ísť po vlastnej, ktorá nebola vyšliapaná otcami, odvracia sa od týchto vecí a stáva sa……...
Skúšky, utrpenia, pokušenia – to všetko je súčasťou duchovného zápasu. Ak niekto hovorí, že je ušetrený od týchto vecí, tak je to zvyčajne znak, že ešte nezačal svoj duchovný výstup. Tí však, ktorí sa usilujú kráčať po ceste k spáse, sú si dobre vedomí týchto zápasov, ktorým čelia každý jeden deň. Niekedy je ich intenzita tak veľká, že……...
Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje slová svätého Makáriusa Veľkého: „Keď hovorí, že by sme nemali byť smutnými, keď sa prihodí pád, nemyslí tým, že by sme sa nemali voči nemu postaviť alebo že by sme ho mali prijať s potešením, ako niečo, čo je nám prirodzené, ale že by sme nemali zúfať ako človek, ktorý očakáva niečo vznešenejšie,……...
„Ako to, ó, Makárius? Hovoríš, že ,je zima a hneď na to páliace teplo a potom azda krupobitie a hneď na to pekné počasie. Toto je spôsobom, ako sme trénovaní: teraz je zápas a ,milosť nám prichádza na pomoc; inokedy je duša vystavená násilným vlnám, ktoré voči nej povstávajú, potom nastáva zmena a milosť zatieňuje človeka a napĺňa jeho srdce s radosťou a pokojom……...
„Svätý Makárius napísal jasne s veľkou rozvahou a vážnosťou ako pripomienku a poučenie pre bratov. Napísal, že tí, ktorí dosiahli úroveň čistoty, by nemali padnúť do beznádeje v čase opačných zmien, keď nepredvídane na nich dopadnú, dokonca aj keď nepodľahli nedbanlivosti a laxnosti: pretože aj keď sa dodržuje správna disciplína, môžu sa prihodiť pády, ktoré sa protivia ich vôli….…...
Šesťdesiata deviata homília prináša varovanie, že pokušeniam nie sú vystavení len slabí a ešte duchovne nezocelení ľudia, ale tiež tí, ktorí boli uznaní za hodných dočasnej bezvášnivosti. Svätý Izák Sýrsky začína homíliu slovami: „Ako často (dokonca aj ľudia pokročilí v čnostiach) padajú a skrze pokánie uzdravujú svoje duše a milosť ich prijíma! Aberácia totiž prechádza bez rozdielu každou racionálnou povahou……...
„Človek, ktorý sedí v stíšení a prijíma skúsenosť Božej láskavosti, nepotrebuje presviedčajúci argument a jeho duša netrpí chorobou nevery, ako tí, ktorí majú pochybnosti o pravde. Pretože svedectvo ich vlastnej skúsenosti je dostatočne presvedčivé, než nekonečné množstvo slov, ktorým chýba skúsenosť. Nášmu Bohu nech je sláva a česť na veky vekov. Amen.“ Aj keď svätý Izák Sýrsky sa považuje za duchovných……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí s hlbokým presvedčením, že ovocie stíšenia je prístupné pre každého, kto sa s vážnosťou usiluje o čistotu srdca. „Neustále bdenie s čítaním a častými prostráciami konanými s prestávkami spôsobí, že nepotrvá dlho, kým sa tie dobré veci nevrátia k tým, ktorí o ne s vážnosťou usilujú. Pretože tí, ktorí ich nachádzajú, nachádzajú ich týmito prostriedkami. Keď konáme tieto práce a prebývame vytrvalo……...
„Ale, ó, môj brat, ak tieto veci vo väčšej alebo menšej miere sa ešte po určitej dobe nezačali prejavovať v tvojej duši, potom utrpenia a skúšky a dokonca celé tvoje stíšenie je neužitočnou námahou. A aj keby sa diali zázraky tvojou rukou, dokonca aj keby si niekoho vzkriesil z mŕtvych, predsa tieto skutky sa nedajú porovnať k spomínaným. Ihneď prebuď svoju dušu a so……...
