Pozrime sa okolo, my, ktorí sme zabávaní, zahalení a oklamaní svetom. Zobuďme sa my, ktorí sme boli očarení svetom, ktorý nás priviedol k zrieknutiu sa nášho skutočného sebapoznania. Učme sa z vecí, ktoré sa neustále stávajú okolo nás. To, čo sa stáva okolo nás, to sa neodvratne stane aj nám. Čítanie týchto slov svätého Ignáca Brjančaninova mi pripomenulo……...
Sebaláska, upnutie sa na pominuteľné veci a naplnenie starosťami – všetko je ovocím sebaklamu, slepoty, duchovnej smrti. Sebaláska je zvrátená láska k sebe samým. Taká láska je nerozumná a pochabá. Kto je plný sebalásky, vášnivý v pominuteľných potešeniach a hriešnom pôžitkárstve, je svojím vlastným nepriateľom. Je vrahom seba samého. Sebaláskou a uspokojovaním seba samého skončí nenávidením a zničením seba samého po celú večnosť. Keď……...
Tí, ktorí sa nechcú dobrovoľne vzdať seba samých a sveta, sú násilne donútení urobiť jedno i druhé. Keď príde nevyhnutná smrť, musia nechať za sebou všetko, čo milovali. Ich seba zrieknutie bude také extrémne, že budú prinútení odhodiť dokonca svoje telá, nechajúc ich hnilobe a červom. Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v téme o prijatí kríža, jednej z nevyhnutných podmienok pre nasledovanie……...
Pán, ktorý nám prikázal obetovať seba samých, zriecť sa sveta a niesť svoj kríž, nám dáva silu naplniť tento príkaz. Kto sa rozhodne naplniť ho a hneď sa o to aj pokúša, spoznáva jeho nevyhnutnosť. Toto učenie, ktoré sa zdá kruté pre povrchnú a klamnú telesnú myseľ, sa ukazuje ako plné múdrosti a plné dobrých vecí. Povoláva padnutých k spáse, mŕtvych k životu a tých……...
Aby sme nasledovali Krista, vezmime svoj kríž. Prijať kríž, to je ochotné, zbožné podriadenie sa Božiemu úsudku, napriek všetkej bolesti, ktorá môže byť daná alebo dovolená Božou prozreteľnosťou. Reptanie a hnev počas bolestí a ťažkostí je odmietnutím kríža. Iba ten, kto vezme svoj kríž, môže nasledovať Krista – podriaďuje sa Božej vôli a pokorne uznáva, že si zaslúži každý……...
Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a vôle. Ako múdrosť, tak aj vôľa našej padnutej prirodzenosti je úplne presiaknutá hriechom a nemôže byť zladená s Božou múdrosťou a vôľou. Iba ten, kto odmietne svoju múdrosť, môže prijať Božiu múdrosť, a iba ten, kto odmietne vlastnú vôľu, je schopný plniť Božiu vôľu. Svätý Ignác Brjančaninov kladie ako podmienku……...
Hriech sa pre nás stal takým bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď bola hoci len malá časť jedla otrávená, celé jedlo sa……...
„Tvrdá je to reč!“ povedali dokonca ľudia, ktorí sa zdali byť jeho nasledovateľmi a považovali sa za jeho učeníkov: „Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60). Takto je Božie slovo súdené múdrymi tohto sveta v úbohosti ich rozlišovania. Božie slovo je život, večný život, skutočný život. Týmto slovom je zničené telesné zmýšľanie (porov. Rim 8, 6), pretože je zrodené……...
Mnohí prichádzajú k Pánovi, ale iba málo sa rozhodne nasledovať ho. Mnohí čítajú evanjeliá, nachádzajú v nich útechu, sú inšpirovaní ich vznešeným a svätým učením, ale málo sa rozhodne formovať svoje skutky podľa evanjeliových prikázaní. Pán hovorí všetkým, ktorí k nemu prichádzajú a túžia byť s ním: „Ak niekto prichádza ku mne“ a nezriekne sa sveta a seba samého, „nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,……...
