„Buď opovrhovaný, ale neopovrhuj. Buď ukrivdený, ale nerob nič zlého. Je lepšie pre telesné veci zahynúť s telom, než aby bolo zničené niečo, čo patrí duši. Nesúď sa s nikým, ale vytrvaj odsúdenie. Nemaj v duši lásku pre nič, čo je spojené s tými vo svete; podriaď sa princom a vladárom, ale vyhni sa ich spoločnosti, pretože je to zhubná pasca,……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučení o odpútanosti od sveta slovami: „Tvár skromného a pokorného človeka imituje pokoru Milovaného. Nič nás tak nespája so svetom a s tými, ktorí sú vo svete, dokonca s tými, ktorí sa vydali opilstvu a márnotratnosti a nič nás tak neoddeľuje od pokladov múdrosti a poznania Božích tajomstiev, ako šaškovanie a samopašná pochabosť. Toto je tiež dielo démona smilstva.“ Nesústredenosť……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí o rôznych vnútorných i vonkajších okolnostiach, ktoré nás privádzajú k pokore a k poznaniu našich slabostí. Nabáda nás, aby sme ich prijali ako Božie sprevádzanie, ktoré nás chce prinavrátiť na správnu cestu. Varuje nás však, aby sme k tomuto Božiemu sprevádzaniu nepristupovali tým, že dobrovoľne sa vystavíme týmto zahanbujúcim myšlienkam a zotrváme v nich pod zámienkou nadobudnutia pokory. Spoznanie tohto Božieho……...
„Preto nepriateľ často nájde v človeku drobnú zámienku, pomocou ktorej môže človeka odviesť zo správnej cesty. Bez pokory námaha človeka nevedie k dokonalosti a zmluva slobody nenesie pečať Ducha, ale skôr je otrokom a jeho námaha nepremáha strach. Človek nemôže urobiť svoje námahy dokonalými bez pokory; nie je poučený – iba ak cez pokušenia, a bez múdrosti nedosiahne pokoru.“ Pre rast……...
Človek, ktorý usiluje o čistotu mysle a srdca, veľmi rýchlo nadobudne schopnosť rozpoznávať v sebe hnutia, ktoré nazývame vášne. Sú to hnutia ešte neočisteného srdca, ktoré vedú človeka k aktivite tela alebo mysle, ktorá je v rozpore s Božími prikázaniami. Je nevyhnutné sa postaviť na odpor. Pre tento prípad nám svätý Izák Sýrsky dáva radu: „Je lepšie a ľahšie vyhnúť sa vášňam spomienkou……...
Pri čítaní svätých otcov mnohokrát narazíme na miesta, ktoré nás privádzajú k pokore. Ide o tie výroky, v ktorých sa nám pokúšajú ľudskými slovami sprostredkovať skúsenosť vychádzajúcu z najvyššej kontemplácie, kedy prirodzené zložky človeka mlčia a ozýva sa hlas Ducha. Tí, ktorí ochutnali ovocie tejto kontemplácie, chápu ich slová a oceňujú ich námahu o sprostredkovanie tejto skúsenosti. Pre nás ostatných je potrebné zaujať postoj……...
„Myslíš si, že máš pokoru. Zatiaľ čo iní obviňujú seba samých, ty sa považuješ za pokorného, aj keď nie si schopný uniesť obvinenia spôsobené inými. Ak si pokorný, testuj sa týmito vecami: či si alebo nie si znepokojený, keď trpíš nespravodlivosťou.“ Záverom tejto časti šiestej homílie, v ktorej sa svätý Izák Sýrsky venoval pokore, dáva nám prostriedok……...
Keď svätý Izák Sýrsky hovorí o pravej pokore, tak hovorí, že „niektorí dobrovoľne prijali povesť nemravníkov, aj keď nimi neboli; iní zniesli obvinenie z cudzoložstva, aj keď boli ďaleko od tohto hriechu, a vyhlásili so slzami, že budú niesť ovocie tohto hriechu, ktorý nespáchali, a s plačom prosili ich žalobcov o odpustenie pre hanebnosti, ktoré nespáchali, zatiaľ čo ich duše boli korunované všetkou……...
