Svätý Izák Sýrsky pokračuje v liste priateľovi, ktorý sa rozhodol pre pustovnícky život. Po povzbudení k správnemu spôsobu čítania jeho učenia, začína predstavovať hlavnú tému listu. „Cieľom tohto listu je, aby si sa naučil, čo je život stíšenia, čo je jeho prácou, aké tajomstvá sú ukryté v tejto disciplíne, tajomstvá, ktoré sú skryté pred mnohými, ale po ich objavení……...
Vášnivosť, s ktorou svätý Izák Sýrsky vyzdvihuje život v samote a v stíšení, môže navodiť myšlienku, že pohŕda aktívnymi formami ohlasovania evanjelia. Svätý Izák Sýrsky to však vyvracia a poukazuje na príklad apoštola Pavla. Jeho apoštolská práca nevzišla z jeho vlastnej vôle. Apoštol Pavol sám o tom hovorí: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som……...
Tí, ktorí objavili veľkosť stíšenia a ochutnali hojné duchovné dary, ktoré objavili v tejto intimite prebývania s Bohom, usilujú o stále hlbšie stíšenie. Mnohokrát za to zaplatili oslabením tela prebývaním na nehostinných miestach, znášali telesné ťažkosti a dokonca keď na nich dopadli ťažké a bolestivé choroby, znášali ich s radosťou. Tieto veci pre nich nič neznamenali kvôli duchovnej sladkosti, ktorou boli sýtené ich duše….…...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej štvrtej homílie sa svätý Izák Sýrsky vracia k hlavnej téme homílie – k stíšeniu. Predstavuje ho ako plod niekoľkých dôležitých asketických aktivít: láska k samote, ochota niesť kríž kvôli dodržiavaniu evanjeliových prikázaní, udržiavanie ducha pokánia a spomienky na smrť. Stíšenie nie je len izolovanou epizódou v toku dňa, keď sa odtrhneme od ruchu sveta. Takéto okamžiky ani nie je……...
Poučenia o dôležitosti stíšenia a o nutných asketických dielach na jeho dosiahnutie, svätý Izák Sýrsky prerušuje modlitbou. Vo svojich homíliách to urobil len na pár miestach. Je zrejmé, že rozprávanie o stíšení a jeho ovocí mu silno pripomenulo jeho mystické zážitky. Jeho duša znovu vstúpila do úžasu tých momentov a reagovala spontánnou modlitbou. Bolo zaiste v Božej prozreteľnosti, aby táto modlitba bola zapísaná, pretože……...
V ďalšom odstavci svätý Izák Sýrsky heslovito pripomína dôležité nastavenia duše, ktoré pomaly vedú k stíšeniu. Nerozvádza ich, pretože v predchádzajúcich homíliách venoval dostatok priestoru na ich vysvetlenie. Začína so základným nastavením: „Pokrok srdca je odrazom jeho nádeje.“ Pod nádejou má na mysli neotrasiteľnú dôveru v Kristove prisľúbenia, ktoré nachádzame v evanjeliu. Človek urobil radikálne rozhodnutie pre život v Kristovi a usiluje sa……...
Po zdôraznení hodnoty stíšenia a jeho veľkého ovocia, svätý Izák Sýrsky začína predstavovať prostriedky, ktoré napomáhajú dosiahnuť tento stav. Je to veľmi dôležité, pretože často pri počúvaní slov svätých otcov uviazneme v povrchnom chápaní, že ide len o zachovanie vonkajšieho ticha. Ďalšie poučenie nás z tejto ilúzie rázne vyvádza. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Ó, brat, spoznal som mnoho otcov, veľkých……...
Príklad človeka, ktorý si podrobil svoje zmysly, je veľmi mocný. Svätý Izák Sýrsky poukázal na asketickú vytrvalosť abby Arsenia, ktorý nadobudol stíšenie uprostred mníšskeho spoločenstva. Jeho duša prešla takou premenou, že návštevníkom k povzbudeniu stačilo, že ho len videli. Nebolo to však obyčajné povzbudenie. Svätý Izák Sýrsky v ďalšom odstavci hovorí o jeho dopade na životy druhých. „Iba týmto……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v dôležitej téme, ktorou je stíšenie. „Ticho je tiež pomocou k stíšeniu. Ako to? Pretože je nemožné, keď prebývame na mieste obývanom mnohými, že by sme nestretli jeden druhého. A ani ten gróf anjelov Arsenius, ktorý miloval stíšenie viac, než všetkých ostatných ľudí, nemohol tomu uniknúť. Máme povinnosť stretať otcov a bratov, ktorí s nami prebývajú a niekedy……...
