„Žiaden človek nemôže poraziť vášne bez zreteľných čností; a nikto nemôže poraziť blúdenie mysle bez štúdia duchovného poznania. Naša myseľ je ľahká a rýchla a ak nie je zviazaná nejakou reflexiou, nikdy neprestane blúdiť. Bez nadobudnutia dokonalosti vo vyššie spomenutých čnostiach, človek nemôže nadobudnúť sebakontrolu. Ak človek neporazí svojich nepriateľov, nemôže nadobudnúť pokoj. A ak v ňom nevládne pokoj, ako môže nadobudnúť……...
Úsilie o čistotu srdca a mysle vedie k hlbšiemu pochopeniu duchovných vecí. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Toto pochopenie dá človeku veľkú silu vniesť pozornosť do všetkých jeho záležitostí; a v tom istom čase ho vybaví stimulmi povzbudenia. Disciplína vykonávaná bez tohto chápania je vykonaná márne, pretože ľahko prináša malomyseľnosť kvôli skúškam. Modli sa, aby si nadobudol pozorné oči vo všetkom, čo……...
Svätý Izák Sýrsky rozpráva o ďalšom dôvode pre udržanie si pozornosti srdca vo chvíľach útechy, ktorú nám dáva dotyk milosti. Táto pozornosť nás otvára pre pochopenie dôležitých duchovných zákonitostí pre náš budúci rast. Hovorí: „Uvidíš ako každému duchovnému potešeniu predchádza ťažkosť kríža a ako potešenie hriechu predchádza pohodlie tela. A navyše uvidíš, prečo prístav čistej duchovnej lásky je následkom……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v tridsiatej štvrtej homílii poučením, ako si počínať v čase milosti, keď duša netrpí útokmi vášní. Kto s vernosťou každý deň uskutočňuje jednoduché kroky na dosiahnutie sústredenosti mysle, s postupom času začne zakúšať kratšie, ale i dlhšie chvíle určitej bezvášnivosti. Sú to chvíle naplnené tichou radosťou a sladkosťou v duši. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že máme prijať toto potešenie,……...
Prvý odstavec tridsiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky zakončuje povzbudením k zachovávaniu jednoduchých rád k nadobudnutiu sústredenosti: meditácia nad liturgickými textami a žalmami, častá spomienka na smrť a uvažovanie nad budúcimi vecami. Toto povzbudenie je namieste, pretože človek, ktorý má na mysli veľký cieľ, zvykne zanedbávať malé kroky, ktoré k nemu vedú. A tak namiesto kráčania k tomuto cieľu ostáva zaseknutý vo svete svojich……...
V prvom odstavci tridsiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky dáva praktickú radu pre tých, ktorí ešte nedosiahli kontempláciu alebo ako to definuje „silu skutočnej božskej vízie“. Táto rada spočíva v osvojení si a nasledovaní troch krokov. Prvým je meditácia nad tropármi, teda nad liturgickými textami a nad žalmami. Človek sa nesmie uspokojiť len s ich čítaním, ale má sa neustále snažiť……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje tridsiatu tretiu homíliu slovami: „Nie je možné byť pozorným voči podnetom zmyslov a zároveň poraziť vášne. Bez skrúšených prosieb a neprestajných prostrácií je nemožné pritiahnuť Božie milosrdenstvo; a je pre nás nevyhnutné vždy praktizovať obe bez prestania. Bez námahy v malých veciach je nemožné uniknúť veľkým zlám.“ V tomto záverečnom poučení nám dáva vzácnu radu, ktorá……...
Tridsiata tretia homília pozostáva iba z dvoch odsekov. Je to akoby dodatok k predchádzajúcej homílii, v ktorom svätý Izák Sýrsky dopĺňa poučenie o boji s vášňami. „Nie je možné poraziť zlé myšlienky, ktoré sú spojené s telesnými pokušeniami, alebo je to dosť ťažké. Niektorí ich nazývajú dvojsečným mečom použitým na nás. Nepocítime žiadnu úľavu od nich, kým trvá nasýtenosť chlebom, vodou a spánkom……...
