Jeden pustovník, ktorý žil na púšti 50 rokov a nikdy nejedol chlieb a vždy si obmedzoval dokonca aj vodu, povedal bratom: „Premohol som pokušenia smilstva, lakomstva a prázdnej slávy.“ Keď sa to dozvedel abba Abrahám, prišiel k tomu pustovníkovi a opýtal sa ho: „Skutočne si to povedal?“ Tento prisvedčil. Vtedy mu povedal abba Abrahám: „Predstav si, že vojdeš……...
Po opísaní sprievodných znakov prebúdzania citov v dospievaní, svätý Teofan Zatvornik sa jednotlivo dotýka tých, ktoré môžu podnietiť nebezpečné vášne. Nabáda, aby mladý človek rozpoznal ich znaky a okamžite ich zamietol. „Melancholický smútok a pocit osamelosti. Postav sa pevne proti nim. Ak si sa stal smutným, neoddávaj sa snívaniu, ale s plnou vážnosťou začni robiť niečo dôležité a ten stav pominie….…...
Svätý Teofan Zatvornik v novej kapitole odporúča rodičom obklopiť dieťa posvätnými obrazmi. Hovorí: „Nechajme, nech zmysly príjmu prvé vnemy od posvätných vecí: ikony a svetla lampady pre oči, posvätné hymny pre sluch, atď. Dieťa ešte nerozumie nič z toho, čo je pred jeho očami, ale zrak a sluch si navykajú na tieto veci, ktoré napĺňajú jeho srdce a tým odsúvajú iné……...
Obráťme sa k svojej skúsenosti a pozrime sa, kedy takáto myšlienka sebauspokojenia prichádza. Keď je človek v pokojnom stave, keď ho nič nevyrušuje, nič ho nezvádza a nevedie do hriechu – potom je pripravený pre každý druh svätého a čistého života. Ale akonáhle prichádza hnutie vášne a pokušenia, kde sú všetky tie prísľuby? Nehovorí azda človek sebe samému, keď vedie nezriadený život, „už……...
Zrieknutie sa všetkého umožňuje človeku postaviť dobrý základ pre duchovný život. Svätý Ján Klimak hovorí, že ním je nevinnosť, pôst a cudnosť. Keď hovorí, že všetci mladíci majú začať s týmito čnosťami, tak tým má na mysli tých, ktorí sa rozhodli pre život v Kristovi a stoja na začiatku svojho duchovného rastu. Nemyslí tým telesný vek, ale stav duše, ktorá začína……...
Je pozoruhodné, ako sa človek dokáže prispôsobiť nepriaznivým okolnostiam života. Toto prispôsobenie niekedy formuje jeho životný štýl natoľko, že aj keď tie nepriaznivé okolnosti pominú, nedokáže sa vrátiť k pôvodnej alebo i väčšej kvalite života. Toto môžeme badať aj v duchovnom živote ľudí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že čnosť je prirodzeným zdravím duše, vášne sú chorobou duše, ktoré napádajú……...
Keď čítame diela svätých otcov, nezriedka zaujímame určitý odstup. Radikálnosť ich poučení pripisujeme ich stavu – či už boli biskupmi, alebo mníchmi. Usudzujeme, že táto radikálnosť sa aplikuje na tento stav a nie na tých, ktorí žijú vo svete. To zaiste robí čítanie týchto diel „znesiteľnejšími“, ale to ešte neznamená, že naše uvažovanie bolo správne. Svätí otcovia nezanechali……...
Duchovný zápas zameraný na utíšenie vášní nie je jednoduchý, ale s vytrvalosťou je ho možné dovŕšiť. Svätý Izák Sýrsky nám dáva za príklad svätých, o ktorých v tomto zmysle hovorí, že kým žili, boli mŕtvymi. Má tým na mysli, že nežili podľa žiadostí tela. Boli mŕtvi pre veci, ktoré sa nám zdajú prirodzené a dobré. Neuvedomujeme si, že za tým stoja……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo svojej druhej homílii vymenovaním vášní: „láska k bohatstvu; zhromažďovanie vecí každého druhu; telesné potešenia, z ktorých vychádza vášeň telesného pohlavného styku; láska k úcte, z ktorej vychádza závisť; využívanie moci; pýcha, ktorá vychádza z autority; pompéznosť a nadutosť; ľudská sláva, ktorá je príčinou nenávisti a zatrpknutosti; strach o telo.“ Pripomína, že vášne sú časťou akéhosi prúdenia „sveta“ do nášho……...
Pod pojmom „svet“ svätý Izák Sýrsky rozumie celú škálu vášní, ktoré sú prítomné v človeku. Mnohokrát pod pojmom „svet“ rozumieme všetky vplyvy, ktoré prichádzajú zvonku a do istej miery ovplyvňujú náš život. Svätý Izák Sýrsky ponúka opačnú perspektívu. Naše neuzdravené vášne spôsobujú, že sme pripútaní k veciam tohto sveta. Odpútanie sa od sveta – čo je jednou zo základných podmienok……...
Zaiste ste videli reprodukcie obrazu Posledná večera, ktorého originál je v Mediolane. Namaľoval ho koncom 15. storočia veľký taliansky umelec Leonardo da Vinci. Vidíme na ňom uprostred smutného Krista vo chvíli, keď práve hovorí, že jeden z učeníkov ho zradí. Apoštoli sú tvárami obrátení k Pánu Ježišovi s ústami napoly otvorenými, akoby sa pýtali: „Azda ja, Pane?“ Namaľovanie……...
