„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch“ (Mt 5, 1). Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Nesadol si na námestí, ale na vrchu v samote, aby nás poučil, že sa pri ničom nemáme predvádzať, ale máme vystúpiť z ruchu, najmä keď treba filozofovať a rozprávať o vážnych veciach.“ V týchto slovách nachádzame dôležitú radu pre duchovné čítanie. Neustále sa opakuje v náuke svätých……...
Svätí otcovia často prirovnávajú človeka k hradu s piatimi dvermi. V hrade sídli myseľ človeka. Päť vchodov do zámku symbolizuje päť zmyslov. Cez ne prichádzajú podnety, s ktorými sa myseľ zaoberá. Toto jednoduché prirovnanie nás môže viesť k ďalšej duchovnej zákonitosti, ktorá znie takto: Myseľ sa zaoberá tým, čím ju sýtia zmysly. Z tejto zákonitosti prirodzene vyplýva nutnosť disciplíny, ktorá drzí na……...
Po zdôraznení hodnoty stíšenia a jeho veľkého ovocia, svätý Izák Sýrsky začína predstavovať prostriedky, ktoré napomáhajú dosiahnuť tento stav. Je to veľmi dôležité, pretože často pri počúvaní slov svätých otcov uviazneme v povrchnom chápaní, že ide len o zachovanie vonkajšieho ticha. Ďalšie poučenie nás z tejto ilúzie rázne vyvádza. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Ó, brat, spoznal som mnoho otcov, veľkých……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v krátkych výrokoch, v ktorých zhŕňa hlavné zákonitosti duchovného života. Hovorí: „Ten, ktorého vonkajšie údy sú mŕtve, jeho vnútorné hnutia sú živé. Ten, ktorého vonkajšie údy sú živé, umŕtvil údy múdrosti.“ Pod vonkajšími údmi má na mysli predovšetkým telo, ktoré je pod vládou hriešnych vášní. Kto nestráži svoje zmysly, vpúšťa do svojej duše……...
Duša nie je naklonená oddeleniu od tela, ak sa telo nestalo ľahostajným tomuto svetu. Všetky zmysly tela bojujú proti viere, pretože zmysly viažu človeka k tomuto svetu, zatiaľ čo viera sľubuje človeku úplnú dokonalosť v budúcom veku. Preto ten, kto odišiel zo sveta na vzdialené miesto zápasu, by nemal prinášať mysli tieň vytvorený nádhernými vetvami stromu alebo chlad prameňov,……...
Dôležitosť, ktorú svätý Izák Sýrsky prikladá vplyvu dobrých alebo zlých príkladov, nás môže znepokojiť, pretože nutne vedie k prísnemu výberu spoločnosti, v ktorej sa pohybujeme. Na druhej strane si sebavedome nahovárame, že dokážeme rozpoznať dobro od zla, a preto nemorálne správanie druhých nemôže mať na nás žiaden vplyv. Takéto uvažovanie je však povrchné a vychádza z neznalosti zákonitostí, ktoré vládnu na intelektuálnej……...
Svätí otcovia často pripomínajú nevyhnutnosť stráženia zmyslov. Vysvetľujú, že zmysly sú kanálmi pre impulzy zo sveta, ktoré vzbudzujú myšlienky rôzneho druhu a prebúdzajú vášne. Svätý Izák Sýrsky to zhŕňa do krátkeho poučenia: „Každý človek, ktorý dáva plnú vládu zmyslom, dáva plnú vládu aj srdcu.“ Kto nemá svoje zmysly pod prísnou kontrolou, ten stratí kontrolu aj nad hnutiami svojho……...
„Nenechaj slobodu žiadnemu zo svojich zmyslov, ó, človeče, aby sa nestalo, že ich nebudeš môcť znovu ovládnuť.“ Toto je jedna z rád svätého Izáka Sýrskeho, ktorú si je dobré vložiť do nášho arzenálu duchovných zbraní. Vsúva ju do časti, keď hovorí o nedobrovoľných hriešnych myšlienkach, ktoré prichádzajú počas odpočinku. Myslím tým na sviatočné dni, ktoré prichádzajú po obdobiach predpísanej……...
