Svätý Izák Sýrsky zakončuje šesťdesiatu siedmu homíliu slovami: „Toto sú znaky pre tých, ktorí sú bdelí a na stráži, ktorí prebývajú v stíšení a majú srdcia nasmerované na dosiahnutie dokonalosti v ich spôsobe života. Ale tí, ktorí sú ľahkovážni a laxní, nemajú žiaden úžitok z týchto jemných indikácií striehnutých z úkrytu, pretože sú ďaleko od skrytých čností. Keď jedna z nich začína prenikať……...
Je prirodzené, že po vymenovaní varovných znakov, ktoré upozorňujú na poľavenie v duchovnej disciplíne, svätý Izák Sýrsky prichádza so zoznamom asketických prostriedkov, ktoré sú liekmi pre tento stav. „Keď kráčaš rozumne, tak spoznáš tieto zrejmé potvrdenia ako symptómy vo svojej duši: vo všetkých záležitostiach posilni svoju nádej a obohať sa modlitbou; myšlienka úžitku nech nikdy nechýba v tvojej……...
Duchovný život si vyžaduje plnú sústredenosť človeka. Ľahostajnosť, nedbanlivosť, nedostatok úsilia, to všetko znemožňuje človeku, aby ochutnal sladké plody života s Bohom. Svätý Izák Sýrsky navyše uvádza celý zoznam negatívnych stavov, ktoré človek zakúša vo väčšej či menšej miere. Hovorí: „Keď ľahkovážnosť začína svojím zlodejským spôsobom vstupovať do duše a v jej šere duša sa vráti späť a tvoj dom……...
Človek, ktorý urobil radikálne rozhodnutie pre cestu k spáse, dal do poriadku spôsob svojho života a nasleduje asketické disciplíny vhodné pre jeho dušu, často pociťuje znepokojenie, keď na neho stále útočia túžby vášní v podobne rôznych pokušení. Svätý Izák Sýrsky pre takého človeka má slová povzbudenia: „Ale ak, nech už akokoľvek, vojdeš do takýchto dní a nenájdeš pokoj od……...
Aj keď poučenia v šesťdesiatej siedmej homílii sú určené predovšetkým pustovníkom, ktorí v samote usilujú o hlboké stíšenie, predsa nasledujúce poučenie dáva vzácnu radu všetkým. „Ale keď stráviš nejaký čas v tichu a zistíš, že myšlienky rozorvávajú tvoju dušu, ovládajú ju a násilne sa jej zmocňujú v každej chvíli a že jej myseľ je pri každej príležitosti vedená k veciam, ktoré predtým robila, resp….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poukazovaní na znaky pravého stíšenia. Stíšenie alebo azda by bolo dobré použiť grécky výraz „hesychia“, je nerozptýlený nous (myseľ) a srdce, slobodné od myšlienok, vášní a prostredia. Je to vlastne prebývanie v Bohu. Svätý Izák Sýrsky vynakladá veľkú námahu na popísanie znakov tohto stavu, aby neskúsený asketik si ho nemohol pomýliť s nejakou ilúziou vyvolanou prirodzeným hnutím……...
„Ak s každou myšlienkou, ktorá hýbe s tvojou dušou, každou spomienkou a božskou víziou, ktorá sa odohráva v tvojom stíšení, pozoruješ, že tvoje oči sú naplnené slzami tečúcimi po lícach bez nejakého úsilia, potom vedz, že brána do druhého tábora sa pred tebou objavila.“ Toto poučenie je určené na rozlíšenie daru sĺz od obyčajného emočného hnutia, ktoré často vyvoláva túto……...
„Ak počas konania svojej liturgie s rozlišovaním si ďaleko od rozptýlených myšlienok ako je len možné a zrazu je verš odrezaný od tvojho jazyka a okovy mlčania sú položené na tvoju dušu bez jej snahy a toto je nasledované zotrvaním v stíšení; potom vedz, že robíš pokrok v stíšení a jej jednoduchosť sa v tebe znásobila. Pretože jednoduché ticho (ktoré nie je sprevádzané čnosťami),……...
