Starodávna legenda hovorí, že v Mojžišových časoch žil kráľ, ktorý veľa počul o obdivuhodných činoch izraelského proroka a vodcu Mojžiša. Pomyslel si: Rád by som videl, ako vyzerá. A poslal svojho najlepšieho maliara do tábora Izraelitov, aby mu Mojžiša verne namaľoval. Keď maliar priniesol obraz, kráľ si zavolal svojich mudrcov a dal im otázku: „Čo vám prezrádza tvár……...
Jeden muž si najal dvoch mužov na výsadbu stromčekov. Keď sa večer prišiel pozrieť koľko toho urobili, zbadal, že jeden zasadil sto stromčekov a ten druhý len desať. Spýtal sa teda toho druhého: „Ako to, že ste vysadili tak málo stromčekov?“ Opýtaný spokojne odpovedal: „Ja som vykopal veľkú jamu, pohnojil som, orezal som prebytočné a poškodené korienky, primerane……...
Skupinka turistov stúpala na vysokú horu, aby tam strávila noc a ráno uvidela východ slnka. Keď namáhavo vystupovali, skôr než dosiahli vrchol, videli, ako blíži búrka. To nie je nič príjemné. Jeden z nich povedal sprievodcovi: „Vzdávame to, zaveďte nás naspäť.“ Sprievodca sa usmial a celkom kľudne odpovedal: „Myslím, že sa čoskoro dostaneme nad tú búrku. Musíme vyjsť……...
Jeden bývalý vojak rozpráva zážitok z l. svetovej vojny: „Na pochode za ustupujúcim nepriateľom sme dorazili do jedného mesta, kde sme ostali asi deň. Vojaci hneď začali rabovať a pchali korisť do svojich batohov. Jeden výbavu pre nevestu, ďalší ručníka a podobne. Čoskoro však zaznel povel k pochodu. Vojaci naložili svoje batohy na chrbát a vydali sa na pochod….…...
Jeden mladý mních žil v spoločenstve s ostatnými v tichom ústraní v istom monastiere. Bol však stále nespokojný a veľmi skoro sa rozčúlil pre akúkoľvek maličkosť. Raz si povedal: „Chcem byť sám. Keď nebudem mať okolo seba nijakých spolubratov, nebudem mať ani príčiny nahnevať sa, nájdem pokoj a takto odstránim svoj hnev.“ Poprosil ihumena monastiera a ten mu……...
Jeden pustovník, ktorý žil na púšti 50 rokov a nikdy nejedol chlieb a vždy si obmedzoval dokonca aj vodu, povedal bratom: „Premohol som pokušenia smilstva, lakomstva a prázdnej slávy.“ Keď sa to dozvedel abba Abrahám, prišiel k tomu pustovníkovi a opýtal sa ho: „Skutočne si to povedal?“ Tento prisvedčil. Vtedy mu povedal abba Abrahám: „Predstav si, že vojdeš……...
Emmanuel Ketteler bol v mladosti veľmi živý, temperamentný, až výbušný. Ako študent išiel raz na poľovačku a podarilo sa mu zastreliť kačku. Poľovnícky pes mu úlovok priniesol, ale poriadne ho pritom roztrhal. Emmanuel ho zasypal nadávkami. Pes im samozrejme nerozumel a ďalšie tri kačky priniesol v podobnom stave, ako prvú. Emmanuel v zlosti psa zastrelil. Keď sa vrátil……...
Náš starý otec – môj svokor – bol tvrdo kresaný človek. Bola to naozaj hlava rodiny. Moja manželka hovorila, že im, ako deťom, jeho príkazy pripadali neraz veľmi príkre. Ale odkedy sme si rozložili svoje nové rodiny okolo neho, nechával nám priestor, ustupoval. Ale raz, po rokoch, sa predsa len v ňom ozval muž, plný zodpovednosti a príkladnej……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Znášanie ťažkostí v našom živote kvôli láske ku Kristovi dovoľuje jeho nežnosti zostúpiť do nášho srdca. Božské potešenia sa rodia z telesnej bolesti. Otcovia dali krv a prijali Ducha. S úsilím a potom prijali milosť. Odhodili seba samých a našli sa v Božích rukách. Bol som veľmi pohnutý životom svätých asketických Otcov na Hore Sinaj. Päť tisíc asketikov……...