„Získaj vedomosť o rozdiele volania srdca a jeho prehováraní, keď ho počuješ. Nepretržité stíšenie svojou neutíchajúcou a vytrvalou prácou rýchlo prinúti dušu ochutnať tieto veci. Predsa však po ich objavení sú stratené skrze ľahostajnosť tých, ktorí ich prijali a dlho trvá, kým sú znovu nájdené. S ohľadom na tieto veci človek by si mohol trúfať povedať, čo vyhlásil požehnaný……...
„Znova sa presvedč, či tvoja duša nadobudla silu zbaviť sa spomienok na viditeľné veci silou nádeje, ktorá ovládla srdce, a ktorá posilňuje vnútorné zmysly prostredníctvom pevného presvedčenia. A pozri sa, či sa tvoje srdce (bez toho, aby si o tom premýšľal) nezvykne nechať odviesť od pozemských vecí ako väzeň neustálou prácou na jeho neustálom zhováraní sa s……...
„Vyviera z tvojho srdca ustavične istá sladkosť, ktorá je svojou rozkošnosťou neporovnateľná a ťahá za ňou celého človeka? A občas do celého tela nenápadne preniká istá slasť a radosť (veci, ktoré jazyk tela nedokáže vyjadriť), až kým to, čo je pozemské, nie je po tomto prijatí považované za popol a trus? Lebo prvá spomenutá radosť, ktorá vyviera……...
„Dávaj pozor aj na toto: je tvoje poznanie skrze osvietenie duše schopné rozlišovať tieto veci alebo ich rozoznáva len matne, alebo je úplne zbavené takýchto kapacít? Vnímaš s úplnou istotou, že tvoje myšlienky začali byť priezračné? Nastáva túlanie myšlienok počas času modlitby? A ktorá vášeň ťa znepokojuje, keď sa myseľ blíži k modlitbe? Vnímaš vo svojom vnútri, že moc……...
„Nie všetky vášne bojujú útokom. Sú vášne, ktoré iba spôsobujú v duši konflikt. Nevšímavosť, malomyseľnosť a smútok neútočia či už samotným útokom, alebo uvoľnením; jednoducho len uvaľujú ťarchu na dušu. Sila našej duše je však potvrdená víťazstvom nad tými vášňami, ktoré proti nej útočia. Človek musí mať o nich dobré znalosti a spoznať ich symptómy, aby tak s každým krokom, ktorý urobí,……...
V duchovnom živote nie sú dôležité len asketické námahy, ale tiež schopnosť rozlišovania hnutí v duši. Poznanie ich znakov odhaľuje, kde sa človek nachádza na svojej duchovnej ceste. Svätý Izák Sýrsky pokračuje v ich opise slovami: „V tejto prvej fáze vecí má (duša) voľnú ruku a vášne nie sú obmedzené, kvôli tomu konflikt stále silno tlačí na dušu, aj keď……...
Svätý Izák Sýrsky ponúka kritériá na spoznanie stavu duše. Človek musí neustále skúmať hnutia vo svojej duši, všímať si ich intenzitu, ako aj príčiny, ktoré ich vyvolali. Môže tak sledovať proces uzdravovania rán, spôsobených vášňami, ale tiež môže rýchlo odhaliť stagnáciu alebo dokonca zhoršenie stavu. Napriek dĺžke poučenia je užitočné vštepiť si tieto inštrukcie na skúmanie duše……...
Aj ďalšia homília prináša poučenia pre tých, ktorí sa rozhodli stráviť svoj život v stíšení samoty. Je však našou skúsenosťou, že aj v týchto radách svätého Izáka Sýrskeho nachádzame užitočné inšpirácie pre náš duchovný život, aj keď žijeme vo svete. Šesťdesiata ôsma homília začína slovami: „Vždy na seba dávaj pozor, milovaný, a keď zotrvávaš vo svojej práci, poznač……...