Svätý Izák Sýrsky poukazuje na stavy, s ktorými sa môžu stretnúť ľudia, ak začali asketickú cestu očisťovania srdca a mysle. Pripomína, že jestvujú limity spôsobené naším intelektom poškvrneným hriechmi, ovplyvňovaným zmyslami a obrazotvornosťou. Práve preto k plnému poznaniu prichádza až vo večnom živote. Boh nám dáva učiteľov – anjelov, ktorí nám pomáhajú zmocniť sa toho dielu poznania, ktorého sme schopní vzhľadom……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje potrebu správneho rozlišovania. Robí tak v súlade s učením ostatných svätých otcov. Svätý Ján Kassián rozpráva o rozlišovaní na začiatku svojich Konferencií a prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. V západnej spirituálnej tradícii rozlišovanie vo svojom diele zdôrazňoval svätý Ignác z Loyoly a učil umeniu rozlišovať Božiu vôľu v našom živote a nachádzať záľubu v jej plnení. Východní učitelia……...
„Tak ako oblak zakrýva svetlo mesiaca, tak výpary brucha vyháňajú Božiu múdrosť z duše. Čo je plameň ohňa pre suché drevo, to je tiež telesná žiadostivosť pre plné brucho. Ako horľavá látka pridaná k inej horľavej látke znásobuje plamene ohňa, tak šťavnatosť jedál znásobuje žiadostivé hnutia tela. Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné telo,……...
Svätý Augustín povedal: „Najprv naplňte sami seba, len potom budete môcť dávať iným.“ Poznanie seba vytvára pokoru a poznanie Boha vytvára lásku, ako to opisuje sestra Katheri: „Ako človek rastie v modlitbe, tak rastie aj v poznaní seba, aj keď nie svojej hriešnosti, tak celkom iste svojej potenciálnej hriešnosti. To nás privádza ku skutočnému pochopeniu toho, čo povedal……...
„Nech toto bude vždy cieľom tvojho správania: byť zdvorilý a vľúdny ku všetkým. Neprovokuj žiadneho človeka ani s ním žiarlivo nesúper, ani kvôli viere, ani kvôli jeho zlým skutkom; ale chráň sa neviniť žiadneho človeka v žiadnej veci. Pretože máme Sudcu v nebi, ktorý je nestranný. Ale ak by si chcel toho človeka prinavrátiť k pravde, trúchli nad ním a so slzami a láskou povedz……...
Akýsi brat sa pýtal otca Pimena: „Prečo stále súdim svojich bratov?“ A starec mu odpovedal: „Preto, lebo si doteraz nespoznal seba samého. Lebo kto spoznal samého seba, už nevidí chyby svojich bratov.“ Pravdivé poznanie seba samého pred Bohom posúva človeka do úplne inej roviny života, kde nachádza nielen svoju slobodu, ale žriedla radosti, ktoré sú nepochopiteľné……...
Piata homília svätého Izáka Sýrskeho nesie podtitul: „O udržaní odtrhnutia sa od sveta a od všetkých vecí, ktoré znepokojujú myseľ.“ Ako je zvykom svätého Izáka Sýrskeho, aj v tejto homílii sa dotkne mnohých tém, ktorých spoločným menovateľom je však udržanie si vnútorného pokoja a stíšenia, ktoré je nevyhnutné pre stretnutie duše s Bohom. Hovorí, že Boh nám na každom mieste……...
Študent bojových umení sedel pri šálke čaju so svojím učiteľom. Povedal mu: „Osvojil som si všetko, čo ste ma učili. Chcel by som, aby ste ma naučili ešte jednu vec. Porozumieť Božím cestám.“ Učiteľ nepovedal ani slovo. Vzal čajník a začal nalievať čaj do šálky svojho študenta. Šálka bola rýchlo plná, ale učiteľ neprestával liať. Čaj vytekal……...
Nedaj sa oklamať sebaistotou a učením tých, ktorí sú omámení vlastnou dôležitosťou, ktorí, na rozdiel od pravej viery a božskej tradície, tvrdia, že pravda môže byť zjavená v ľudskom srdci bez slov a môže ťa sama nasmerovať k nejakému neurčitému a nejasnému konaniu. To je učenie lži a jej nasledovníkov. Tu sú znaky falošného učenia: hmlistosť, neurčitosť, sebaklam, ktoré sú sprevádzané snivosťou a emocionálnym……...
„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 5, 20). Spravodlivosť zákonníkov a farizejov sa uspokojovala štúdiom litery Božieho zákona bez zodpovedajúceho štúdia života podľa Zákona, a tak viedli život oponujúci Zákonu. Výsledkom ich povrchnej znalosti tí, ktorí sa sústredili iba na štúdium litery zákona, upadli do pýchy a nafúkanosti, ako to hovorí……...
Ak je duši daná milosť posvätného nadšenia, sprevádza ju túžba po dokonalom živote s Bohom. Bez správneho duchovného vedenia však tento požehnaný čas môže viesť človeka nesprávnym smerom. Je len ťažké vyhnúť sa nebezpečenstvu pokušenia, ktoré nám nahovára, že tento duchovný zápal je známkou duchovnej zrelosti. Ak človek podľahne tomuto klamu, stáva sa karikatúrou kresťana, pretože jeho neuzdravené……...