Štvrtú kapitolu svätý Teofan Zatvornik venuje uchovaniu krstnej milosti. Hneď na začiatku však konštatuje, že je len veľmi málo tých, ktorí si ju uchovajú. Viní za to predovšetkým zanedbanie správnej výchovy. Svoje tvrdenie dokladá predstavením piatich hlavných príčin, ktoré vedú k strate krstnej milosti. Prvou je opustenie Cirkvi a tým aj prostriedkov na prijímanie milosti. To spôsobuje vysychanie……...
„Snívanie, povrchné čítanie, užívanie si – všetko toto sú výhonky smädu po dojmoch, smädu po tom, čo je nové a iné. (…) Nie je lepšia cesta ako vyhladovať dobré semená, ktoré boli predtým vložené do srdca dospievajúceho, než cez tieto prostriedky. Mladý kvet zasadený na mieste, kde vietor fúka z každej strany, vydrží len trochu a potom uschne; tráva, po……...
Svätý Teofan Zatvornik venuje svoju druhú kapitolu hlavným aktivitám tela, duše a ducha, ktorým rodičia musia pri výchova venovať patričnú pozornosť. Táto kapitola zastrešuje rôzne oblasti, a preto je rozdelená do niekoľkých podkapitol alebo, skôr povedané, do určitej schémy, pričom každá je patrične vysvetlená. Začína s telesnými prejavmi dieťaťa a na prvé miesto dáva správne formovanie vzťahu k jedlu. Všetci svätí……...
13. Kto sa zrieka sveta kvôli strachu, je ako horiace kadidlo, začína s ľúbeznou vôňou, ale končí dymom. Ten, kto zanecháva svet v nádeji na odmenu, je ako mlynský kameň, ktorý sa stále pohybuje len jedným smerom (a tak aj ten človek, ktorý je zahľadený do seba). Ale ten, kto zanecháva svet pre lásku k Bohu, získal oheň……...
Je tak trošku nepochopiteľné, že z kazateľníc v posledných rokov takmer úplne vymizlo vysvetľovanie a zdôrazňovanie dôležitosti asketického spôsobu života. Jeden môj spolubrat povedal, že ukazujeme na cieľ bez toho, aby sme povedali, ako sa k tomu cieľu dostať. Zdôraznil to prirovnaním, že neraz ponúkame ako duchovnú potravu rezne tým, ktorí dokážu stráviť len mlieko. Jeho slová neboli iba kritikou do……...
Diela svätých otcov sa nečítajú ľahko. A nie je to kvôli nezrozumiteľnosti textu. Túto ťažkosť spôsobuje, že pred nás dávajú najvyššie ideály duchovného života. Svet svätých otcov, ktorý bol naplnený túžbou dosiahnuť tieto ideály, je tak konfrontovaný s naším svetom, v ktorom hľadáme minimalistický prístup. Hľadáme ľahkú cestu pre vstup do spoločenstva s Bohom. Nahovárame si, že môžeme vhupnúť skrze nejakú……...
Stíšenie, jednoduchosť života, askéza – tieto pojmy sa ako refrén objavujú v diele svätého Izáka Sýrskeho. Nie je v tom však ničím výnimočný. Tieto podmienky pre duchovný rast nachádzame v dielach všetkých svätých otcov. To, prirodzene, vzbudzuje otázku, ako je to možné zosúladiť so životom uprostred sveta? Problém spočíva v samotnej formulácii tejto otázky. Svätí otcovia nás nevyzývajú „zosúladiť“ náš……...
Svätý Izák Sýrsky spolu s mnohými svätými otcami hovorí, že prirodzenou povahou duše je byť Božím obrazom. Vášne sa prebudili po prvom hriechu. Teofan Zatvornik definuje vášeň týmito slovami: „Dispozícia k hriechu, náklonnosť k zlému, teda vášeň je pevná a stála túžba hrešiť istým spôsobom; je to záľuba v hriešnych skutkoch.“ Cieľom kresťanskej praxe je očistenie od vášní. Svätý Izák Sýrsky……...