„Dokonalosť pokory je v prijímaní falošných obvinení s radosťou. Ak si skutočne milosrdný, nesmúť vo vnútri, keď si nespravodlivo pripravený o niečo, čo vlastníš, ani nehovor druhým o tejto strate. Radšej nechaj, aby táto ujma, ktorú ti spôsobili iní, bola prehltnutá tvojím milosrdenstvom, ako je trpkosť vína pohltená pridaním vody. Ukáž plnosť svojho milosrdenstva dobrom, ktorým odplatíš tých, ktorí ti spôsobili……...
AI Zaiste každého z nás trápi vnímanie tých najrôznejších neduhov v tomto svete. Od obyčajnej ľudskej neznášanlivosti medzi susedmi až po napätia medzi štátmi, od slovných prejavov neúcty a nepriateľstva až po násilné vraždy. A to sme spomenuli len maličký výsek z neprávostí prítomných v súčasnosti. Vieme, že zlo vychádza zo slobodného rozhodnutia človeka. Čo však robiť, aby smeodolali tlaku, ktorý nám chce vnútiť……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Čím viac človek pokročí v duchovnom živote, tým viac sa otvoria oči jeho duše. Jeho myseľ bude vycibrená a človek lepšie rozpozná nielen svoje chyby, ale aj mnohé Božie požehnania. Človek sa stane pokornejším; jeho vnútro bude zlomené, čo prirodzene prinesie Božiu milosť, božské osvietenie a dosiahnutie rozlišovania. Potom zreteľne uvidí, čo je Božia vôľa……...
„Pokora nie je podriadenosť ľuďom, ale Bohu. Tak ako kameň nie je podriadený kameňom, ale chrámu.” (Antoine de Saint-Exupéry) * V Kvetinkách sv. Františka čítame o svätcovej hlbokej pokore toto: Raz sa sv. František zdržiaval v kláštore Prciunkuly s bratom Masseom. Brat Masseo chcel vyskúšať Františkovu pokoru a spýtal sa: „Prečo celý svet ide za tebou, každý ťa chce vidieť……...
Kto je pokorný, ani si neuvedomí, že by sa mu stala krivda. (sv. František Saleský) * Podľa sv. abbu Doroteja (+ okolo r. 620) sú dva druhy pokory, podobne ako sú i dva druhy pýchy: Prvou pýchou je tá, keď niekto ponižuje brata, odsudzuje ho a zneucťuje ako takého, čo nič nevie, a seba pokladá za lepšieho ako je on. Takýto……...
Abba Makários Egyptský raz rozpovedal tento príbeh zo svojho života: Kým som bol ešte mladý, žil som ako pustovník na jednom osamelom mieste v Egypte. Jedného dňa ma chytili a takmer nasilu ma vysvätili za kňaza miestnej dediny. Keďže som nechcel zanechať Bohu zasvätený pustovnícky život, neprijal som zodpovednú úrad a ušiel som na iné miesto. Tu mi pomáhal istý nábožný……...
Vo výrokoch Otcov egyptskej púšte z 4.-5. storočia nachádzame: Opýtali sa jedného mnícha: „Čo je to pokora?“ A mních odpovedal: „Ak nejaký brat zhreší proti tebe a ty mu odpustíš ešte skôr, ako príde a ťa o to požiada.“ Ďalší brat sa opýtal iného mnícha: Čo je to pokora?“ A mních mu odpovedal: „Robiť dobro tým, čo nám robia zle. Ale brat naliehal: „A……...
Blaise Pascal bol slávnym a uznávaným vedcom a filozofom a pritom bol aj hlboko veriacim kresťanom. Ale niektorí vtedajší namyslenci sa z jeho viery posmievali. Vraj v mene vedy. Raz mu jeden posmeškár dal v spoločnosti takúto otázku: „Čo potrebuje človek najviacej na to, aby bol dokonalým človekom?“ Čakal od neho, že mu odpovie: vieru, aby ho potom……...
