Duša, ktorá nie je naplnená evanjeliovými prikázaniami, a telo, ktoré nekoná dobré skutky čnosti, nie sú schopné stať sa chrámom Božej milosti, chrámom Svätého Ducha. Tieto slová sa nám môžu zdať nepríjemné pre svoju radikálnosť. V skutočnosti sú len pripomenutím slov nášho Spasiteľa: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k……...
Dopad vášní, ktoré tešia telesného človeka, je ťažký a bolestivý pre duchovného človeka. Je naplnený hnusom voči nim. Dokonca aj ich najmenší prejav ho ženie k úteku pred nimi, akoby to boli hladné divé šelmy alebo vrahovia. Duchovný človek sa utieka do bezpečia modlitby, do ochrany učenia evanjelií, do úkrytu v Bohu. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto poučení dáva rozlišovací……...
Umŕtvovanie tela dobrými prácami a starostlivým nasledovaním evanjeliových prikázaní dáva kresťanovi pravú pokoru. Pravá pokora spočíva v úplnom sebazaprení, plnej lojalite voči Bohu a v neustálej službe Bohu. Takáto pokora priťahuje do duše Božiu milosť. Božia milosť osvetľuje dušu, dáva jej duchovné zmysly a tak vášne – tie hriešne pocity a túžby tela – sú bezmocné. Kresťanstvo je asketickým náboženstvom. Pod……...
Asketické cvičenia sú pre kresťana nevyhnutné, ale tieto cvičenia sami osebe neoslobodzujú človeka od vášní. Jedine pravica Všemohúceho ho môže oslobodiť, jedine milosť Svätého Ducha. Svätý Ignác Brjančaninov toto poučenie rozvádza a vysvetľuje v ďalších odsekoch kapitoly o vášňach. Je však užitočné venovať mu trochu pozornosti. Musíme mať neustále na pamäti, že naše asketické námahy, nech by už boli……...
Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho utrpenia, obetovanie všetkých dočasných vecí pre večné, všetkého pomíňajúceho za nehynúce. Musíme byť učeníkmi a nasledovníkmi Bohočloveka celým svojím životom! Toto poučenie svätého Ignáca Brjančaninova sa nám nepočúva ľahko. Dokonca sa nám môže zdať, že ide akosi proti duchu kresťanstva. Ide však iba……...
Zápas kresťana s vášňou musí dosiahnuť úroveň ukrižovania tela s jeho vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24). U skúsených duchovných bojovníkov to musí dosiahnuť úroveň preliatia krvi – daj krv a prijmeš Ducha, hovoria otcovia. To znamená, že iba ten, kto trpí vo svojom tele skrze dobrovoľné i nedobrovoľné asketické námahy, je schopný odolať hriešnym túžbam tela, potlačiť a umlčať ich v sebe. Telo, ktoré……...
Zakaždým, keď vzdoruješ neodbytným túžbam vášne, oslabuješ ju. Neustály odpor vášeň zničí. Zakaždým, keď upadneš, vášeň sa stáva silnejšou a neustály pôžitok z vášní ťa robí ich otrokom. Svätý Ignác Brjančaninov nás učí o jednej z duchovných zákonitostí, ktorá nám môže pomôcť v duchovnom zápase. Neustále odporovanie túžbe vášne vedie k jej oslabeniu a nakoniec aj k jej vykoreneniu. Samotné poznanie tejto poučky……...
Vášne sa tiež nazývajú hriechmi vo všeobecnom zmysle slova. Keď apoštol Pavol hovorí o hriechu, ktorý sídli v človeku (Rim 7, 20), mieni tým hriech, ktorý je nákazou zla celej ľudskej prirodzenosti. Tento stav je tiež nazývaný telesným stavom a stavom smrti (Rim 7). Pred vykúpením ľudskej prirodzenosti naším Spasiteľom ľudstvo nemohlo bojovať proti vášňam. Človek bol prinútený im……...
