V ďalšom odstavci tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky opisuje stav duše človeka, ktorý je otrokom svojich vášní. Hovorí: „Ak nemáme v nenávisti tie veci, ktoré sú zavrhnutiahodné, nemôžeme cítiť zápach ich aktivity; kým ich v sebe nosíme, nie sme schopní pocítiť ich nepríjemný smrad. Preto kým ich neodstrániš zo svojho vnútra, nepochopíš stav nemilosti, ktorým ťa spútali, ani……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v učení o vášňach slovami: „Človek, ktorý miluje korene vášní, je nedobrovoľným nevoľníkom a proti svojej vôli je zotročený vášňami. Kto nenávidí svoje hriechy, prestane hrešiť a kto ich vyzná, príjme odpustenie. Je nemožné pre človeka zbaviť sa hriešneho zvyku, ak najprv nenadobudne nenávisť voči hriechu; a je nemožné prijať odpustenie pred vyznaním neprávostí.“ V týchto……...
Druhá časť tridsiatej druhej homílie svätého Izáka Sýrskeho má podtitul O vášňach. V gréckom preklade táto časť tvorí osobitnú homíliu. Svätý ju začína slovami: „Aké sladké sú korene vášní! Niekedy človek sa môže od nich odpútať, keď sa od nich vzdiali a raduje sa, že ustali; nemôže však vytrhnúť ich koreň. Toto je dôvod, prečo sme pokúšaní proti……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Buď na pozore pred záhaľčivosťou, ó, milovaný, pretože v nej sa ukrýva istá smrť; ak sa jej mních vyhne, tak nemôže padnúť do rúk tých, ktorí ho chcú zotročiť. V ten deň nás Boh nebude súdiť pre zanedbanie modlitby, ale pretože sme ju opustili, otvorili sme naše dvere démonom. Kedykoľvek nájdu priestor, vstúpia a zatvoria……...
Svätý Izák Sýrsky začína rozprávanie o zápase s pokušeniami varovaním: „Beda slabému človekovi, ktorý je skúšaný v tejto kritickej skúške!“ Toto varovanie však nenecháva bez vysvetlenia. Tým, ktorí chcú vstúpiť na cestu očisťovania srdca a mysle, najprv pripomína, že tento zápas sa nemôže zužovať iba na čistotu – teda na odstránenie túžob tela. Veľký zápas sa odohráva aj v aréne našej mysle……...
Svätý Izák Sýrsky v tridsiatej druhej homílii sa dotýka pôsobeniu vášní, zvlášť tých, ktoré prerástli v určitý návyk. Zápas voči týmto vášňam prirovnáva k mučeníctvu. Toto prirovnanie nie je prehnané, čo môžu potvrdiť tí, ktorí ho podstúpili. To iba podčiarkuje silu, ktorou vášne dokážu zotročiť srdce človeka. Azda aj preto svätý Izák Sýrsky vkladá do homílie krátku modlitbu o pomoc v tomto……...
Tridsiata druhá homília svätého Izáka Sýrskeho začína týmto slovami: „Človek nie je oslobodený od potechy konania hriechu, kým skutočne si nezbridí príčinu hriechu z celého srdca. Toto je krutý zápas, zápas, ktorý odporuje človeku až do krvi, v ktorom je jeho slobodná vôľa testovaná, či v plnosti miluje čnosť. To je tá sila, ktorú niektorí volajú pokušenie a jej vôňou……...
Ďalší odstavec tridsiatej prvej homílie, v ktorom svätý Izák Sýrsky predkladá text napísaný istým mníchom, prináša nové výzvy pre duchovný život: „Túž po obdržaní všetkých potrieb skrze svoju nádej v Boha a nečakaj na úľavu alebo útechu od človeka. Vlož svoju starosť na Pána a odsúď sa v každom pokušení, ktoré ju prinieslo. Nech ťa nikto nepohorší a neviň nikoho, kto ti……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v texte, ktorý si jeden mních každodenne pripomínal pre povzbudenie pre svoj duchovný život. „Buď dobre pripravený na každú formu nemilosti, hnevu, posmechu a napomenutia od všetkých ľudí. Prijmi všetko s radosťou, pretože si si to všetko zaslúžil a trpezlivo znes každú bolesť a ohrozenie od démonov, ktorých vôľu si predtým s pôžitkom napĺňal. Statočne znášaj každý nedostatok,……...