Rozprávanie o stíšení a jeho ovocí môže uviesť začiatočníkov v duchovnom živote do klamu. Ľahko môžu nejaké emočné hnutie stotožniť so stavom, ktorý sa pokúša vysvetliť svätý Izák Sýrsky. Preto pokračuje ďalej a spresňuje cestu, ktorá k tomuto stavu vedie. „Požehnaný je človek, ktorý trpezlivosťou svojich údov dosiahne udivujúce zvyky vo svojej duši! Keď položíš všetky diela tejto disciplíny na jednu……...
Podtitul druhej sekcie šesťdesiatej štvrtej homílie prezrádza, že ústrednou témou ponúknutých poučení bude ticho. Stíšenie je nesmierne dôležité v duchovnom živote, pretože práve v ňom najzreteľnejšie vnímame Boží hlas. Zároveň ide o vnútorný stav, v ktorom je človek schopný prijať rôzne duchovné dary podľa miery Božej prozreteľnosti. Svätý Izák Sýrsky sa pokúša predstaviť plody stíšenia, ale upozorňuje na nedostatočnosť ľudského jazyka……...
„Miluj stíšenie viac než prácu (asketické diela). Daj viac vážnosti čítaniu, než státiu, pretože je to zdroj čistej modlitby. Ale nezanedbaj úplne státie a buď na pozore pred mentálnym blúdením.“ Svätý Izák Sýrsky pokračuje krátkymi poučeniami, ktorými postupne predstavuje štruktúru asketického života. Je veľmi užitočné venovať dostatok času uvažovaniu nad ich obsahom. Ak im dovolíme, aby sa……...
„Mnohí ukazujú zdanie pokánia, no nikto ho v skutočnosti nevlastní, okrem človeka s bolesťou v srdci. Mnohí sa namáhajú nájsť túto bolesť srdca, ale nachádzajú ju len tí, ktorí vlastnia trvalé stíšenie. Každý človek, ktorý je Božím služobníkom, miluje skrúšenosť. Vedz, že každý zhovorčivý človek, aj keď koná úžasné veci, je vo vnútri prázdny. Vnútorná ľútosť je uzdou pre zmysly….…...
Tým, ktorí sa usilujú dosiahnuť čistotu mysle a srdca, svätý Izák Sýrsky radí varovať sa záhaľčivosti, ku ktorej vedie rozptýlený spôsob života. Určite mal na mysli správanie niektorých mníchov, ktorí hnaní túžbou po nejakom rozptýlení radi navštevovali svojich spolubratov alebo iniciovali nepotrebné rozhovory. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že žiaden človek, ktorý vedie rozptýlený spôsob života, nie je schopný……...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko duchovných zákonitostí. Aj cez tieto poučenia nás vedie k chápaniu, že jeden aspekt života ovplyvňuje druhý. Celé naše bytie sa musí vnímať v jeho celistvosti. Ignorovanie žiadneho, hoci zdanlivo nedôležitého negatívneho aspektu sa nevypláca. Svätý Izák Sýrsky nás poučuje slovami: „Kto je pokorný v srdci, je pokorný aj v tele….…...
Séria krátkych výrokov, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka začiatkom šesťdesiatej štvrtej homílie, neponúka len dôležité duchovné pravdy, ale vedie k pochopeniu nutnosti asketického života. Začína so zdôraznením kontroly tela a jeho zmyslov. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie stíšenia mysle, ktoré otvára človeka pre nazeranie na Boha. „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob života……...
„Kto je zbavený pokánia, je zbavený potešenia, ktoré prichádza; kto je blízko všetkým, je ďaleko od pokánia; ale kto je vzdialený od ľudí s rozlišovaním, skutočne sa kajá. Keď človek odchádza ďaleko od ľudí a sústredí sa sám na seba, potom myšlienky pokánia budú okamžite vtlačené do jeho chápania. Prijíma z milosti semeno života a bolesť rozlišovania sa v ňom pohne ako……...
