Sebakontrola spolu s pokorou vysušujú vášnivé túžby, láska upokojuje hnev a intenzívna modlitba spolu s pamätaním na Boha koncentruje rozptýlené myšlienky. Takto je duša očistená. Toto má byť cieľ, ako povedal apoštol: „Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána“ (Hebr 12, 14). Podobne ako v prípade telesných vášní, aj teraz nám svätý Theodoros……...
„Telesné vášne a vášne spojené s materiálnymi vecami sú potlačované skrze askézu tela, zatiaľ čo neviditeľné duševné vášne sú zničené pokorou, jemnosťou a láskou.“ Keď je človek dotknutý Božou milosťou a veľkodušne sa rozhodne pre službu Bohu a posväcovanie života, je hneď na začiatku nemilosrdne konfrontovaný s celou škálou vášní, ktoré doposiaľ nevnímal. Na túto duchovnú zákonitosť poukazujú svätí otcovia rôznymi poučeniami….…...
„Spomienky na všetky vášnivé skutky, ktoré sme spáchali, uplatňujú vášnivú tyraniu nad dušou. Ale keď boli vášnivé myšlienky z nášho srdca úplne odstránené, potom tieto spomienky nespôsobujú provokáciu, čo je znakom, že predchádzajúce hriešne skutky nám boli odpustené. Pretože kým je srdce podnecované vášňou, je zrejmé, že v ňom ešte panuje hriech.“ Svätý Theodoros Veľký nám týmito slovami……...
Sú tri hlavné vášne, z ktorých povstávajú všetky ostatné: láska k zmyslovým potešeniam, láska k bohatstvu, láska voči chvále. Pri ich prebudení stojí nablízku päť iných zlých duchov a z týchto piatich povstáva roj vášní a všetkého druhu zla. Kto teda porazí tých troch vodcov a vládcov, zároveň premáha ďalších piatich a tak zdoláva všetky vášne. Svätý Theodoros Veľký nasleduje rozšírené učenie Evagria, ktorý……...
Nie je v našej moci, či vášne budú alebo nebudú znepokojovať a útočiť na našu dušu. Ale je v našej moci zabrániť zotrvávaniu pri myšlienkach, ktoré prebúdzajú vášne k životu. To prvé nie je hriešne, pretože je mimo našej kontroly, to druhé je znepokojujúce, pretože ak bojujeme proti vášňam a porazíme ich, sme odmenení, ale budeme potrestaní, ak ich pre lenivosť a zbabelosť……...
Otcovia hovoria o modlitbe ako o duchovnej zbrani. Ak ňou nie sme ozbrojení, nemôžeme vstúpiť do boja, ale budeme odvedení ako zajatci do nepriateľskej krajiny. Nemôžeme nadobudnúť čistú modlitbu, kým sa neprimkneme k Bohu s úprimným srdcom. Pretože je to Boh, kto dáva modlitbu modliacemu sa a kto učí človeka duchovnému poznaniu. Svätý Theodoros Veľký predstavuje základný prostriedok duchovného života –……...
Kým je duša v stave protirečiacom prirodzenosti, divo rastúca s burinou a tŕním zmyslových potešení, je na mieste prebývania oháv. Môžeme použiť slová Izaiáša: „Zíde sa zver púšte s hyenami, capy sa stretnú navzájom, len tam si oddýchnu nočné strigy a nájdu si odpočinok. Tam sa zahniezdi šípový had, znesie a vysedí a vyliahne vo svojom tieni“ (Iz 34, 14 –……...
Kto sa oddáva túžbam a zmyslovým potešeniam a životu podľa sveta, veľmi rýchlo bude chytený v sieťach hriechu. A hriech, raz spáchaný, je ako oheň priložený k slame, ako balvan gúľajúci sa dolu svahom alebo prúd rieky, ktorý požiera jej brehy. Takéto potešenia potom prinášajú úplné zatratenie tým, ktorí sa im oddávajú. Svätý Theodoros Veľký používa výstižné prirovnania na vykreslenie pôsobenia……...
Zaviažme sa celou silou napĺňať Pánove prikázania, aby sme neboli držaní putami našich zlých túžob a dušu zničujúcich potešení (porovnaj Prísl 5, 22), aby sa na nás nevyplnil posudok vyrieknutý nad neplodným figovníkom: „Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?“ (Lk 13, 7). Pretože ako Kristus hovorí: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt……...
Ak nás niekto akokoľvek stavia proti napĺňaniu Božích prikázaní, dokonca aj keď je to otec alebo matka, máme na neho hľadieť s nenávisťou a odporom, aby nám nebolo povedané: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37). Toto……...
Keď dodržujeme Kristove prikázania, nerobíme to pre Boha, nakoľko On nič nepotrebuje a je Darcom všetkých požehnaní. My sme tí, ktorým je to osožné, pretože tým vyhrávame pre seba večný život a potešenie z nevýslovných požehnaní. Svätý Theodoros Veľký citovaným poučením napráva zaužívaný pohľad na napĺňanie prikázaní. Zanedbaná alebo nesprávna duchovná formácia spôsobila, že mnohí sa na prikázania……...
Tak ako dobrý skutok vykonaný bez úprimnej viery je mŕtvy a neúčinný, tak aj viera samotná bez spravodlivých skutkov nás nezachráni od večného ohňa; pretože Pán hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15). Ak teda milujeme Pána a veríme v neho, budeme sa snažiť naplniť jeho prikázania a tak dosiahnuť večný život. Ale ako sa môžeme nazývať……...
Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho pozostávajú zo 77 homílií, ktoré prinášajú priam detailné vovedenie do umenia duchovného života. Svojským, niekedy až poetickým štýlom predstavuje kroky, ktoré vedú k životu v Kristovi. Obsah je taký hutný, že v mníšskych komunitách sa riadili pravidlom: Denne iba jedna strana z Izáka Sýrskeho. Traduje sa aj výrok jedného zo starcov, že jedna veta svätého Izáka……...