„Keď v stíšení zbadáš vo svojej mysli, že chápanie je schopné pracovať slobodne v myšlienkach, ktoré prichádzajú sprava a nie je žiadne úsilie vzhľadom na žiadnu z nich, čo sa týka autority mysle, potom vedz, že tvoje stíšenie je v poriadku.“ Prvý zo znakov, ktoré svätý Izák Sýrsky dáva pre kontrolu správneho smeru pustovníckeho života alebo skôr života v stíšení, sa……...
Svätý Makárius Veľký vo svojej druhej homílii hovorí, že hriech, ktorý vstúpil do nás po páde, zmocnil sa celého človeka, oraboval ho o jeho prirodzenosť, myseľ, vôľu a nahradil ich svojou zdeformovanou karikatúrou. Navyše pevne vložil do srdca človeka vieru, že táto deformácia je úplne prirodzeným stavom človeka. Túto pravdu musíme mať na pamäti aj pri pestovaní duchovného života….…...
V úvodnom odstavci šesťdesiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky dáva niekoľko vzácnych rád k správnemu pestovaniu stíšenia. Po zdôraznení užitočnosti pevného rozhodnutia dáva ďalšiu radu: „Pýtaj sa tých, ktorí majú vedomosť skrze skúsenosť a nie zo vzdelania.“ Túto radu už viackrát spomenul v predchádzajúcich homíliách. Nejde tu o zavrhnutie vzdelania, ale o osvedčenú pravdu, že niektoré veci nám lepšie vysvetlí ten, kto má……...
Šesťdesiata siedma homília je venovaná praktickým radám k uskutočňovaniu stíšenia. Môžeme predpokladať, že ide o odpoveď nejakému mníchovi, ktorý sa na svätého Izáka Sýrskeho obrátil so svojimi otázkami. Každopádne nám dáva užitočné inštrukcie pre duchovný život. „Načúvaj mi, milovaný, aby tvoje námahy nevyšli nazmar a tvoje dni neležali ladom a v neplodnosti od zisku, ktorý múdri ľudia dúfajú nájsť v stíšení. Nech……...
„Myseľ, ktorá milosrdenstvom nebies zomrela svetu, má myšlienky iba o určitých veciach, a to bez boja a zápasu. A ak by tam bol nejaký zápas kvôli hnutiu údov, toto vzrušenie nebude smrteľné. Dokonalosť, ktorá si osedlala telo a krv má vládu nad kráľovstvom, ktoré pramení z tela a krvi. (…) Základ svojej existencie je vždy vystavený zmenám s každým hnutím a výkyvom štyroch telesných rozpoložení. Ale……...
Na konci šesťdesiatej šiestej homílie sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu, ktorý sa v asketickej literatúre nazýva bezvášnivosťou. Je to dar vychádzajúci z čistoty srdca a mysle, ktorá bola dosiahnutá pevnými návykmi vyplývajúcimi z asketických cvičení a spoluprácou s Božou milosťou. Nesmie sa tomu rozumieť tak, že na človeka už nemôžu zaútočiť pokušenia. Človek je v zápase až do svojho posledného výdychu. Znakom bezvášnivosti……...
„Ó, čistota, ako veľmi žiari tvoja krása, v spánku na zemi a v súžení hladu, ktorý odháňa spánok skrze námahu tela a skrze zdržanlivosť od jedla, ktorá vytvára priekopu medzi bruchom a rebrami. Všetko jedlo a všetky potešenia, ktoré si vychutnávame, dávajú zrod hanebným myšlienkam a nepatričným idolom a tieto vychádzajú zo skrytého miesta našej mysle a lákajú nás k účasti na hanebných skutkoch. Ale prázdny žalúdok……...
Svätý Izák Sýrsky v predchádzajúcom odstavci rozprával o duchovnom mechanizme, ktorý sa spúšťa po opustení disciplíny pôstu, kedy človek bez miernosti sýti svoje telo. Pokračuje opisom, čo sa následne odohráva v jeho vnútri. „Hojnosť jedla vedúca k neprestajnej nasýtenosti núti vôľu dobrého človeka k týmto všetkým veciam. Aj keď človek prebýva v bezpečnom prístave čistoty, predsa nasýtenosť zapríčiní ohnúť sa a odovzdať sa……...
