Každá vášeň nakoniec vedie k zakázanému potešeniu; a každá čnosť k duchovnému požehnaniu. Každá vzbudzuje to, čo sa jej podobá. Svätí učitelia duchovného života zdôrazňujú venovanie pozornosti aj tým najmenším prejavom vášní, aj keby sa zdali akokoľvek bezvýznamné. Upozorňujú na duchovnú zákonitosť, ktorú nám svätý Marek Asketik sprostredkoval svojím poučením. Vášeň i čnosť priťahujú to, čo sa im podobá. Čnostný……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že nadobudnutie pokory je nevyhnutnosťou pre porazenie vlády vášní v našom srdci. Aj keď sa tejto čnosti dotkol mnohokrát v predchádzajúcich homíliách, znovu sa k nej vracia s poučením o dvoch stavoch, z ktorých sa rodí v srdci človeka. Hovorí: „Je pokora, ktorá pochádza z Božej bázne a je pokora, ktorá pochádza z vrúcnej lásky k Bohu. Jeden človek je pokorený Božou bázňou;……...
Svätý Izák Sýrsky si dáva záležať, aby sme správne porozumeli jeho slovám. Preto po použití pojmu „svet“ hneď znovu vysvetľuje, čo má na mysli. „Pod svetom mienim vášne, ktoré sú vyvolané nepozornosťou a roztržitosťou. Keď sa zrodia a dospejú, stávajú sa hriechom a zabíjajú človeka. Ako deti sa nemôžu narodiť bez matky, tak vášne sa nemôžu narodiť bez rozptýlenia……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že po začatí asketického úsilia, ktorý je znakom úsilia o pokrok v duchovnom živote, človek začne vnímať jeho dobré ovocie. Spomína rozhorenie sladkej radosti v srdci, ktorá dáva sústredenosť myšlienkam. Hneď však upozorňuje, aby sme nepodľahli predstave, že ide o stály stav. Musíme očakávať odpor našej padnutej prirodzenosti, ktorý sa prejaví v celej škále pokušení. „Keď……...
Toto sú choroby, otvorené rany, ktoré spolu vytvárajú jednu veľkú ranu, slabosť starého Adama, ktorá ho postihuje, keď padne. Svätý prorok Izaiáš o nej hovorí: „Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom“ (Iz 1, 6). Podľa abbu Dorotheosa to znamená, že tá rana, hriech, nie je……...
Vášne sú zlé návyky; čnosti sú dobré návyky. Tu hovoríme o vášňach a čnostiach, ktoré sú nadobudnuté a prijaté človekom ako výsledok jeho skutkov a životného štýlu. Niekedy otcovia nazývajú vášňami rôzne vlastnosti choroby, ktorá sa v nás objavila následkom pádu, alebo rôzne formy hriešnosti, ktoré sú spoločné pre ľudstvo; boli sme narodení s týmito vášňami. Naopak, čnosti v tomto prípade sú esenciálne, prirodzené,……...
Svätí otcovia vidiac, že zápas s vášňami v nich prináša veľké duchovné ovocie, nechceli tento zápas ukončiť. Chceli v ňom odvážne pokračovať až do konca. Akí požehnaní muži! Nehľadali žiadnu inú dokonalosť okrem dokonalej pokory. Nikdy nehľadali nádej na spásu v sebe, namiesto toho úplne dôverovali v Krista. Kde nie je pokora, tam nie je kresťanská čnosť, a kde je skutočná pokora, tam……...
Vo všemohúcej pravej ruke Božej prozreteľnosti dokonca aj hriech, ktorý si urobí príbytok v človeku, ktorý pokryje celú jeho podstatu, ktorý ovládne všetky funkcie tela a duše, môže pomôcť v duchovnom raste! Ale jedine vtedy, ak je človek skutočným kresťanom. Chudoba ducha, pokorné uznanie vlastnej hriešnosti, poznanie nevyhnutnosti Vykupiteľa, námaha celého bytia vyznať sa Vykupiteľovi, Božiemu Synovi a Pánovi Ježišovi……...
