Záver dvadsiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje opisu stavov duše, ktorej sa dostalo priameho poznania počas kontemplácie. Prirodzenosť môže viesť dušu k prílišnej sebadôvere, ktorá môže znevážiť dar, ktorý sa jej dostal. Na druhej strane človek spoznáva nárast Božej bázne, strachu, obavy, ktorý ho vedie k ešte usilovnejšiemu pokračovaniu asketického života. Toto dokáže premôcť pokušenie vychádzajúce z prílišnej sebadôvery...