Začiatok tretej homílie svätého Izáka Sýrskeho patrí k zdôrazneniu nutnosti ticha. Svätý Izák toto neustále pripomína ako cieľ duchovného snaženia. Je však potrebné pochopiť, čo má svätý Izák na mysli pod pojmom ticho. Bude azda lepšie, ak budeme používať grécke slovo hesychia namiesto slova ticho. Hesychia je ticho vytvorené v srdci. Svätý Klement Alexandrijský o hesychii hovorí ako o ideále kresťanskej……...
Posudzovanie myšlienok je dôležitým asketickým cvičením. Svätý Izák Sýrsky nás k tomuto cvičeniu nielenže veľmi pobáda, ale považuje ho za nevyhnutnú súčasť duchovného rastu. Zároveň nás aj varuje, aby sme sa nedali oklamať myšlienkami, ktoré sú „odtlačkami askézy tela“. Ako máme chápať toto varovanie? Niekedy môžeme byť do takej miery sústredení na rôzne aspekty askézy tela, že……...
„Z asketického úsilia a stráženia mysle pramení čistota myšlienok. A z čistoty myšlienok prichádza svetlo chápania. Myseľ je sprevádzaná milosťou na miesta, kde zmysly nemajú žiadnu moc.“ Týmito slovami nám svätý Izák Sýrsky pripomína, že duchovný život a jeho rast je Božím darom. Našou úlohou je otvoriť sa pre tento dar, umožniť milosti vstúpiť do nášho srdca a sprevádzať ho. ……...
Ak nevedieme neustály asketický zápas o očistenie nášho srdca (praxis), potom – ako hovorí svätý Izák Sýrsky – ani naše túžby nie sú očistené. Nie sú tak tou silou, ktorá nás ženie po hlbokej jednote s Bohom, ale ženie nás k naplneniu túžob tela. Svätý Izák tu nehovorí o ľuďoch, ktorí odmietajú Boha. Hovorí o ľuďoch s úprimnou vierou, ktorí sa snažia nadobudnúť……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že prijatie kríža sa skladá z dvoch častí. Skúsme sa teraz pozrieť, ako chápe tú prvú. Pod prvou časťou chápe trpezlivé vytrvanie súžení tela, ktoré je uskutočňované hnevom, ktorý vzbĺkol v duši (praxis). Tu je hneď potrebné si pre správne pochopenie uvedomiť, že jestvuje hnev, ktorý je hriešnou vášňou, a jestvuje akýsi spravodlivý hnev, ktorý……...
Vo svojej pastoračnej práci vnímam, že rastie množstvo ľudí, ktorí náboženstvo a vieru chápu ako cestu k dosiahnutiu života bez ťažkostí a stavu neustálej útechy a pokoja. Načúvajú hlasu mnohých falošných učiteľov, ktorí pre vlastnú popularitu hlásajú túto trblietavú stránku kresťanstva, avšak opomínajú hovoriť o namáhavej ceste, ktorá k nej vedie. Kto sa dá viesť touto ilúziou, že bez vynaloženej námahy vlastného obrátenia……...
Cieľom nášho prvého zápasu je oslabiť vášne a úplne ich poraziť. Druhou úlohou je nadobudnúť čnosti a nedovoliť duši, aby bola prázdna a záhaľčivá. Tretia časť našej duchovnej cesty je pozorné uchovanie ovocia čností a našich námah. Pretože nám bolo prikázané nielen usilovne pracovať, ale aj pozorne sa chrániť (Gn 2, 15). Môže sa nám zdať, že svätý Theodoros Veľký……...
Použime našu myseľ na trénovanie zmyslov, zvlášť očí, uší a jazyka. Nedovoľme im vidieť, počúvať a hovoriť vášnivým spôsobom, ale iba pre náš osoh. Pretože nič nemôže ľahšie skĺznuť do hriechu ako tieto orgány, keď nie sú trénované našou mysľou. A nie je nič vhodnejšie pre ich bezpečnosť ako schopnosť mysle, ktorá ich riadi, usmerňuje a vedie k tomu, čo je nevyhnutné….…...