Ak si padol do hriešnej fantázie, pocítil potešenie z hriešnych myšlienok, utrúsil zbytočné alebo hlúpe slovo, jedol príliš veľa, alebo urobil niečo iné ako toto, nesužuj sa ani nestrácaj nádej. Ak to dopustíš, iba pridáš viac zla k tomu, čo si spáchal. Okamžite rob pokánie pred Bohom, ktorý vidí všetky srdcia, skús sa napraviť a zdokonaliť, uvedom si nevyhnutnosť prísnej……...
Neverme svojim víťazstvám nad vášňami, nebuďme pyšní na také víťazstvá. Vášne, podobne ako démoni, ktorí ich využívajú ako zbrane, sú veľmi prešibané. Niekedy predstierajú, že sú porazené, aby v nás vzbudili pýchu, pretože potom ich víťazstvo nad nami bude viac pohodlné a konečné. Pripravme sa nazerať na naše výhry a porážky rovnakým spôsobom – odvážne a bez emócií. Svätý……...
Takéto pády sú neoddeliteľnou súčasťou pádu starého Adama, odkedy je ľudská porušená prirodzenosť infikovaná hriechom. Zvlášť mladý asketik nie je schopný nehrešiť v mysli, predstavivosti a emóciách; nie je schopný nehrešiť v slovách a skutkoch. Tieto hriechy sú liečené okamžitým pokáním. Nehovorím tu však o páde do smrteľných hriechov alebo o úmyselnom hriešnom živote, ktorý je úplným padnutím. Hovorím tu o malých hriechoch,……...
Kresťanský asketik musí odmietnuť nielen hriechy skutkov, ale tiež hriechy predstavivosti a hriechy emócií. Každá vášeň sa stáva silnejšou zakaždým, keď v nej človek nachádza potešenie a napĺňa jej čierne požiadavky, hoci len vo svojej fantázii. Vášeň, ktorá je prejavená v konkrétnom skutku alebo bola zasadená do duše a pestovaná v toku mnohých rokov, stáva sa pánom človeka. Je potrebný dlhý čas a……...
Ako sa prejavujú vášne? Prejavujú sa v myšlienkach, fantáziách a hriešnych túžbach. Myšlienky a fantázie sa niekedy neočakávane vynoria v mysli, niekedy k nej prichádzajú ticho ako zlodej a hriešne túžby sa podobne prejavia v srdci a v tele. Hriešne myšlienky, mentálne obrazy a pocity nakláňajú človeka k hriechu v momentálnom skutku, alebo, prinajmenšom, k poteche z pôžitku z jeho otroctva hriešnych myšlienok, fantázií, pocitov, predstavivosti a emócií. Svätý Ignác Brjančaninov predstavuje……...
Vášne tajne žijú v ľuďoch, ktorí vedú rozptýlený a nepozorný spôsob života. Väčšinou sú takí ľudia so svojimi vášňami spokojní a nevšímajú si ich. Zväčša ich ľahko ospravedlňujú, ba niektorí považujú tieto vášne za čisté a dokonalé čnosti. Jedine skutočný kresťan, ktorý neustále stráži svoje srdce, ktorý usilovne študuje Boží zákon dňom i nocou, môže spoznať svoje vášne. Čím viac sa……...
Vodcom všetkých vášní v tomto zápase je nevera. Otvára dvere duše k láske k peniazom a moci, k telesným žiadostivostiam, hnevu, depresii a k vrcholu týchto ziel – k zúfalstvu. Dverami do duše pre každú kresťanskú čnosť je teda viera. Sv. Ignác Brjančaninov poukazuje na dôležitosť viery v zápase s vášňami. Nevera alebo jej nedostatok nielenže tento zápas znemožňujú, ale otvárajú dušu neobmedzenému rastu vášní……...
V duchovnom zápase sa človek musí najprv ozbrojiť proti základným vášňam. Hriechy, prichádzajúce ako ich dôsledok, potom sami uschnú a odumrú. Kto odmietne telesné potešenia, slávu od ľudí, hromadenie bohatstva a nesústredený život, nepadne do hriechov hnevu a súženia. Nebude ovplyvnený ani pýchou, ani závisťou. Namiesto toho bude kráčať bez prekážok po ceste Božích prikázaní v ústrety spáse, v ústrety úplnému poznaniu Boha,……...