Tridsiata prvá homília pripomína dôležité a praktické rady pre každodenný duchovný zápas. Svätý Izák Sýrsky prináša text, ktorý bol napísaný jedným mníchom. Umiestnil ho tak, aby ho mal neprestajne na očiach. Tento mních v homílii nie je identifikovaný, a preto je možné, že to bola aktivita samotného svätého Izáka Sýrskeho. Je zvykom svätých otcov, že osobné skúsenosti z pokory predkladali ako……...
V závere tridsiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí väčšinou o dôležitosti slobodnej vôle a aký dopad má na náš život. Hovorí, že „kde chýba slobodná vôľa, tak konanie dobra či zla je nepotrebné vzhľadom na odmenu. Nie je žiadna odmena pre to, čo je prirodzené; odmena je spojená s konfliktom a nikto nehovorí o víťazstve tam, kde nie je žiaden zápas. (…)……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí o rôznych podobách, ako sa Božia láska prejavuje v našich životoch. Hovorí, že má dve podoby: jedna spôsobuje radosť a druhá zármutok. Tú druhú podobu, ktorá sleduje našu nápravu, nie je však vždy ľahké spoznať, pochopiť a prijať. Vzpierame sa byť vďační prejavu tejto lásky. Len ťažko prijímame, že prichádza od Boha, ktorý je pre nás dokonalou……...
Podtitul tridsiatej homílie svätého Izáka Sýrskeho predstavuje tému homílie: O rôznych spôsoboch múdreho vedenia a poučenia učeníkov. Svätý Izák Sýrsky hneď na začiatku hovorí, že Boh pristupuje k svojim synom pre ich dobro rôznym spôsobom. Následne to rozvíja týmito slovami: „Múdry syn spoznáva otcovu starostlivosť ako aj jeho lásku v zmenách otcovho správania voči nemu. Tento prejav pravej lásky, keď……...
Svätý Izák Sýrsky nás povzbudzuje k vytrvaniu v asketickom zápase poukázaním na príklad nášho Spasiteľa, ktorý do posledného výdychu na kríži dokonale napĺňal vôľu svojho Otca. Toto je cesta aj pre nás. Nejestvuje žiadna iná. Tým, ktorí azda váhajú, adresuje tieto slová: „V prípade krátkej lenivosti alebo kvôli nedbalosti tŕnie sa rozrastie a pokryje tvár tvojej zeme, zadusí dobré……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v zdôrazňovaní dôležitosti asketického života. Hovorí: „Keď prestaneme v pote prácu modlitby, potom nevyhnutne budeme žať tŕnie; pretože zanechanie modlitby znamená podporu telesnosti, ktorá vo svojej prirodzenosti prináša tŕnie. Pretože vášne sú tŕním a vyrastajú zo semien, ktoré sú zasiate v našom tele. Nakoľko nosíme obraz Adama, nevyhnutne nesieme aj jeho vášne. Zem nemôže zastaviť rast……...
Kristovo vtelenie mení chápanie ľudského života, jeho dôstojnosti, jeho osudu. Volá nás k zvoleniu veľmi špecifického cieľa pre náš život. Tým nie je úsilie priniesť ovocie, ktoré je zviazané s týmto svetom, ale ovocie, ktoré je odpoveďou na Kristovu obetu a jeho milosť. Tým je zvolenie života v Kristovi, ktorý presahuje limit nášho prebývania na zemi a otvára pre nás večný život….…...