Po smrti si duša so sebou zoberie iba to, s čím je zviazaná tu na zemi. Toto je posolstvo ďalšieho poučenia svätého Izáka Sýrskeho. Nevenuje veľa pozornosti tomu, čo sa prihodí telu, či už je to dobré, alebo zlé. To všetko máme považovať akoby za sen. Veď všetko spojené s telom smrťou pominie a mnohokrát už aj pred smrťou je……...
Je prirodzené, že človek sa z času na čas zastaví a položí si otázku, či jeho život ide správnym smerom. Toto zastavenie je nesmierne dôležité pre každého, kto sa usiluje o duchovný život. Poučenia svätých otcov nám pomáhajú nájsť odpoveď na túto otázku. Takýmto poučením sú aj slová Svätého Izáka Sýrskeho, ktorý hovorí: „Tento pozemský život je milovaný každým……...
Svätý Izák Sýrsky zreteľne rozlišuje medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Evargius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že nejestvuje žiadna iná cesta k duchovnej láske, ktorá vovádza dušu do jednoty s Bohom, ako preukazovanie milosrdenstva v miere Otcovej dokonalosti (por. Mt 5, 48). Čo to je vlastne to milosrdenstvo. Byť milosrdným neznamená ospravedlňovať neprávosť a hriech. Neznamená to ani toleranciu k zlu. A tobôž nie prehliadanie nespravodlivosti a hanebnosti. Byť milosrdným znamená mať zľutovanie nad……...
Možno, že ste už počuli tento výrok Karla Rahnera: „Kresťanstvo 3. tisícročia bude buď mystické, alebo nebude…“ Možno, že ste počuli iné výroky s akýmsi tak trochu pochmúrnym posolstvom. Ešte som však nestretol nikoho, kto by týmto slovám protirečil. Kdesi v hĺbke duše vnímame ich pravdivosť, ktorú potvrdzuje naša každodenná skúsenosť. Svätý Teofan Zatvornik hovorí o mystickom živote jednoducho….…...
Svätý Izák Sýrsky nás vo svojej prvej homílii vedie k pochopeniu základov duchovného života. Pre človeka nasiaknutého duchom sveta sú to neľahké odporúčania, ktoré si vyžadujú priam enormnú námahu na ich uvedenie do života. Svätý Izák preto pre povzbudenie odhaľuje čosi zo svojej mystickej skúsenosti. Hovorí: „Duchovná jednota je odpečatená a neustály úžas planie v srdci spolu so žeravou túžbou………...
Rozprával som sa s jedným človekom. Vedel som, že mu veľmi ublížili a veľmi ho ponížili. Vedel som aj o ľuďoch, ktorí to spôsobili. Tento človek však rozprával o nich iba dobre, akoby sa nič nebolo stalo. Toto jeho veľké a úprimné milosrdenstvo bez akéhokoľvek náznaku pretvárky alebo premáhania vyvolalo vo mne dva pocity. Tým prvým bola akási namrzenosť, akýsi spravodlivý hnev,……...
Sú okamihy, keď sa nám dostane mimoriadneho duchovného povzbudenia, ktoré zapáli oheň nadšenia pre Boha. V tom čase máme pocit, že sme pripravení robiť priam heroické skutky na oslavu nášho Boha, či už vo vnútornom asketickom živote, alebo navonok službou iným. Pre tieto momenty duchovného vzplanutia nám svätý Izák Sýrsky hovorí slová: „Striedmosť zdobí všetky veci; bez striedmosti……...
Nedávno som si v rozhovore vypočul zaujímavý postreh. Ponúkol mi ho muž z našej farnosti, čerstvý konvertita. Povedal: „Otče, čítam všetky tie knihy, ktoré ste mi dali, a nebudete veriť, čo ma najviac oslovilo. Keď čítam o všetkých tých svätých, tak všetci veľa hovorili a snažili sa o dosiahnutie čnostného života. A znie to tak staromódne v dnešnom svete, v ktorom sa o tom až tak často……...
Spomienky sa hriešnu minulosť často znepokojujú tých, ktorí sú na ceste duchovného rastu. Azda oprávnene sa pýtajú, či sú na správnej ceste, ak sa im v mysli vynárajú tieto spomienky. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje, že duchovné úsilie, ktorého cieľom je čistota, nevymazáva spomienky na hriešne skutky z minulosti, ale odstraňuje zármutok mysle. Pokáním oplakané hriechy, ich vyznanie a prijatie……...
V duchovnom živote prichádzame k poznaniu, ktoré nadobúdame skúsenosťou pri napĺňaní prikázaní, nasledovaním Božieho slova, zápasom o očistenie vášní. Toto poznanie by sa dalo prirovnať skúsenosti vrcholového športovca, ktorý po nespočetných tréningoch a závodoch spoznáva, ako sa správne stravovať, ako si rozložiť tréningovú záťaž, ako sa správne rozcvičiť a sústrediť. Poznanie tých prvkov, ktoré napomáhajú k dosiahnutiu víťazstva, ale aj tých, ktoré uberajú……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že jestvuje akýsi poriadok v duchovnom raste, ktorý sa začína očisťovaním skrze pokánie, pokračuje uzdravovaním vášní a rastom v čnostiach. Tento proces veľmi pekne opísal svätý Ján Klimak vo svojom diele Rebrík. Tridsať stupienkov rebríka predstavuje tridsať krokov pre rast v duchovnom živote. Zaujímavé je, že svätý Ján Klimak na konci prvého kroku, ktorým je odpútanie sa……...