Zrieknutiu sa sveta musí predchádzať nasledovanie Krista. To druhé nemá miesto v duši, dokiaľ to prvé nie je uskutočnené. Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“……...
Svätý Ignác Brjančaninov charakterizuje duchovný život ako úsilie o uchovanie čistoty svojho srdca. Čo je ale cieľom tohto celoživotného snaženia? Celkom prirodzene nám napadá odpoveď, že je to nebo, večný život. A je to správna odpoveď. Svätý Ignác Brjančaninov však ide hlbšie. Ponúka slová z Prvého Jánovho listu: »Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on……...
Každý, kto prijal obnovu vo svätom krste a uchoval si čistotu, ktorú dostal pri krste, s pomocou života podľa evanjelií bude spasený. Vstúpi do bohumilého pozemského života prostredníctvom duchovného znovuzrodenia a vyjde z tohto sveta skrze blaženú smrť, a vo večnosti nájde večnú, sladkú duchovnú pastvu. Svätý Ignác Brjančaninov týmito slovami pripomína prisľúbenie dané Ježišom Kristom: „Ja som brána. Kto vojde……...
Aby sme nasledovali Ježiša Krista, musíme poznať jeho hlas (porov. Jn 10, 4). Študuj evanjelium a budeš schopný nasledovať Krista celý život. Aj v tomto poučení sa odráža učenie všetkých svätých učiteľov duchovného života. Svätý Ignác Brjančaninov zdôrazňuje nutnosť neustáleho štúdia evanjelia. Je známe, že mnohí svätci poznali evanjelium naspamäť, iní prečítali celý Nový zákon každý týždeň. Optinskí……...
Po tom, čo sa nazval pastierom oviec, Pán povedal, že „ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas“ (Jn 10, 4). Hlas Krista je jeho učenie; hlas Krista je evanjelium; nasledovanie Krista znamená kompletné nasledovanie jeho prikázaní. Svätý Ignác Brjančaninov dáva odpoveď na otázku, ako nasledovať Ježiša Krista. Vyvracia rôzne romantické predstavy, ktoré neraz zaplavujú myseľ……...
Svätý Ignác Brjančaninov začína svoje dielo o duchovnom živote kapitolou s titulom Nasledovanie Ježiša Krista. Tak ako všetci svätí učitelia duchovného života, aj on zdôrazňuje prvý a nutný predpoklad na začatie tohto snaženia – odpútať sa od sveta. Pod svetom sa myslí nielen všetko, čo prichádza do duše z vonkajšieho sveta, ale aj čo vychádza zo srdca, ktorému vládnu ešte neskrotené……...
Reflexie zaznamenané v tejto knihe[1] sú mojou prípravou na stretnutia pomerne veľkej skupinky veriacich z farnosti, v ktorej pôsobím, s ktorou sa stretávame každý týždeň pri štúdiu svätých otcov.[2] Termín študovať nie je najšťastnejší, ale nedokázal som nájsť lepší. Zámerom nie je úsilie o intelektuálne obohatenie, skôr by sa hodil obraz učeníkov, ktorí sa zhromažďujú okolo svojho duchovného otca a počúvajú……...
Samuel Colgate, zakladateľ dnes už svetoznámej firmy, bol zbožným kresťanom. Vyrozprával udalosť, ktorý sa odohrala v jeho farnosti počas veľkého modlitebného stretnutia. Chrám bol plný ľudí, ktorých prilákal plagát s oznamom o tomto stretnutí. Kazateľ strhujúco hovoril o hriechu, o nutnosti pokánia i o veľkom Božom milosrdenstve. Na konci vyzval všetkých, ktorí chcú odovzdať svoj život Kristovi, ktorí túžia po odpustení, aby prišli……...