Každý človek je počatý a narodený v hriechu (porovnaj Ž 51, 7). Následkom sú vášne a hriešne choroby tela a duše typické pre našu padnutú prirodzenosť. Ale vášne sú neprirodzené našej nepoškvrnenej ľudskej prirodzenosti v spôsobe, akým bola stvorená. Tieto vášne sú tiež neprirodzené obnovenej ľudskej prirodzenosti; sú prirodzené iba padnutej prirodzenosti. Rovnako ako symptómy choroby tela vychádzajú z daného neduhu, choroba……...
Vo svetle Božieho slova sa pozrime, ako sme spojení s našimi vášňami a slabosťami, aby sme správne pochopili seba samých; na základe tohto poznania potom môžeme nadobudnúť kontrolu nad sebou samými. Veľmi často môžeme vo filmoch vidieť, ako kriminalisti používajú špeciálne modré LED svetlo na objavenie krvavých škvŕn. Bez tejto pomôcky sa predmety zdajú čisté, bez akéhokoľvek náznaku,……...
Istý veľký asketik (sv. Serafim Sarovský) povedal: „Musíme zniesť naše vlastné nedostatky rovnako, ako znášame hriechy druhých, a byť nadradení nad choroby a nedokonalosti duše. V rovnakom čase sa nesmieš stať lenivým, ale radšej horlivým v práci na zlepšení a zdokonalení seba samého.“ „Nebuď nahnevaný alebo šokovaný, keď v sebe uvidíš aktivitu nejakej vášne. Keď sa vášeň prejaví, bojuj proti nej, ovládni……...
Kvôli všetkému, čo urobil, jednoduchí ľudia uverili v Pána nielen tichou vierou, ale aj vierou, ktorá ohlasovala jeho božstvo slovom aj skutkom. Po vzkriesení Lazara, ktorý bol už štyri dni mŕtvy, našiel Pán oslíka, ktorého mu priniesli jeho učeníci, ako hovorí evanjelista Matúš. Sediac na ňom, vošiel do Jeruzalema, aby sa splnilo proroctvo Zachariáša: „Neboj sa, dcéra……...
Na Kvetnú nedeľu, v nedeľu pred zmŕtvychvstaním, si Cirkev pripomína triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema. Naplnili sa slová proroka Zachariáša: „Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“ V túto nedeľu sa pridávame k jasajúcim zástupom, ktoré vítali prichádzajúceho Spasiteľa. Nemali by sme však ostať len pri tejto oslave. Kvetná nedeľa nás vedie k zamysleniu……...
Cesta do Jeruzalema bola v časoch Ježiša Krista dôležitou a radostnou udalosťou. Jeruzalem bol centrom židovského sveta. Zbožní Židia putovali do mesta kvôli chrámu, pretože v ňom a jeho okolí sa vykonávali dôležité obrady. Prokurátor Pilát bol predstaviteľom vládnych, vojenských a ekonomických síl. Spasiteľ ide na miesto, kde sa sústreďuje náboženská a svetská moc v čase najväčších sviatkov. Uvedomuje si nebezpečnosť tejto cesty….…...
Bratia! Buďme pozorní! Očisťujme sa nielen od telesných vášní, ale aj od duchovných – od márnomyseľnosti, nedostatku viery, závisti, lásky k majetku a ostatných podobných chorôb, ktoré zjavne pôsobia v duši bez účasti tela. Vlastne, tieto vášne majú dopad na telo, ale iba v jemnej podobe, ktorú mnohí ani nepostrehnú. Keď sa stávame pozornými a očisťujeme sa od týchto vášní, začíname pomaly……...
Hriech posudzovania je taký protivný Bohu, že je nahnevaný a odvracia sa dokonca aj od svojich spravodlivých, keď si dovolia súdiť svojho blížneho. Odoberá im milosť Svätého Ducha, ako to vidíme v mnohých príkladoch zachovaných cirkevnými autormi pre správne poučenie kresťanov. Žiadna spravodlivosť nedáva človeku právo súdiť brata, ktorý zhrešil, pretože Boh môže dať tomuto bratovi pravú spravodlivosť, ktorá……...
