V poslednom odstavci šesťdesiatej tretej homílie svätý Izák Sýrsky opakuje stručným spôsobom postupnosť krokov, ktoré vedú k láske k Bohu. „Láska k Bohu prichádza skrze modlitbu; modlitba skrze stíšenie; stíšenie skrze odpútanosť; odpútanosť skrze trpezlivosť; trpezlivosť skrze nenávisť túžob vášní; nenávisť voči túžbam vášní sa rodí zo strachu z Gehenny a úprimného očakávania požehnaní. Túžby vášní sú nenávidené človekom, ktorý pozná ich……...
Svätý Izák Sýrsky často pripomína, že v duchovnom živote jestvuje akási postupnosť, ktorú človek musí rešpektovať. Dokonca hovorí, že každý pokus o preskočenie niektorého z krokov privoláva Boží hnev. Preto často sumarizuje svoje učenie o niektorej duchovnej téme sumárom krokov, ktoré na seba nadväzujú. Robí to aj v závere šesťdesiatej tretej homílie, v ktorej zdôraznil podmienky k dosiahnutiu úprimnej modlitby. „Z úprimnej……...
Keď počúvame poučenia svätého Izáka Sýrskeho o dôležitosti priam neprestajného ponorenia do modlitby, celkom určite nás to vedie k otázke, ako prakticky uskutočniť toto asketické cvičenie. Svätý Izák Sýrsky dáva odpoveď v ďalšom odstavci šesťdesiatej tretej homílie, keď hovorí: „Tiež musíme vedieť, moji milovaní, že každá skrytá kontemplácia, každé hnutie mysle zamerané na Boha a každá meditácia nad duchovnými……...
Bol som oslovený jedným krásnym vysvetlením kresťanského asketizmu. „Asketizmus je stav zamilovanosti a zároveň úsilie o udržanie tohto stavu.“ Myslím si, že táto charakteristika presne vystihuje úmysel svätých otcov pri predstavovaní rôznych druhov askézy a jej nevyhnutnosti. Platí to aj o poučení svätého Izáka Sýrskeho o hlbokej modlitbe. „Modlitba tiež potrebuje cvičenie, aby tak dlhotrvajúcou praxou myseľ mohla nadobudnúť múdrosť. Potom……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že modlitba nebude mať moc spoznať skryté veci, teda vniknúť do hlbokého poznania Boha, kým sa neoslobodí od všetkých viditeľných vecí. Svoje tvrdenie vysvetľuje v ďalších odstavcoch šesťdesiatej tretej homílie: „Preto Pán nám dal prikázanie, že človek by sa mal predovšetkým chrániť od zväzujúceho vlastníctva a odtiahnuť sa od vravy sveta a oslobodiť sa od……...
Keď počúvame svätých, ako hovoria o modlitbe, zmocňuje sa nás trochu skepticizmus. Dôvodom je, že v našej skúsenosti s modlitbou chýba aspekt úžasu a nadšenia, ktorý vnímame z výrokov svätých. Mnohí preto opúšťajú život modlitby alebo ho limitujú na pár minútovú povinnosť na umlčanie protestov svedomia. Múdrejšie si však počínajú tí, ktorí chápu, že modlitba je umením, ktoré je potrebné nadobudnúť neustálym……...
Šesťdesiata tretia homília je venovaná modlitbe. Svätý Izák Sýrsky hovorí o nutnosti túžby po Bohu. Bez tejto túžby nie sme schopní prísť bližšie k dverám, ktoré Boh pre nás otvára, aby sme ho spoznali takým, akým je. Túžba prekonáva rôzne prekážky, ktoré nám znemožňujú vstúpiť do stavu tohto nazerania. Na začiatku homílie svätý Izák Sýrsky predstavuje niektoré z tých prekážok….…...
Poučenia šesťdesiatej druhej homílie vedú človeka k bdelosti, aby nestratil ani na chvíľu najdôležitejší cieľ života – spásu svojej duše. Svätý Izák Sýrsky neustále zdôrazňuje, že náš život nám bol daný na pokánie, a preto by sme ho nemali premrhať. V závere homílie hovorí: „A tak ako hovorí požehnaný Efraim, máme pripraviť svoju dušu tak, aby sa podobala lodi,……...
