Učeník: Aký je rozdiel medzi pokorným zmýšľaním a pokorou? Starec: Pokorné zmýšľanie je nastavenie mysle podľa evanjelia, od Krista. Pokora je pocit srdca. Najprv sa človek musí naučiť pokornému zmýšľaniu; čim viac sa cvičí v pokornom zmýšľaní, tým viac duša nadobúda pokoru, pretože stav srdca vždy závisí od myšlienok, ktorými sa zapodieva myseľ. Keď sa skutky človeka stanú……...
Medzi ľuďmi sa mních musí vždy správať opatrne a úctivo, ale jednoducho, reagujúc na komplimenty mlčaním, a rovnako tak v prípade urážok, okrem prípadov, keď prosba o odpustenie alebo ponuka láskavého vysvetlenia môže upokojiť protivníka. Tí, ktorí dosiahli úspech v mníšskom živote, nadobudli zvláštnu slobodu a jednoduchosť srdca, ktorá je zrejmá v ich vzťahoch s ľuďmi. Nie sú veľmi príjemnými pre svet. Svet ich môže……...
„Keď si medzi bratmi,“ povedal svätý Ján Klimak, „pozorne sa stráž, aby si sa v žiadnom prípade nejavil spravodlivejším od nich. Ak tak nerobíš, spáchaš dvojnásobné zlo – zraníš bratov svojím pokrytectvom a falošnosťou a dovolíš arogancii, aby sa v tebe zrodila a rástla. Buď pokorný v duši, nikdy ju však neukáž ani telom, ani vzhľadom alebo slovom, dokonca ani žiadnym náznakom.“ ……...
Učeník: Môže byť skutočne pravda, že pokorné rozprávanie vie byť škodlivé? Zdá sa mi to veľmi vhodné pre mnícha a je to veľmi poučné pre laikov, ktorí sú často pohnutí pokorným rozprávaním mníchov. Starec: Pán povedal: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26). Zlo nikdy nemôže byť……...
Kto sa neospravedlňuje, je vedený pokorným zmýšľaním, ale kto sa ospravedlňuje, je vedený aroganciou. Alexandrijský patriarcha Teofilos raz navštívil Nitriu. Táto hora bola obývaná veľkou mníšskou komunitou, kde všetci žili hesychastickým štýlom života. Abba tohto monastiera bol mužom veľkej svätosti. Patriarcha sa ho spýtal, čo je podľa jeho názoru najdôležitejším aspektom mníšskej cesty. Abba odpovedal: „Neustále obviňovanie……...
Prorok Izaiáš takto povedal o Pánovi: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas“ (Iz 42, 1 – 2). Apoštol Peter takto svedčil o úplnom naplnení tohto proroctva: „Veď na to ste povolaní; lebo……...
Na začiatku svojho učenia o pokore svätý Dorotej z Gázy povedal, že základným kameňom jeho učenia je tento výrok jedného zo svätých starcov: – Najprv potrebujeme pokorné zmýšľanie a musíme byť pripravení povedať „odpusť mi“ v každom momente, pretože pokorné zmýšľanie ničí všetky šípy nepriateľa a odporcu. Veľká sila pokory je zjavná odmietnutím ospravedlnenia, obviňovaním seba samého a odpúšťaním druhým vo všetkých……...
Dobrý príklad rozumnej askézy, ktorá vedie k vrcholu kresťanskej dokonalosti skrze hĺbku pokory, nájdeme v živote požehnaného Izidora Alexandrijského. Bol jedným z vplyvných obyvateľov Alexandrie. Povolaný Božím milosrdenstvom k mníšskemu životu vstúpil Izidor do monastiera neďaleko Alexandrie a oddal sa v úplnej poslušnosti ihumenovi monastiera, ktorý bol mužom naplneným Svätým Duchom. Keď videl, že vysoké postavenie vo svete naplnilo Izidora hrubým a pyšným charakterom,……...
Učeník: Mojou otázkou, ako využívať dobré skutky na dosiahnutie pokory, som ťa prinútil odbočiť od hlavnej témy. Starec: Teraz sa k nej vrátim. V spomenutom učení abbu Doroteja vnímame slová jedného svätého starca: „Cesta pokory je rozumná telesná askéza.“ Toto učenie je zvlášť dôležité pre mníchov, ktorí majú rôzne monastierske poslušnosti, niektoré z nich si vyžadujú fyzickú prácu, iné……...