Z rôznych príbehov som sa dozvedel nasledovné o svätom Mojžišovi Čiernom, ktorý bol dobre známy medzi otcami skýtu. Zdá sa, že predtým, než sa stal mníchom, bol sluhom u jedného človeka. Jeho pán ho však vyhodil z domu, pretože Mojžiš bol veľmi popudlivý a jeho spôsoby boli urážajúce a surové. Keď bol prepustený, stal sa zlodejom a kvôli svojej mimoriadnej sile sa stal vodcom……...
Človek, ktorý skrze asketické úsilie vysuší kvet tela a odreže všetky jeho túžby, nesie na svojom tele Ježišove znaky (porovnaj Gal 6, 17). Poučenie svätého Theodorosa Veľkého vychádza zo slov svätého Pavla, ktoré napísal galatským veriacim. V piatej kapitole ich vyzýva: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Následne detailne objasňuje, čo znamená žiť podľa……...
Všimni si tiež, ty, ktorý si priateľom Krista, že ak jedna vášeň nájde v tebe miesto a zakorení sa, pozve aj iné vášne do tej istej svätyne. Pretože hoci vášne, tak ako ich podnecovatelia démoni, si navzájom odporujú, predsa sú zajedno v hľadaní nášho zatratenia. Možno nás prekvapuje, aký veľký priestor svätí otcovia venujú vášňam – ako ich rozpoznať……...
Pán prebýva v dušiach pokorných; ale hanebné vášne naplňujú srdcia pyšných. Nič tak neposilňuje vášne proti nám ako arogantné myšlienky a nič nevykoreňuje túto burinu z duše tak efektívne ako požehnaná pokora. Preto pokora sa oprávnene nazýva katom vášní. Ďalším základným kameňom pre duchovný život, ktorý uvádza svätý Theodoros Veľký, je pokora. Táto čnosť umožňuje človeku pravdivo vnímať svoj……...
Keď je vnímanie tela zdravé, človek si je vedomý znakov choroby; kto si toho nie je vedomý, je obeťou tuposti. Podobne intelekt, kým si uchováva svoju silu, uvedomuje si jej moc a vie, kde vstupujú zotročujúce vášne, a rozhodne sa im postaví. Ale je hrozné prežiť dni v nevedomosti, keď ako ten, kto bojuje v noci, nie sme schopní vidieť zlé……...
Mnohí ľudia uvažujú, či myšlienka podnecuje vášne alebo vášne podnecujú myšlienky. Niektorí hovoria, že to prvé, iní sa prikláňajú k druhému. Môj názor je, že myšlienky sú podnecované vášňami. Pretože ak by neboli v duši, potom by ju myšlienky na vášne neznepokojili. Svätý Theodoros Veľký vsúva uvedený názor do svojich duchovných textov kvôli veľkej diskusii, ktorá vládla……...
Sebakontrola spolu s pokorou vysušujú vášnivé túžby, láska upokojuje hnev a intenzívna modlitba spolu s pamätaním na Boha koncentruje rozptýlené myšlienky. Takto je duša očistená. Toto má byť cieľ, ako povedal apoštol: „Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána“ (Hebr 12, 14). Podobne ako v prípade telesných vášní, aj teraz nám svätý Theodoros……...
„Telesné vášne a vášne spojené s materiálnymi vecami sú potlačované skrze askézu tela, zatiaľ čo neviditeľné duševné vášne sú zničené pokorou, jemnosťou a láskou.“ Keď je človek dotknutý Božou milosťou a veľkodušne sa rozhodne pre službu Bohu a posväcovanie života, je hneď na začiatku nemilosrdne konfrontovaný s celou škálou vášní, ktoré doposiaľ nevnímal. Na túto duchovnú zákonitosť poukazujú svätí otcovia rôznymi poučeniami….…...
„Spomienky na všetky vášnivé skutky, ktoré sme spáchali, uplatňujú vášnivú tyraniu nad dušou. Ale keď boli vášnivé myšlienky z nášho srdca úplne odstránené, potom tieto spomienky nespôsobujú provokáciu, čo je znakom, že predchádzajúce hriešne skutky nám boli odpustené. Pretože kým je srdce podnecované vášňou, je zrejmé, že v ňom ešte panuje hriech.“ Svätý Theodoros Veľký nám týmito slovami……...
Sú tri hlavné vášne, z ktorých povstávajú všetky ostatné: láska k zmyslovým potešeniam, láska k bohatstvu, láska voči chvále. Pri ich prebudení stojí nablízku päť iných zlých duchov a z týchto piatich povstáva roj vášní a všetkého druhu zla. Kto teda porazí tých troch vodcov a vládcov, zároveň premáha ďalších piatich a tak zdoláva všetky vášne. Svätý Theodoros Veľký nasleduje rozšírené učenie Evagria, ktorý……...
Nie je v našej moci, či vášne budú alebo nebudú znepokojovať a útočiť na našu dušu. Ale je v našej moci zabrániť zotrvávaniu pri myšlienkach, ktoré prebúdzajú vášne k životu. To prvé nie je hriešne, pretože je mimo našej kontroly, to druhé je znepokojujúce, pretože ak bojujeme proti vášňam a porazíme ich, sme odmenení, ale budeme potrestaní, ak ich pre lenivosť a zbabelosť……...