„Život v tomto svete je ako rukopis knihy, ktorý je ešte hrubou verziou. Keď si človek praje alebo túži, môže do neho niečo pridať alebo vybrať a robí rôzne zmeny. Ale život v budúcom veku je ako dokument napísaný na čistých zvitkoch a zapečatený kráľovskou pečaťou, žiaden dodatok ani žiadne vymazanie napísaného už nie je možné. Preto kým sa nachádzame ešte……...
„Ak si navykneme k dobrej meditácii, budeme zahanbení vášňami, kedykoľvek sa s nimi stretneme. Dokonca aj príčiny vášní nás uvedú do zahanbenia, keď sa k nim priblížime. Keď túžiš uskutočniť nejakú nádhernú prácu kvôli láske k Bohu, nech je smrť limitom tvojej túžby. Takýmto spôsobom budeš uznaný za hodného vystúpiť v danom skutku na úroveň mučeníctva v každom utrpení a zranení, ktoré by mohlo……...
„Veľký je človek, ktorý vytrváva v rozhovore s Bohom, ktorý tomu zasväcuje život; je väčší než akýkoľvek iný človek na zemi a jeho práca je väčšia než akákoľvek iná vykonaná rozumnými bytiami. Keď sa modlíš, hovor túto modlitbu: Ó, Pane, urob ma hodným byť skutočne mŕtvym pre rozhovor so svetom! V tomto je skrytá celá prosba. Ale vytrvalo sa namáhaj……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že námaha asketického snaženia nás postupne vedie k stavu, kedy sme chránení pred útokmi vášní. Srdce je tak nasýtené vnímaním duchovných vecí, že sa stane nevšímavým k ponukám pokušení. V ďalšom poučení nás však varuje, že povolením v duchovnej disciplíne môžeme stratiť tento stav srdca. „Jedlo chudobných je odporné bohatým tak, ako je jedlo chorých odporné……...
„Človek, ktorému bol zverený poklad, nespí. Ak dodržujeme zákon pozornosti a praktizujeme rozlišovanie s poznaním, z ktorého dozrieva ovocie života, potom zápas s útokmi vášní sa nepriblíži k našej mysli. Vstup do srdca je im odopretý nie ako výsledok zápasu, ale kvôli nasýteniu nášho vedomia a poznaniu, s ktorým je naplnená duša a kvôli túžbe po úžasných božských víziách, ktoré sú objavované v tomto poznaní. Tieto……...
Svätý Izák Sýrsky dokáže majstrovsky použiť jednoduché príklady na vyjadrenie rôznych duchovných stavov. Nasledujúce poučenie to iba potvrdzuje. „Keď človek stratí svoje bohatstvo, je vhodený do chudoby a je mu odoprené vynikajúce jedlo, ktoré mu bolo podávané v jeho honosnom dome, postupne zabudne na predchádzajúci spôsob života, ako aj chuť tých znamenitých jedál; jeho brucho nie je……...
„Srdce, ktoré prijalo vnímavosť duchovných vecí a božskú víziu budúceho veku vo všetkej presnosti, pristupuje k spomienke na vášne ako človek, ktorý po nasýtení luxusným jedlom, nedáva žiadnu pozornosť jedlu menšej kvality, ktoré je pred neho predložené. Nemá žiadnu túžbu po tomto jedle, ale skôr ním opovrhuje a odťahuje sa od neho. Toto nie je iba kvôli nechutnej povahe jedla,……...
„Čo sú vášne?“ Túto otázku položil učeník svätému Izákovi Sýrskemu. Dostáva nielen odpoveď, ale aj návod na ich porazenie. „Vášne sú provokácie, ktoré sú zasiate do vecí tohto sveta a nútia telo uspokojiť jeho nevyhnutné potreby; neprestanú na nás útočiť, kým svet stojí svetom. Ale tieto útoky nevstúpia do srdca človeka, ktorý bol uznaný za hodného božskej……...