„Cirkev niekedy tak vychádza v ústrety človeku, až je mu to na škodu!“ Táto tak trochu kritika zaznela na prednáške o prostriedkoch duchovného života. Prednášateľ mal konkrétne na mysli úľavu v pôstnej disciplíne. Keď sa pozrieme na inštrukcie pre dodržiavanie pôstu len spred 100 rokov a porovnáme ich so súčasnou praxou, tak vidíme, ako sa predošlá striktnosť zmenila na iba symbolický……...
Svet chváli ako múdrych tých, ktorí sa dokážu učiť od tých, ktorí sa stali úspešnými a bohatými. Knihy s radami týchto úspešných ľudí patria medzi najpredávanejšie. To, ako svet chápe úspešný život, je však v protiklade s tým, čo Boh považuje za úspech v živote. Tento protiklad vystihuje podobenstvo o boháčovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu (Lk 12, 16 – 21). V podobenstve nenachádzame……...
Nedávno som počúval rozhlasovú reláciu, v ktorej redaktor a jeho hosť rozoberali, prečo mladí ľudia opúšťajú cirkev. Do relácie sa mohli telefonicky zapojiť aj poslucháči so svojimi otázkami a názormi. Jeden z poslucháčov prišiel s určitou kritikou a riešenie tohto problému videl v nedostatočnej katechizácii mladých ľudí, bez ktorej sa stávajú bezbrannými pri konfrontácii s ateistickými názormi. Hosť relácie pripustil, že je na tom niečo……...
Štúdium Asketických homílií svätého Izáka Sýrskeho nie je jednoduché. Svätý Izák Sýrsky totiž veľmi často obracia naše chápanie vecí hore nohami a búra zaužívané schémy života, dokonca akoby pohoršuje a znepokojuje, ale pritom nás nekompromisne vedie k pochopeniu pravdy o našom srdci a o našom vzťahu s Bohom. V prostriedku štvrtej homílie hovorí, že máme viac milovať nudnú reč vychádzajúcu z vnútornej skúsenosti než oduševnený……...
Nedávno som čítal, že u súčasnej generácii sa oproti predchádzajúcim znížila hranica tolerancie bolesti. Jedným z hlavných dôvodov podľa tejto správy je, že moderná medicína dokáže efektívne potlačiť bolesť pri rôznych chorobách a na trhu je dostatok voľne dostupných liekov, ktoré potlačia nepríjemné stavy a prinavrátia akýsi komfort do života. Je zaiste požehnaním, že moderná doba nám pomáha s týmito nepríjemnými stavmi……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že keď sú zmysly stíšené a spomienky duše vyblednú, potom človek uvidí prirodzenosť duše a poklady, ktoré sú v nej skryté. Keď utíchnu vášne, duša začne vnímať veci, ktoré predtým nevidela. Duša je schopná predovšetkým spoznať pravdu o sebe, o druhých ľuďoch, je schopná pochopiť realitu sveta. Po očistení srdca sa vynára prirodzená schopnosť duše chápať Božie……...
„Kedykoľvek počuješ o stiahnutí sa alebo opustení sveta, musíš sa najprv naučiť a pochopiť termín „svet“, no nie tak ako chápu nevzdelaní ľudia, ale v jeho duchovnom zmysle; a tiež musíš pochopiť, koľko rozličných vecí toto slovo „svet“ pokrýva. Potom budeš schopný spoznať svoju dušu, ako je vzdialená od sveta a ako veľmi je do sveta vmiesená.“ Týmito slovami svätý Izák……...
„Z asketického úsilia a stráženia mysle pramení čistota myšlienok. A z čistoty myšlienok prichádza svetlo chápania. Myseľ je sprevádzaná milosťou na miesta, kde zmysly nemajú žiadnu moc.“ Týmito slovami nám svätý Izák Sýrsky pripomína, že duchovný život a jeho rast je Božím darom. Našou úlohou je otvoriť sa pre tento dar, umožniť milosti vstúpiť do nášho srdca a sprevádzať ho. ……...
Kto nesie jarmo praktizovania čností pre duchovné poznanie, je skúseným farmárom, zalieva polia svojej duše z dvoch prameňov. Pretože prameň duchovného poznania dvíha nedozretú dušu ku kontemplácii vyšších realít, zatiaľ čo prameň asketických cvičení umŕtvuje pozemské časti: nečistotu, vášeň, zlé túžby (porovnaj Kol 3, 5). Keď odumrú, čnosti začnú kvitnúť a nesú ovocie Ducha; sú nimi „láska, radosť, pokoj,……...
Svätý Izák Sýrsky zreteľne rozlišuje medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Evargius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše,……...
V duchovnom živote prichádzame k poznaniu, ktoré nadobúdame skúsenosťou pri napĺňaní prikázaní, nasledovaním Božieho slova, zápasom o očistenie vášní. Toto poznanie by sa dalo prirovnať skúsenosti vrcholového športovca, ktorý po nespočetných tréningoch a závodoch spoznáva, ako sa správne stravovať, ako si rozložiť tréningovú záťaž, ako sa správne rozcvičiť a sústrediť. Poznanie tých prvkov, ktoré napomáhajú k dosiahnutiu víťazstva, ale aj tých, ktoré uberajú……...