Človek preto musí byť neustále pripravený bojovať voči všetkým vášňam. Zvlášť musí byť ostražitý voči vášňam, ktoré sa objavujú častejšie než iné, pretože tieto najviac sužujú človeka. Vášne, ktoré sú prirodzené našej porušenej ľudskej prirodzenosti, sa veľmi líšia od vášní, ktoré ten-ktorý človek v sebe ochotne pestuje. Sila tých druhých je neporovnateľne väčšia. Ale pokánie, táto všemocná……...
Musíme veriť, že semená všetkých vášní sú obsiahnuté v hriechu prarodičov a že sme sa narodili s náklonnosťou voči všetkým formám hriechu. Preto nesmieme byť šokovaní prejavom žiadnej vášne v našom srdci, akoby išlo o niečo nezvyčajné a čudné. Kvôli unikátnym charakteristikám každého tela a duše, kvôli účinkom okolia a okolností, ktoré obklopujú každý život, určité vášne sa viac prejavujú v jednom človekovi a iné……...
Ťažký a masívny mlynský kameň drví zrnká pšenice na múku a tak robí tvrdú pšenicu vhodnú na pečenie chleba. Ťažký zápas s vášňami drví srdce človeka a jeho pyšného ducha, núti ho uznať svoj padnutý stav zreteľným odhalením týchto vášní v jeho vnútri. Núti ho spoznať potrebu pokánia; ničí jeho vieru v seba a posúva všetku jeho nádej na Spasiteľa. V tomto odseku nám……...
Vášne, ktoré ostávajú v kresťanovi, ho neustále nútia byť pozorný, neustále ho volajú bojovať a toto pomáha v duchovnom raste. Takto je zlo v premúdrej Božej prozreteľnosti využité na dobro. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto odseku zhŕňa asketickú skúsenosť mnohých, ktorí podstúpili zápas s nejakou vášňou. Každý, kto s vážnosťou podstúpil dlhodobý boj voči nejakej svojej vášni, si po istom čase uvedomí, že……...
Dopad vášní, ktoré tešia telesného človeka, je ťažký a bolestivý pre duchovného človeka. Je naplnený hnusom voči nim. Dokonca aj ich najmenší prejav ho ženie k úteku pred nimi, akoby to boli hladné divé šelmy alebo vrahovia. Duchovný človek sa utieka do bezpečia modlitby, do ochrany učenia evanjelií, do úkrytu v Bohu. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto poučení dáva rozlišovací……...
Asketické cvičenia sú pre kresťana nevyhnutné, ale tieto cvičenia sami osebe neoslobodzujú človeka od vášní. Jedine pravica Všemohúceho ho môže oslobodiť, jedine milosť Svätého Ducha. Svätý Ignác Brjančaninov toto poučenie rozvádza a vysvetľuje v ďalších odsekoch kapitoly o vášňach. Je však užitočné venovať mu trochu pozornosti. Musíme mať neustále na pamäti, že naše asketické námahy, nech by už boli……...
Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho utrpenia, obetovanie všetkých dočasných vecí pre večné, všetkého pomíňajúceho za nehynúce. Musíme byť učeníkmi a nasledovníkmi Bohočloveka celým svojím životom! Toto poučenie svätého Ignáca Brjančaninova sa nám nepočúva ľahko. Dokonca sa nám môže zdať, že ide akosi proti duchu kresťanstva. Ide však iba……...
Zápas kresťana s vášňou musí dosiahnuť úroveň ukrižovania tela s jeho vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24). U skúsených duchovných bojovníkov to musí dosiahnuť úroveň preliatia krvi – daj krv a prijmeš Ducha, hovoria otcovia. To znamená, že iba ten, kto trpí vo svojom tele skrze dobrovoľné i nedobrovoľné asketické námahy, je schopný odolať hriešnym túžbam tela, potlačiť a umlčať ich v sebe. Telo, ktoré……...
Zakaždým, keď vzdoruješ neodbytným túžbam vášne, oslabuješ ju. Neustály odpor vášeň zničí. Zakaždým, keď upadneš, vášeň sa stáva silnejšou a neustály pôžitok z vášní ťa robí ich otrokom. Svätý Ignác Brjančaninov nás učí o jednej z duchovných zákonitostí, ktorá nám môže pomôcť v duchovnom zápase. Neustále odporovanie túžbe vášne vedie k jej oslabeniu a nakoniec aj k jej vykoreneniu. Samotné poznanie tejto poučky……...