Vyrástol na svahoch vrchu a opájal sa vzduchom a slnkom. Najprv to bol iba zelený nežný výhonok. Potom sa jeho pokrivené a nepôvabné konáriky zaodiali do nepríjemných a ostrých tŕňov. Vtáčence ním opovrhovali a ovciam bez toho že by to chcel, vytrhával chumáče vlný, keď sa ho náhodou dotkli. Dokonca ani kozy, ktoré nie sú nijako prieberčivé a……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Pokora je pestovaná láskou a je pestovaná hnojivom našich pádov. Človek s láskou pripisuje všetko dobré v sebe Bohu. Oceňuje mnohé Božie dobrodenia; uvedomuje si, že na ne neodpovedal dôsledne; je pokorený a neustále oslavuje Boha. Čím viac je pokorený a oslavuje Boha, tým viac je kropený Milosťou. Toto je dobrovoľná pokora. Nedobrovoľná pokora na druhej strane,……...
Jeden Starec počas sedemdesiatich týždňoch jedol iba raz za týždeň. Počas tohto obdobia pôstu, prosil Boha o vysvetlenie jedného veršu zo Svätého písma. Boh však neodhalil jeho význam. Starec si teda povedal: „Podstúpil som také veľké úsilie a nič som nedosiahol. Pôjdem k svojmu bratovi a poprosím ho o vysvetlenie.“ Keď zatváral dvere svojej cely, aby išiel k bratovi mníchovi, bol k nemu……...
„Požehnaný je ten, kto sa pokorí vo všetkých veciach, pretože bude vyzdvihnutý vo všetkom. Pretože človek, ktorý kvôli Bohu sa pokorí, ktorý zmýšľa nízko o sebe, bude oslávený Bohom. Človeka, ktorý hladuje a smädí kvôli Bohu, Boh urobí opitým svojimi dobrými vecami. Kto ide nahý kvôli Bohu, Boh ho zaodeje do rúcha neporušiteľnosti a slávy. Kto sa stane chudobným kvôli……...
„Pocta uteká od človeka, ktorý na ňu poľuje; ale kto od nej uteká, toho pocta uloví a stane sa pre všetkých ľudí zvestovateľom jeho pokory. Ak konáš s úmyslom získať poctu, Boh ťa verejne odhalí; ale ak sa ponížiš kvôli pravde, Boh nariadi celému svojmu stvoreniu, aby ti spievali hymnu chvál. Otvoria pred tebou dvere k sláve tvojho Stvoriteľa a budú……...
„Buď zavrhnutiahodný vo svojich očiach a uvidíš v sebe Božiu slávu. Pretože kde prekvitá pokora, tam vyviera Božia sláva. Ak sa usiluješ byť bezcenný v očiach všetkých ľudí, Boh spôsobí, že budeš oslávený. Ak máš v srdci pokoru, potom v tvojom srdci ti Boh ukáže svoju slávu. Opovrhuj svojou veľkosťou a necíť sa veľkým v svojej nedôležitosti. Považuj sa za bezvýznamného a budeš naplnený……...
„Milosť sprevádza pokoru a bolestivé udalosti sprevádzajú pýchu. Boží zrak spočíva na pokorných a dáva im radosť; ale Božia tvár je proti pyšným, aby ich urobil pokornými. Pokora vždy prijíma milosť od Boha; ale tvrdosť srdca a malú vieru napĺňa hroznými skúsenosťami, kým náhla pohroma nepovstane proti nim a vydá ich rýchlej skaze. Vo všetkých oblastiach umenši sa pred každým človekom….…...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že sa nemáme považovať za silných, dokiaľ neprejdeme skúškou pokušenia. Je to poučenie hlavne pre tých, ktorí stoja kdesi na začiatku svojho duchovného života. Nadšenie a akýsi svätý zápal ľahko vnáša ilúziu pevnosti a vernosti. Svätý Izák Sýrsky nabáda, aby sme nepodľahli tejto ilúzii. Hovorí: „Nedôveruj svojej sile, aby si nebol vydaný krehkosti svojej prirodzenosti……...
Pamätám sa na lekciu z duchovného života, ktorá prišla zo strany človeka, ktorého dôverne poznám. Čelil nespravodlivým obvineniam, čo veľmi poškodili jeho cti. Mal prostriedky aj priestor, aby sa mohol postaviť týmto obvineniam a zároveň odhaliť podlosť tých, ktorí voči nemu brojili. Rozhorčovalo ma, že tieto príležitosti nevyužil a radšej v tichosti trpel. Nabádal som ho, aby sa bránil. Odpovedal mi……...