Učeník: Predpokladajme, že žitie evanjeliových prikázaní vedie človeka k poznaniu a uznaniu vlastnej hriešnosti; ale ako môže človek dosiahnuť úroveň, že sa pokladá za väčšieho hriešnika než iní ľudia, medzi ktorými sú hrozní zločinci a zlosynovia? Starec: To je prirodzený následok asketizmu. Ak máme pred svojimi očami dve veci a jednu z nich skúmame so všetkou možnou a neustálou pozornosťou, a o druhú……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku učeníka: Takáto mienka o sebe samom sa prirodzene formuje z napĺňania prikázaní. Človek môže pravdivo tvrdiť, že kto je vedený prikázaniami evanjelia, hovorí, že nepozná ani jeden dobrý skutok, ktorý by urobil. Pretože i takéto naplnenie prikázania nazýva zvrhlosťou a pošpinením prikázania, ako hovorí svätý Peter Damaský. „Nauč ma plniť tvoju vôľu,“ volá……...
Opak nastáva pri skutočnom naplnení prikázaní evanjelia. Keď asketik len začne s ich napĺňaním, hneď vidí, že ich napĺňa nedostatočne a nečisto; vníma, že každú hodinu je rozptýlený potešeniami vášní. Vníma, že je donútený svojou vôľou konať tie aktivity, ktoré sú zakázané prikázaniami. Potom si zreteľne uvedomí, že padnutá prirodzenosť oponuje evanjeliu. Ďalšie napĺňanie prikázaní stále zreteľnejšie odhaľuje nedostatočnosť……...
Učeník: Nesedí mi, že človek, ktorý úplne napĺňa prikázania evanjelia, môže dospieť k pochopeniu svojej veľkej hriešnosti. Pravdou sa mi zdá skôr opak. Kto stále koná čnostne a koná tak so zvláštnou zanietenosťou, nemôže si pomôcť, aby sa nevnímal ako čnostný. Starec: Človek, ktorého opisuješ, robí iba zdanlivé dobro zo svojej padnutej prirodzenosti. Ten, kto robí takéto dobro……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku, ako dosiahnuť pokoru. Pripomína slová abbu Doroteja: „Pokora sa prirodzene formuje v duši ako výsledok života podľa prikázaní evanjelia… Tu máš rovnaký proces ako pri učení vied alebo umenia medicíny. Keď sa niekto naučí veľmi dobre a začne uplatňovať svoju vedomosť, potom trošku po troške, s cvikom, lekár alebo vedec nadobudnú zručnosť,……...
Učeník: Prosím, opíš mi detailne obe cesty na dosiahnutie pokory. Starec: Obe cesty sú opísané v učení svätých otcov. Svätý Ján Klimak hovorí, že iba tí, ktorí sú vedení Božím Duchom, môžu správne hovoriť o pokore, zatiaľ čo svätý Izák Sýrsky hovorí, že Svätý Duch mysticky učí človeka pokore, ak sa pripravil pre takéto poučenie. My, ktorí sme……...
Učeník: Ako človek dosiahne pokoru? Starec: Skrze napĺňanie evanjeliových prikázaní a zvlášť skrze modlitbu. Milosťou naplnené pokorné diela spolu s mocou modlitby, ktorá je naplnená milosťou, alebo, lepšie povedané, majú jedno a to isté pôsobenie. Svätý Ignác Brjančaninov začína pomaly vysvetľovať čnosť pokory. Po úvode, v ktorom síce načrtol tému tejto kapitoly, ale neponúkol jednoduchú a ľahko pochopiteľnú definíciu……...
Ďalšiu kapitolu svätý Ignác Brjančaninov venuje téme pokory. Približuje ju na základe rozhovoru medzi starcom a jeho učeníkom. Nevysvetľuje dôvod zmeny štýlu. Každopádne to nebráni plne vysvetliť danú tému. Učeník: Čo je pokora? Starec: Pokora je evanjeliová čnosť, ktorá zjednocuje silu človeka s Kristovým pokojom, ktorý je väčší než ľudské chápanie. Učeník: Ak je väčší než……...