Nedeľou Mýtnika a farizefa sa východná cirkev začína prípravu na Veľký pôst. Táto nedeľa ako aj nasledujúce nedele prípravného obdobia (nedeľa Márnotratného syna, nedeľa Posledného súdu a nedeľa Odpustenia) svojím posolstvom nás vedú k uvažovaniu o tom, čo potrebujeme zmeniť či vylepšiť v náboženskom živote. V tomto období by sme mali sformulovať svoje predsavzatie pre Veľký pôst. V dnešnom podobenstve nás Ježiš Kristus……...
Mnoho kresťanov súčasnosti sa vyhýba rozprávaniu o hriechu, súde, pekle… Prečo? Možno preto, že sa im to zdá nemoderné. Mnohí pri čítaní Svätého písma „preskočia“ tie miesta, kde sa o tom jasne hovorí. Veď „dobrý Boh by určite nikoho do pekla neposlal“. Pri pestovaní takejto predstavy sa veľmi rýchlo stráca vnímanie hriechu. Nikto nie je vinný. Každý je iba……...
Girolamo Savonarola bol jedným z najväčších kazateľov 15. storočia. Okrem iných miest kázal hlavne vo florentskej katedrále, v ktorej bola nádherná socha presvätej Bohorodičky. Jedného dňa si všimol staršiu ženu, ktorá sa pred touto sochou modlila. Nasledujúci deň znova. Každý deň ju bolo vidieť modliť sa pred sochou. Savonarola ju raz spomenul starému kňazovi, ktorý v katedrále slúžil dlhé……...
Vidiecky lekár raz rozprával o istej pacientke, ktorú liečil. Jej manžel – farmár, bol typom tvrdého chlapa, ktorý len málokedy dával najavo svoje city. Tejto žene prasklo slepé črevo a tak bola ihneď prenesená do najbližšej nemocnice.. Napriek všetkej medicínskej pomoci sa jej stav zhoršoval. Lekár sa ju pokúšal povzbudiť: „Myslím si, že by ste mala skúsiť byť silná………...
Na stenu autobusovej čakárne niekto nalepil nálepku s textom: „JEŽIŠ JE ODPOVEĎ.“ Niekto iný na nálepku pripísal: „A čo je otázka?“ Ak by sme chceli tomuto anonymnému zvedavcovi odpoveď, zistili by sme, že sa to nedá jednoduchou vetou. Ľudia dávajú mnohé otázky, ktorých „odpoveďou je Ježiš“. Človek, ktorý si zničil život hriechom, sa pýta, či je nejaké……...
„Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19, 9-10). Mnohokrát sme stratení a odmietame to priznať. Mnoho ľudí nasleduje Ježiša, ale iba málo skutočne verí jeho slovám. Šéf veľkej spoločnosti potreboval po pracovnom čase nutne rozprávať s jedným zo svojich zamestnancov,……...
Zachej chcel vidieť Ježiša. Keďže mu zástup ľudí bránil vo výhľade, „vyšiel na planý figovník“ (Lk 19, 4). Nechtiac sa takto „predstavil“ Ježišovi. Planý figovník – teda strom, ktorý neprináša ovocie, žije divoko, nadarmo čerpá živiny zo zeme – bol krásnou charakteristikou jeho života. Planý figovník je obrazom ľudskej prirodzenosti, ktorá má sklon k takému divokému a neplodnému……...
Azda každému turistovi, ktorý sa rád túla prírodou, sa stalo, že zablúdil. Čo v takej situácií zvyčajne urobí? Vyškriabe sa na najbližší vrch či vyvýšeninu, poprípade na strom. Jednoducho pozrie sa na svoju situáciu z inej perspektívy. Takto skôr objaví správnu cestu alebo nejaké orientačné body, podľa ktorých dokáže určiť v mape svoju polohu. Aj v živote nastávajú také okamihy,……...