V asketických dielach sa stretávame s nutnosťou postenia. Niektorí svätí učitelia dokonca vyjadrujú presvedčenie, že bez pôstu nie je možné urobiť žiaden pokrok v duchovnom živote. Možno, že v súčasnosti sa na tieto tvrdenia pozeráme trochu z nadhľadu, ale to neznamená, že spoznané duchovné zákonitosti by tým niečo stratili na svojej platnosti. Jednu z nich podrobne prestavuje svätý Izák Sýrsky a tým objasňuje príčinu……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že modliť sa znamená „stáť v úžase pred Bohom“. A v dvadsiatej piatej homílii k tomu dodáva: „Žiaden človek nie je schopný sa pohrúžiť do Božích vecí, ak sa nezriekol a nezavrhol dočasné veci a neodtiahol sa od svetských pôct a potešení; ak neprijal hanbu kríža a nepil denne žlč a ocot kvôli utrpeniu, ľuďom, démonom a chudoby.“ Najprv hovorí o cieli nášho……...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej šiestej homílie nám svätý Izák Sýrsky ponúka definíciu modlitby, s ktorou sa až tak často nestretávame. „Modlitba je umŕtvenie hnutí vôle, ktoré sa vzťahujú na telo. Pretože človek, ktorý sa správne modlí, sa rovná človeku, ktorý je mŕtvym pre svet. A význam spojenia ,zaprieť sám seba‘ je tento: odvážne vytrvať v modlitbe.“ Zaiste cítime, že……...
„Pravda je uvedomenie si Boha, ktorú človek vníma v sebe prostriedkami vnímania duchovných zmyslov mysle. Tento rozkvet duchovného poznania je božská láska, ktorá povstáva z planúceho uvažovania objaveného duchom počas modlitby. Láska je ovocím modlitby, cez modlitbové božské videnie priťahuje myseľ dychtiaco k tomu, po čom túži, keď myseľ trpezlivo zotrváva v modlitbe bez únavy, či sa modlí viditeľným spôsobom zahŕňajúc……...
Ostrosť a jasnosť duchovného vnímania je darom zhora pre tých, ktorí sa pre neho pripravia asketickou námahou na očistenie mysle a srdca. Často sa stáva, že ľudia chcú preskočiť tento náročný proces prípravy a spoliehajú sa na schopnosť intelektu obsiahnuť pravdu. To však nevedie k cieľu, skôr k poblúdeniu. Svätý Izák Sýrsky opisuje ich počínanie nasledujúcim poučením. „Viete, moji bratia, že……...
V prvej sekcii šesťdesiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky zdôraznil dôležitosť čistoty pre nadobudnutie ostrosti a jasnosti duchovného vnímania. V závere poukazuje na prekážky, ktoré tomu môžu zabrániť. „Preto všetky tie spomenuté veci musia byť nevyhnutne vyhľadávané. A pretože je ťažké ich nájsť všetky v jednom človeku bez nejakej nedostatočnosti alebo poškvrnenia, väčšina ľudí nie je schopná obsiahnuť stupeň dokonalosti v duchovnom……...
„Dokonca ak by sa milosť, to noetické slnko, priblížila a inšpirovala dušu k túžbe, povzbudila ju a urobila pozornou, ale v duši by nebola čistota (skrze ktorú, podobne ako keď vzduch je očistený od mrakov a slnečné lúče ľahko k nám prenikajú a pociťujeme potešenie zo svetla, sme rovnako potešení sladkosťou vízie, ktorá je úplne duchovná), potom videnie chýba v diele rozlišovania a následkom tohto prirodzenosť……...
„Čistota je priehľadnosť noetického vzduchu, ktorá dáva našej prirodzenosti krídla. Ak myseľ nie je zdravá vo svojich vlastnostiach, poznanie nie je v nej aktívne, tak ako keď telesný zmysel je nejako poškodený, je mu odopreté videnie. Ale ak myseľ je zdravá a ešte nevlastní poznanie, nie je schopná rozlíšiť medzi duchovnými vecami, tak ako oko, ktoré je zdravé vo……...
Nous alebo myseľ je orgánom duchovného vnímania, ktoré umožňuje človeku správne rozlišovanie. Evanjelium to vystihuje slovami: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma……...