Aby svätý Izák Sýrsky vysvetlil asketickú námahu, ktorá má sprevádzať náš pozemský život, pripomenul Adama, ktorému bolo povedané: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb“ (Gn 3, 19). Avšak dokedy? „Kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3, 19). A zem bude rodiť „tŕnie a bodľače“,……...
Posledný odstavec dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje odpovedi na otázku týkajúcu sa odpustenia hriechov. Na prvý pohľad je možno trochu udivujúce, že táto téma je záverom homílie, ktorá je venovaná úlohe a pôsobeniu anjelov v duchovnom zápase kresťana. Keď sa ale vrátime k predchádzajúcim odstavcom, kedy sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu duše v nebi a v pekle, tak potom je……...
Potom, čo svätý Izák Sýrsky vysvetlil, ako sa poznanie nebeských vecí dostáva človeku prostredníctvom anjelov, dotýka sa večného života. Odovzdávanie poznania skrze hierarchiu anjelov pominie a človek dostáva priame poznanie od samotného Boha. Toto poznanie a tým aj blaženosť duše Pán dáva podľa miery dokonalosti a hodnosti človeka. Po tomto vysvetlení sa dotýka osudu duší v pekle. Hovorí: „Tí, ktorí……...
V ďalších odstavcoch dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky znovu hovorí o anjelskej hierarchii rozdelenej do deviatich rádov. Pripomína, že vyšší rád učí a osvecuje ten nižší. Akási reťaz tohto poznávania sa ukončuje učením, ktoré anjeli sprostredkovávajú človekovi. Toto vysvetľuje do detailov, ktoré na tomto mieste opomeniem, pretože sa obávam, že nie som schopný plne pochopiť ich hĺbku. ……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je mojou mienkou – a skutočne je pravdivá – že aj keď nastúpime na cestu očisťovania, predsa bez sprostredkovania anjelov naša myseľ nie je schopná získať zjavenia a pochopenie, ktoré vedie k večnej božskej vízii, ktorá je zjavením tajomstiev.“ Svätý Izák Sýrsky znovu poukazuje na limity našej mysle obsiahnuť božské tajomstvá priamo bez sprostredkovania……...
Môže byť pre nás prekvapujúce, aký veľký dôraz svätý Izák Sýrsky kladie na pôsobenie anjelov v našom duchovnom živote. Aj keď sa k nim utiekame a prosíme o ich ochranu a sprevádzanie, len zriedka sa stáva, že by sme ich úlohu vnímali v tak presnom a zreteľnom chápaní, ktoré nám ponúka svätý Izák Sýrsky. Dosvedčujú to aj jeho ďalšie slová učenia o anjeloch: „Považujem……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vysvetľovaní pôsobenia anjelov a démonov. Jedných aj druhých nazýva učiteľmi ľudí. Hovorí: „Každý z týchto učiteľov musí najprv vidieť v sebe poznanie, ktoré učí; musí sa ho naučiť, prijať, ochutnať a iba potom to môže ponúknuť svojim žiakom. Tí prví učitelia, anjeli, ponúkajú presnú realitu vecí zo svojho správneho poznania, ktoré boli schopní nadobudnúť okamžitým……...
Na začiatku dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky odpovedá na otázku, akými spôsobmi je ľudská prirodzenosť schopná prijať víziu netelesných bytí. Odpovedá, že je tomu možné tromi spôsobmi. V prvom prípade je to sprostredkované skrze zmysly. Vníma fyzickú formu, ale nie podstatu. V druhom prípade duša začína vnímať s väčšou jasnosťou, predsa zmysly sú zapojené do tejto vízie. V treťom……...
Záver dvadsiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje opisu stavov duše, ktorej sa dostalo priameho poznania počas kontemplácie. Prirodzenosť môže viesť dušu k prílišnej sebadôvere, ktorá môže znevážiť dar, ktorý sa jej dostal. Na druhej strane človek spoznáva nárast Božej bázne, strachu, obavy, ktorý ho vedie k ešte usilovnejšiemu pokračovaniu asketického života. Toto dokáže premôcť pokušenie vychádzajúce z prílišnej sebadôvery……...