V závere tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky nabáda, aby sme neustále pamätali na „odpočinok, ktorý je večný, na život bez pokušení, dokonalý stav, na uchvátenie božskou láskou“. Toto pripomenutie dáva na konci poučovania o zápase s vášňami. Dobre vie, že bez neustáleho pripomínania si tejto reality večného života, človek môže veľmi rýchlo upadnúť do stavu malomyseľnosti. Keď sa……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o vášňach a dáva cenné rady ako zápasiť s ich prejavmi. Hovorí: „Trpezlivo vytrvaj pochabosť svojej prirodzenosti, ktorá chce v tebe prevládnuť, môj brat, pretože sa pripravuješ obdržať múdrosť, ktorá obsahuje večnú korunu zvrchovanosti. Nebuď prestrašený rozzúrenosťou svojho tela, ktoré je prispôsobené tešiť sa z rozkoše, keď je na neho položený nebeský Obraz, ktorým je Kráľ……...
V ďalšom odstavci tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky prináša svetlo do rôznych negatívnych stavov, ktoré môžeme v duchovnom živote zakúsiť. Poukazuje na stavy, ktoré sú spúšťačom celej škály prejavov vášní. Hovorí: „Uvoľnenie je nasledované túlaním sa a nepokojom myšlienok; nestriedma aktivita je nasledovaná malomyseľnosťou; a malomyseľnosť túlaním. To prvé vychádzajúce z uvoľnenia je nasledované zápasom voči smilstvu, ale to druhé,……...
Ďalším poučením, ktoré nám dáva svätý Izák Sýrsky v tridsiatej druhej homílii, je výstraha pred radosťou, ktorej zdrojom nie je Boh alebo život z viery. Radosť, ktorá má pôvod v iných veciach, môže indikovať našu naviazanosť na veci tohto sveta alebo na ešte stále aktívne vášne v našom srdci. Táto rada alebo poučenie nás môže svojou prísnosťou veľmi vyrušiť. Ale……...
„Chráň sa slobody, ktorá predchádza otroctvu zla. Chráň sa úteche, ktorá predchádza zápasu. Chráň sa poznaniu, ktoré je nadobudnuté pred stretnutím s pokušením; ale zvlášť sa chráň vášnivej lásky pred dokončením pokánia. Ak sme všetci hriešnici a žiaden človek nie je nad pokušeniami k hriechu, potom celkom určite je pravdou, že žiadna čnosť nie je tak významná ako pokánie. Pretože……...
„Požehnaný je človek, ktorý bol vybraný z tejto temnoty a vidí seba samého s čistým zrakom, pretože bez čistého videnia a rozlišovania nemôže správne konať. Ako môže zahmlené rozlišovanie človeka usúdiť, čo je nevyhnutné? Požehnaný je človek, ktorý sa zbavil intoxikácie svojej mysle a pochopil svoju nenásytnú zhýralosť skrze odhalenie jej u iných. Pretože potom uvidí svoju hanbu. Ale kým človek nesie v sebe……...
V ďalšom odstavci tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky opisuje stav duše človeka, ktorý je otrokom svojich vášní. Hovorí: „Ak nemáme v nenávisti tie veci, ktoré sú zavrhnutiahodné, nemôžeme cítiť zápach ich aktivity; kým ich v sebe nosíme, nie sme schopní pocítiť ich nepríjemný smrad. Preto kým ich neodstrániš zo svojho vnútra, nepochopíš stav nemilosti, ktorým ťa spútali, ani……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v učení o vášňach slovami: „Človek, ktorý miluje korene vášní, je nedobrovoľným nevoľníkom a proti svojej vôli je zotročený vášňami. Kto nenávidí svoje hriechy, prestane hrešiť a kto ich vyzná, príjme odpustenie. Je nemožné pre človeka zbaviť sa hriešneho zvyku, ak najprv nenadobudne nenávisť voči hriechu; a je nemožné prijať odpustenie pred vyznaním neprávostí.“ V týchto……...