Jakub urobil pre Jozefa pestrofarebnú tuniku (porov.: Gn 37, 3) a Pán dáva poznanie pravdy tichým; ako je napísané: tichých poúča o svojich cestách (Ž 25, 9). Jakub miloval Jozefa, a preto ho obdaril nádherným odevom. Pán miluje tichých a zaodieva ich poznaním pravdy. Tichí sú dokonca spomenutí v Blahoslavenstvách: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Čo……...
Zlo jedno od druhého nadobúda silu; rovnako aj vášne, a tak nás povzbudzujú do stále väčšieho úsilia. Vášeň môžeme charakterizovať ako pevnú a stálu túžbu hrešiť určitým spôsobom. Je to náklonnosť k hriechu a vyznačuje sa záľubou v hriešnych skutkoch. Najprv sa prejavuje veľmi nebadane. Aj keď človek spozoruje jej prejav, zvyčajne tomu nevenuje prílišnú pozornosť, pretože táto slabosť pre neho……...
Druhá rada Izáka Sýrskeho pre čas skúšky je určená pre tých mníchov, ktorí žijú v komunite a tiež pre ľudí, ktorí žijú vo svete. Pripomína, že sú oslobodení od tých foriem skúšok, ktoré dopadajú na mníchov pustovníkov. Zakúšajú však bežné skúšky, ktoré sú im známe, ale môžu spôsobiť rovnakú malomyseľnosť. Tieto skúšky sú liečené väčším stíšením, ktoré vedie k prijatiu……...
Pri čítaní asketickej literatúry s ľahkosťou prechádzame tými časťami, ktoré považujeme za rady určené predovšetkým mníchom. Nasledujúce poučenie svätého Izáka Sýrskeho patrí medzi takéto časti. Napriek tomu je užitočné aj pre tých, ktorí žijú vo svete. „Pohľad na svetských ľudí spôsobuje zmätok v duši, ktorá sa ich zriekla kvôli božskej práci. Neprestajné stretávanie dokonca s duchovnými bratmi spôsobuje škodu……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučeniach mladému pustovníkovi pripomenutím príkladov zo života svätého Arsenia. Všetky hovoria o razantnosti, s akou sa svätý Arsenius chránil pred všetkým, čo by mohlo narušiť samotu a ticho jeho pustovne. Ochutnal nebeskú sladkosť stíšenia a pokoja. Nevyhýbal sa stretávaniu s blížnymi, pretože nimi pohŕdal, ale pre uchovanie duchovného ovocia, ktoré vychádzalo z kontemplácie a intímneho vzťahu s Bohom. Toto bolo pre……...
V rade svätého Izáka Sýrskeho začínajúcemu pustovníkovi nás môže zaraziť aj odporúčanie, že bez zrieknutia sa, doslova opovrhnutia úctou, človek nemôže vytrvať v úsilí o dosiahnutie stíšenia. Dokážeme pochopiť ostatné veci ako je nevšímavosť k výsmechu a iným nespravodlivostiam, ktoré vháňajú do duše nepokoj. Ale prečo máme opovrhnúť úctou, ktorú nám ľudia prejavujú? Aj keď prejavená úcta nevnáša negatívne emócie do……...
Štyridsiata štvrtá homília je vlastne listom, ktorý svätý Izák Sýrsky zaslal istému mníchovi. Obsahuje niekoľko dôležitých poučení, ktoré mali pomôcť úsiliu spomenutého mnícha na dosiahnutie stíšenia. Možno sa môže zdať, že tieto rady pre pustovnícky život sú určené pre veľmi malý okruh čitateľov. Ale keď prekonáme pokušenie preskočiť túto homíliu, tak z týchto rád dokážeme vyťažiť veľa múdrosti……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje štyridsiatu homíliu poučením pre pustovníkov: „Človek ostáva v neustálej samote a stíšení z jedného z troch dôvodov: buď je to pre slávu od ľudí alebo pre horlivý zápal pre čnosti, alebo má mystický rozhovor, ktorý úplne pohlcuje jeho myseľ. Ale ak človek nemá jednu z tých posledných dvoch, nevyhnutne bude postihnutý chorobou prvej. Čnosť nie je prejavom……...