Hriech posudzovania druhých je veľmi ľahký spôsob, ako zničiť svoju duchovnosť, a preto diabol miluje nielen inšpirovať závistlivými a pyšnými myšlienkami, ktoré sú vždy spojené s praktickým zhodením blížneho, ale tiež nastavuje osídla, aby nachytal tých, ktorí nie sú pozorní voči tejto vášni. Abba Pimen povedal: „Písmo hovorí: ,Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor!ʼ (Prís……...
Tak veľmi, ako nás Pán vedie od priepasti posudzovania, tak veľmi, ako sa skutočný Pánov sluha snaží vyhnúť sa tejto priepasti, tak veľmi nás diabol do nej vedie, zakrývajúc sa rôznymi ospravedlneniami. Jedným z týchto démonických ospravedlnení je nemierny zápal, ktorý na seba berie podobu svätého zápalu pre zbožnosť. Svätý Izák Sýrsky o ňom hovorí: „Človek, ktorý je……...
Najväčší Boží svätí mimoriadne dbali, aby sa videli ako hriešnici, a to takí veľkí, že hriechy iných, či už veľké alebo malé, sa im zdali bezvýznamné a odpustiteľné. Sv. Siseos povedal Abbovi Orovi: „Daj mi poučenie.“ „Veríš mi?“ spýtal sa Abba Or. „Verím,“ odpovedal Siseos. „Choď teda a rob, čo robím ja.“ „A čo robíš, otče?“……...
Musíš sa násilne vyhnúť súdeniu druhých, chrániac sa Božou bázňou a pokorou. Aby si oslabil (s Božou pomocou) a úplne vykorenil toto pokušenie zo srdca, musíš zostúpiť do seba samého so svetlom evanjelií, hľadať svoje pády, skúmať hriešne náklonnosti, hnutia a stavy. Keď sa náš hriech stane cieľom nášho hľadania, potom nebudeme mať čas hľadať hriechy druhých. Potom všetci naši……...
Hlavnou charakteristikou farizeja – takpovediac prvým šípom, ktorým zasahuje blížneho –, je súd. Dôvody, ktoré títo pokrytci majú, aby súdili druhých, sú často vymyslené a falošné, zdanlivo rozumné pre ich zlobu, ktorú dlho plánovali a vopred ospravedlnili. Pokušenie súdiť druhých je časťou našej pôvodnej infekcie, pochádzajúcej z Adamovho hriechu, a nezáleží na tom, ako úprimne človek usiluje o spásu, tento hriech……...
Bratia! Odložme všetky pozemské myšlienky slávy, urážok, potupení, nespravodlivosti, ľudských zákonov a spravodlivosti k päte kríža. Staňme sa bláznami pre Krista! Nastavme líca pre viac úderov! Pochovajme svoju pozemskú dôstojnosť potupou. Vzdajme sa neprestajných starostí o pozemské bohatstvá; nech toto všetko je odviate vetrom! Nešetrime svoje telá v asketických námahách alebo nedobrovoľných utrpeniach! Naučme sa svätému mlčaniu od nášho Pána Ježiša……...
Pán berie od svojich učeníkov všetko, čo by živilo márnomyseľnosť. Chce, aby oltár srdca bol očistený od nechutného idolu a od všetkého, čo sa vzťahuje na túto modloslužbu. Pán nám prikazuje, aby sme všetky naše dobré skutky konali v skrytosti. Dokonca aj almužny a pôst musia byť konané v skrytosti! Modlitba musí byť konaná vo vnútornej izbe srdca (porovnaj Mt 6,……...
Človek, ktorý najprv hľadá slávu v bezvýznamných, nestálych, vrtkavých mienkach ľudí a nie v čnosti pred Božím zrakom, nie je schopný pochopiť kresťanskú vieru a prijať ju srdcom. Také srdce musí uznať svoju hriešnosť a tento hriech vyznať verejne. Pán povedal farizejom: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ (Jn 5, 44). ……...
Pán povedal svojim učeníkom, aby boli úprimní vo svojom správaní, ukotvení vo svätej múdrosti a nie ospravedlnením zla. Ich správanie musí žiariť čistou čnosťou a nebeskou krásou, aby pritiahlo zrak a srdcia všetkých ľudí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16). Farizeji, opačne,……...