Pri čítaní asketickej literatúry človek môže nadobudnúť nesprávny dojem, že svätí otcovia držia telo priam až v nenávisti. Skutočnosť je však iná. Telo a všetky jeho prejavy vnímajú ako Božie nádherné stvoriteľské dielo. Poukazujú však, že hnutia tela ako aj duše boli poškodené a zdeformované pádom do hriechu. Neslúžia preto k tomu, čo bolo ich pôvodnou vlastnosťou – k oslave Boha. Ak……...
Strážme svoje zmysly, nedovoľme im, aby sa stali kanálom pre vstup hriechu do duše. Vládnime našim zvedavým očiam a ušiam. Spútajme na prvý pohľad malý jazyk, ktorý však môže spôsobiť veľké spustošenie. Pokorme nerozumné túžby tela striedmosťou, pozornosťou, asketickými námahami, častým pripomínaním smrti a sústredenou a neprestajnou modlitbou. Potešenia tela sú také krátkodobé! Aký odporný je ich nevyhnutný koniec!……...
Emócie, dvere do duše, ktorými duša komunikuje s vonkajším svetom, sú neustále vedené diablom k telesným potešeniam a ich neoddeliteľným putám. V slávnych koncertoch hlasná hudba vyjadruje a vzbudzuje rôzne vášne; tieto vášne sú predstavené na javiskách divadiel. Ľudia sú vedení všetkými možnými cestami k potešeniam smrteľného zla. Keď pijeme tieto potešenia, ľudia zabúdajú na božskú dobrotu, ktorá ich zachraňuje, na krv Bohočloveka,……...
Svätý Izák Sýrsky zdôvodňuje odmietnutie prosby jeho rodného brata o návštevu týmito slovami: „Koľko veľa ľudí by som musel stretnúť, ak by som sa rozhodol ísť? Koľko rôznych ľudských skutkov a rôznych miest by som videl, kým by som sa vrátil na svoje miesto? Koľko impulzov pre myšlienky by sa usadilo v duši po stretnutí s tými vecami? A aký veľký……...
Dôraz na pozornosť v malých veciach sa vinie celou štyridsiatou homíliou svätého Izáka Sýrskeho. Dáva za príklad vodu, ktorá tečie správnym smerom, keď je správne usmernená. Ale keď nájde skulinku v hrádzi, unikne, zničí hrádzu a spôsobí veľké škody. Pokračuje slovami: „Nepriateľ stojí pred nami vo dne v noci, čaká, pozoruje a striehne na otvorené dvere, ktorými by mohol vniknúť dnu, keď……...
V ďalšej otázke sa učeník pýta na krátke vysvetlenie úsilia o stíšenie. Tu by sa žiadalo použiť radšej grécke slovo hesychia, pretože slovo stíšenie nevystihuje všetky aspekty tohto pojmu, ktorý vyjadruje nastolenie pokoja v mysli a srdci človeka. Trochu viac svetla môže dať odpoveď svätého Izáka Sýrskeho. Hovorí: „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob……...
Sedemnástu homíliu svätý Izák Sýrsky venuje začiatočníkom v duchovnom živote. Dáva v nej praktické rady, ktoré niekedy na prvý pohľad nesúvisia s duchovným životom. Skôr by sme ich zaradili medzi pravidlá mníšskej etikety. V skutočnosti ale aj tieto veci vytvárajú prostredie, ktoré napomáha duchovnému rastu. Homíliu začína slovami: „Toto je pravidlo života, ktoré je prosté a páčiace sa Bohu: vyhni……...
Duchovný život sa neraz prirovnáva k zápasu, ba niekedy až k vojne. Svätí otcovia hovoria, že tento zápas sa odohráva na dvoch frontoch. Tým prvým je vonkajší front, keď bojujeme proti vplyvom prichádzajúcim z vonkajšieho sveta, a tým druhým vnútorný zápas v srdci namierený voči myšlienkam a predstavám kvôli dosiahnutiu čistoty srdca. Aj keď bojujeme na oboch frontoch, víťazstvo vo vnútornom zápase dosiahneme……...
Vo svojej štvrtej homílii sa svätý Izák Sýrsky prihovára k tým, ktorí sa vydali na cestu asketického života, a vystríha pred deformáciami, ktoré môžu toto snaženie znehodnotiť. Hovorí: „Nevychvaľuj človeka, ktorý podstupuje askézu tela, ale ešte dáva úplnú vládu svojim zmyslom.“ Poukazuje na nebezpečenstvo, že i veľmi tvrdý asketický život sa môže minúť svojho cieľa. Do srdca sa môže……...
