Úctivo a s bázňou vzhliadam k Bohu, ktorý pozerá na moje hriechy a vidí ich omnoho zreteľnejšie než moje svedomie. Jeho zázračná trpezlivosť ma udivuje a ľaká. Ďakujem a oslavujem túto nevýslovnú dobrotu. Moje myšlienky sa strácajú – som úplne premožený vďačnosťou a chválou; a úctivé ticho zostupuje do mojej mysle a srdca. Cítim, že môžem vysloviť iba: „Sláva tebe, Bože!“ Kde sa náhlite,...