Dialóg svätého Izáka Sýrskeho s učeníkom o dôležitosti pravého poznania, ktoré prichádza zhora, nevyhnutne vedie k dôležitej otázke, ktorá aj nás často trápi: „Otázka: Ako človek vníma, že prijal múdrosť od Ducha? Odpoveď: Od poznania, ktoré ho učí cestám pokory v jeho skrytých hĺbkach a zmysloch a odhaľuje sa mu v porozumení, ako je pokora prijatá. „Ako človek vníma, že dosiahol……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v šesťdesiatej druhej homílii krátkym dialógom. Je pravdepodobné, že iba zreprodukoval časť rozhovoru so svojím učeníkom. Zmenou štýlu homílie chce iba zdôrazniť predkladanú pravdu. „Otázka: Čo je poznanie? Odpoveď: Vnímanie večného života. Otázka: A čo je večný život? Odpoveď: Vedomie v Bohu; pretože láska pramení z pochopenia. Poznanie podľa Boha je kráľom všetkých……...
Pri čítaní diel svätých otcov si musíme dávať veľký pozor, aby sme neupadli do určitej ilúzie. Na priblíženie intenzívnych duchovných skúseností sa musia použiť slová, ktoré ľudia zo sveta alebo tí, ktorí ešte nezakúsili podobný zážitok, môžu stotožňovať s emóciami, ktoré sú im blízke. Keď hovoria napríklad o láske k Bohu alebo o radosti, alebo šťastí, tak si musíme dávať pozor,……...
V homíliách svätého Izáka Sýrskeho sa neprestajne opakuje pozvanie k plnosti života s Bohom. Svätý Izák Sýrsky ani na chvíľu nepoľavuje v zdôrazňovaní radikálneho nasadenia pre dosiahnutie tohto cieľa. Preto z času na čas vsúva do homílií povzbudenie, ktoré má prekonať ochromenie čitateľa, pred ktorého predkladá výšiny duchovného života. Robí tak aj na začiatku šesťdesiatej druhej homílie, po predstavení troch základných stavov……...
V šesťdesiatej druhej homílii svätý Izák Sýrsky nás vedie k spoznaniu stavu, v ktorom sa nachádza naša duša. „Kým je človek nedbanlivý, bojí sa hodiny smrti; keď sa približuje k Bohu, bojí sa súdu; ale keď sa pohne vopred s celým svojím srdcom, jeden i druhý strach je pohltený láskou. Prečo je tomu tak? Pretože kým človek ostáva v poznaní a spôsoboch života tela,……...
Svätého Izáka Sýrskeho mnohí nazývajú najväčším učiteľom duchovného života. Šesťdesiata prvá homília je toho dobrým dôkazom. Napriek svojej krátkosti ponúka skvelé poučenie o úlohe skúšok v živote človeka bez otupenia alebo zľahčenia bolesti a trpkosti, ktoré spôsobujú. Aj záverečný odstavec je dôkazom nielen duchovnej múdrosti svätého Izáka Sýrskeho, ale tiež láskavého srdca s pochopením pre tých, ktorí sa usilujú kráčať po……...
Svätý Izák Sýrsky v zhode s ostatnými svätými učiteľmi duchovného života pripomína, že skúšky predchádzajú veľkým darom zhora. Hovorí: „Syn, ktorý nie je cvičený, neprijme úžitok z bohatstiev otcovho domu. Kvôli tomu Boh najprv dopúšťa skúšky a trápenia a potom odhaľuje svoj dar. Nech je sláva nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám prináša sladkosť zdravia skrze trpkú medicínu.“ Toto poučenie……...
V druhej časti šesťdesiatej prvej homílie svätý Izák Sýrsky sumarizuje náuku o skúškach a utrpeniach. Tejto téme sa venoval čiastočne aj v predchádzajúcich homíliách, vždy však z iného uhla pohľadu. Jeho poučenie si je hodno zapamätať, aby v čase skúšky sme nepodľahli malomyseľnosti. „Skúška je užitočná pre každého človeka. Skúška bola užitočná pre apoštola Pavla, ,aby boli umlčané každé ústa a aby……...
Keď čítame životy svätých, spoznávame s určitou dávkou údivu množstvo ťažkostí, s ktorými hrdinsky zápasili v každodennom živote. Možno to aj vyvolá otázku, prečo Boh dovolil takéto utrpenie v živote tých, ktorí ho milovali veľkou láskou. Svätý Izák Sýrsky odpovedá na túto otázku, keď hovorí o zmysle skúšok, ktorým Boh dovoľuje dopadnúť na človeka. „Spoznajú slabosť svojej prirodzenosti a pomoc Božej moci,……...