Svätý Teofan Zatvornik venuje osobitnú kapitolu dvom charakteristickým črtám, ktoré sprevádzajú obdobie dospievania. Prvou je smäd po dojmoch a druhou je náklonnosť vstupovať do kontaktu s druhými. Pokiaľ tieto charakteristiky nie sú usmerňované správnymi pravidlami, tak môžu priniesť mnoho zla a potlačiť dobré sklony, ktoré boli vypestované výchovou v detskom veku. Smäd po dojmoch je zreteľný v aktivitách dospievajúceho. „Túži sa……...
Svätý Teofan Zatvornik v novej kapitole odporúča rodičom obklopiť dieťa posvätnými obrazmi. Hovorí: „Nechajme, nech zmysly príjmu prvé vnemy od posvätných vecí: ikony a svetla lampady pre oči, posvätné hymny pre sluch, atď. Dieťa ešte nerozumie nič z toho, čo je pred jeho očami, ale zrak a sluch si navykajú na tieto veci, ktoré napĺňajú jeho srdce a tým odsúvajú iné……...
Ďalšou oblasťou, ktorej by podľa svätého Teofana Zatvornika rodičia mali venovať patričnú pozornosť, sú zmysly a nervová sústava. Neskôr sa bude zmyslom venovať oveľa podrobnejšie, v tejto časti skôr všeobecne hovorí o nervoch ako o centre zmyslovosti tela, ktoré je schopné prijímať vonkajšie impulzy. Hovorí: „Človek si musí vytvoriť disciplínu na trénovanie tela, aby zniesol každý druh vonkajšieho vplyvu bez……...
Ak sa dnes hovorí o čistote, tak sa to spája s okruhom vecí spojeným s ľudskou sexualitou. Svätý Izák Sýrsky spolu s ostatnými svätými otcami však chápe čistotu v omnoho širšom a hlbšom zmysle, ktorý zahŕňa celé bytie človeka. Zmysly chápu ako prostriedky komunikácie a jednoty s Bohom. Hriech zničil a zdeformoval zmysly natoľko, že namiesto smerovania k Bohu, smerujú k človeku a hľadajú svoje naplnenie nie v komunikácii……...
Jedným z ovocí očisťovania mysle a srdca je nadobudnutia pokoja. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Keď sú zmysly čisté a sústredené, dávajú zrod pokoja v duši a nedovoľujú jej zažívať znepokojenia.“ Čím viac strážime svoje zmysly, tým hlbšie pociťujeme pokoj Kráľovstva. Svet nás nemôže obrať o tento pokoj, nech by už bol akokoľvek chaotický a nepokojný. Túžba po takomto pokoji je priam neustále……...
Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode s jej aktivitami. Tak ako zrkadlo ukazuje obraz objektov, ktoré sú pred neho položené, tak aj duša je opečiatkovaná odtlačkom svojich skutkov, činností a okolia. Zatiaľ čo zrkadlo stráca odrazené obrazy, keď sú objekty spred neho odstránené, duša si ich drží. Môžu byť zotreté alebo odstránené inými, ale to vyžaduje prácu……...
Použime našu myseľ na trénovanie zmyslov, zvlášť očí, uší a jazyka. Nedovoľme im vidieť, počúvať a hovoriť vášnivým spôsobom, ale iba pre náš osoh. Pretože nič nemôže ľahšie skĺznuť do hriechu ako tieto orgány, keď nie sú trénované našou mysľou. A nie je nič vhodnejšie pre ich bezpečnosť ako schopnosť mysle, ktorá ich riadi, usmerňuje a vedie k tomu, čo je nevyhnutné….…...
Svätý Don Bosco v jednom svojom poučení pre chlapcov povedal, že vo svojom živote počul tisícky kázní a len málo si z nich pamätá. Ale neslušný obrázok, ktorý videl ako chlapec, nemôže vytrieť zo svojej pamäti. Týmto poučením im chcel zdôrazniť, aké dôležité je strážiť si zmysly, ktoré sú neraz kanálom pre vnemy škodiace duchovnému životu. Toto poučenie je……...