Druhá časť tridsiatej druhej homílie svätého Izáka Sýrskeho má podtitul O vášňach. V gréckom preklade táto časť tvorí osobitnú homíliu. Svätý ju začína slovami: „Aké sladké sú korene vášní! Niekedy človek sa môže od nich odpútať, keď sa od nich vzdiali a raduje sa, že ustali; nemôže však vytrhnúť ich koreň. Toto je dôvod, prečo sme pokúšaní proti……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Buď na pozore pred záhaľčivosťou, ó, milovaný, pretože v nej sa ukrýva istá smrť; ak sa jej mních vyhne, tak nemôže padnúť do rúk tých, ktorí ho chcú zotročiť. V ten deň nás Boh nebude súdiť pre zanedbanie modlitby, ale pretože sme ju opustili, otvorili sme naše dvere démonom. Kedykoľvek nájdu priestor, vstúpia a zatvoria……...
Svätý Izák Sýrsky začína rozprávanie o zápase s pokušeniami varovaním: „Beda slabému človekovi, ktorý je skúšaný v tejto kritickej skúške!“ Toto varovanie však nenecháva bez vysvetlenia. Tým, ktorí chcú vstúpiť na cestu očisťovania srdca a mysle, najprv pripomína, že tento zápas sa nemôže zužovať iba na čistotu – teda na odstránenie túžob tela. Veľký zápas sa odohráva aj v aréne našej mysle……...
Svätý Izák Sýrsky v tridsiatej druhej homílii sa dotýka pôsobeniu vášní, zvlášť tých, ktoré prerástli v určitý návyk. Zápas voči týmto vášňam prirovnáva k mučeníctvu. Toto prirovnanie nie je prehnané, čo môžu potvrdiť tí, ktorí ho podstúpili. To iba podčiarkuje silu, ktorou vášne dokážu zotročiť srdce človeka. Azda aj preto svätý Izák Sýrsky vkladá do homílie krátku modlitbu o pomoc v tomto……...
Tridsiata druhá homília svätého Izáka Sýrskeho začína týmto slovami: „Človek nie je oslobodený od potechy konania hriechu, kým skutočne si nezbridí príčinu hriechu z celého srdca. Toto je krutý zápas, zápas, ktorý odporuje človeku až do krvi, v ktorom je jeho slobodná vôľa testovaná, či v plnosti miluje čnosť. To je tá sila, ktorú niektorí volajú pokušenie a jej vôňou……...
Ďalší odstavec tridsiatej prvej homílie, v ktorom svätý Izák Sýrsky predkladá text napísaný istým mníchom, prináša nové výzvy pre duchovný život: „Túž po obdržaní všetkých potrieb skrze svoju nádej v Boha a nečakaj na úľavu alebo útechu od človeka. Vlož svoju starosť na Pána a odsúď sa v každom pokušení, ktoré ju prinieslo. Nech ťa nikto nepohorší a neviň nikoho, kto ti……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v texte, ktorý si jeden mních každodenne pripomínal pre povzbudenie pre svoj duchovný život. „Buď dobre pripravený na každú formu nemilosti, hnevu, posmechu a napomenutia od všetkých ľudí. Prijmi všetko s radosťou, pretože si si to všetko zaslúžil a trpezlivo znes každú bolesť a ohrozenie od démonov, ktorých vôľu si predtým s pôžitkom napĺňal. Statočne znášaj každý nedostatok,……...
Tridsiata prvá homília pripomína dôležité a praktické rady pre každodenný duchovný zápas. Svätý Izák Sýrsky prináša text, ktorý bol napísaný jedným mníchom. Umiestnil ho tak, aby ho mal neprestajne na očiach. Tento mních v homílii nie je identifikovaný, a preto je možné, že to bola aktivita samotného svätého Izáka Sýrskeho. Je zvykom svätých otcov, že osobné skúsenosti z pokory predkladali ako……...
V závere tridsiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí väčšinou o dôležitosti slobodnej vôle a aký dopad má na náš život. Hovorí, že „kde chýba slobodná vôľa, tak konanie dobra či zla je nepotrebné vzhľadom na odmenu. Nie je žiadna odmena pre to, čo je prirodzené; odmena je spojená s konfliktom a nikto nehovorí o víťazstve tam, kde nie je žiaden zápas. (…)……...