Ak kresťan opovrhne týmto najmilostivejším Božím volaním, Boh ho naveky zavrhne. Apoštol hovorí: „Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu“ (Rim 2, 4). Boh vidí tvoje hriechy; trpezlivo znáša hriechy, ktoré páchaš pred jeho pohľadom, túto reťaz hriechov, ktorá formuje tvoj život. Očakáva tvoje pokánie a v tom istom čase ponúka spásu alebo záhubu tvojej slobodnej vôli a jej voľbe. Toto……...
Bratia! Skrze náš vlastný úmyselný hriech sme stratili našu svätú nevinnosť, ktorá bola nedotknutá nielen hriešnym skutkom, ale ani poznaním zla; nevinnosť, do ktorej sme boli stvorení rukami Stvoriteľa. Stratili sme nevinnosť, ktorá bola obnovená v krste. Na ceste životom sme poškvrnili naše rúcho, ktoré bolo vybielené Vykupiteľom, rôznymi našimi hriechmi. Teraz máme iba jeden druh vody, ktorý……...
Všetky hriechy, spáchané slovom, skutkom alebo myšlienkou, sú úplne zmyté spoveďou. Ale aby sa odstránili hriešne, hlboko zakorenené zvyky z nášho srdca, potrebujeme čas; potrebujeme neprestajné pokánie. Toto pokánie je neustála ľútosť, neustály zápas s myšlienkami a pocitmi, ktoré boli dlho skryté v hĺbkach srdca hriešnymi vášňami, neustále držanie nášho tela na uzde, neustála pokorná modlitba a častá spoveď. Svätý Ignác……...
Naše priateľstvo s hriechom je zlomené vyznaním hriechov. Znakom pravého pokánia je nenávisť voči hriechu, ako aj pevné rozhodnutie viesť čnostný život. Ak si sa stal zvykovým hriešnikom, potom sa vyznávaj oveľa častejšie a skoro budeš oslobodený z okov hriechu a rýchlejšie a radostnejšie budeš nasledovať Pána Ježiša Krista. Kto neprestajne zrádza svojich priateľov, rýchlo sa stane ich nepriateľom;……...
Boh poznal slabosť človeka, vedel, že dokonca aj po krste ľudia padnú do hriechu. Kvôli tomu ustanovil tajomstvo pokánia vo svojej Cirkvi, skrze ktoré hriechy spáchané po krste sú očistené. Pokánie musí ísť ruka v ruke s vierou v Krista; musí jestvovať pred krstom; a po krste znovu ustanovuje tých, ktorí odmietli Krista, ako tých, ktorí v ňom boli pokrstení. ……...
„Prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela?“ (Ez 18, 31). Prečo večne hyniete so svojimi hriechmi, ó, kresťania? Prečo je vami peklo naplnené, akoby Kristova Cirkev nikdy neustanovila všemocné pokánie? Tento večný dar je daný domu Izraela, kresťanom, a má rovnakú účinnosť v ktoromkoľvek čase života bez ohľadu na to, o aký ťažký hriech ide. Očisťuje každý hriech; zachraňuje každého……...
Hriešnici! Majme odvahu! Pre nás, skutočne pre nás Pán uskutočnil veľké dielo svojho vtelenia; vzhliadol na našu chorobu s nepredstaviteľným milosrdenstvom. Prestaňme váhať! Prestaňme upadať do beznádeje a pochybností! Pristúpme k pokániu plní viery, zápalu a vďačnosti, aby sme boli zmierení s Bohom. „Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva……...
Pokánie ustanovil tvoj Stvoriteľ, ktorý ťa stvoril z ničoho. Je pre neho také ľahké znovu ťa stvoriť, premeniť tvoje srdce a urobiť srdce milujúce Boha zo srdca, ktoré miluje hriech, urobiť čisté, duchovné a sväté srdce zo zmyslového, telesného, zle zmýšľajúceho pozemského srdca. Bratia! Poďme spoznať nevýslovnú lásku, ktorú Boh preukazuje našej padnutej ľudskej rase. Pán sa stal človekom,……...