Svätý Izák Sýrsky vo svojej tretej homílii predstavuje akúsi štruktúru a postupnosť duchovného života. Prvým krokom je bázeň Božia. Považuje ju za nevyhnutnú pre ľudskú prirodzenosť, lebo bez nej si človek neosvojí poslušnosť Bohu. Bázeň Božia spúšťa proces osvojovania si evanjeliových rád, osvojovania si dodržiavania prikázaní, odtínaní zviazaností so všetkým hriešnym a nedokonalým. Po tomto kroku prichádza láska,……...
Je tak trošku nepochopiteľné, že z kazateľníc v posledných rokov takmer úplne vymizlo vysvetľovanie a zdôrazňovanie dôležitosti asketického spôsobu života. Jeden môj spolubrat povedal, že ukazujeme na cieľ bez toho, aby sme povedali, ako sa k tomu cieľu dostať. Zdôraznil to prirovnaním, že neraz ponúkame ako duchovnú potravu rezne tým, ktorí dokážu stráviť len mlieko. Jeho slová neboli iba kritikou do……...
Diela svätých otcov sa nečítajú ľahko. A nie je to kvôli nezrozumiteľnosti textu. Túto ťažkosť spôsobuje, že pred nás dávajú najvyššie ideály duchovného života. Svet svätých otcov, ktorý bol naplnený túžbou dosiahnuť tieto ideály, je tak konfrontovaný s naším svetom, v ktorom hľadáme minimalistický prístup. Hľadáme ľahkú cestu pre vstup do spoločenstva s Bohom. Nahovárame si, že môžeme vhupnúť skrze nejakú……...
Ak sa dnes hovorí o čistote, tak sa to spája s okruhom vecí spojeným s ľudskou sexualitou. Svätý Izák Sýrsky spolu s ostatnými svätými otcami však chápe čistotu v omnoho širšom a hlbšom zmysle, ktorý zahŕňa celé bytie človeka. Zmysly chápu ako prostriedky komunikácie a jednoty s Bohom. Hriech zničil a zdeformoval zmysly natoľko, že namiesto smerovania k Bohu, smerujú k človeku a hľadajú svoje naplnenie nie v komunikácii……...
„Keď duša nemá vnímanie vonkajších vecí, víťazstvo bude dosiahnuté bez zápasu.“ Toto poučenie svätého Izáka sa nám musí zdať priam nereálnym. Veď kto môže povedať, že nemá žiadne vnímanie vonkajších vecí? Pre pochopenie tohto poučenia je potrebné si uvedomiť, že svätý Izák Sýrsky používa formulácie, ktoré odrážali duchovnú skúsenosť mnohých generácií askétov. Táto formulácia vyjadruje stav……...
Jedným z ovocí očisťovania mysle a srdca je nadobudnutia pokoja. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Keď sú zmysly čisté a sústredené, dávajú zrod pokoja v duši a nedovoľujú jej zažívať znepokojenia.“ Čím viac strážime svoje zmysly, tým hlbšie pociťujeme pokoj Kráľovstva. Svet nás nemôže obrať o tento pokoj, nech by už bol akokoľvek chaotický a nepokojný. Túžba po takomto pokoji je priam neustále……...
Svätý Izák Sýrsky rozlišuje medzi čistotou mysle a čistotou srdca. Človek môže dosiahnuť čistotu mysle pomerne rýchlo. Stačí, ak dôkladne zachováva disciplínu pri užívaní všetkých prostriedkov asketického života počnúc modlitbou, sviatostným životom, čítaním Božieho slova, pôstom v jeho mnohých formách a končiac kontrolou myšlienok. Túto rýchlo nadobudnutú čistotu mysle však môže rovnako rýchlo aj stratiť, keď poľaví v disciplíne, ktorú prijal……...
Dosiahnutie čistoty mysle sa začína bojom s myšlienkami. Svätý Izák Sýrsky nezakrýva, že ide dlhý a ťažký zápas, ktorý mnohokrát trvá až do smrti. Pripomína nám štyri zdroje, z ktorých vychádzajú myšlienky, ktoré znemožňujú čistotu mysle. Prvým zdrojom sú prirodzené túžby tela, ktoré nie sú pod kontrolou. Druhým zdrojom sú impulzy zo sveta, ktoré človek vníma sluchom a zrakom. Tretím zdrojom……...
Počas prednášky o duchovnom živote kňaz spomenul svoju návštevu príbuzných. Mal dlhý rozhovor so svojou neterou – čerstvou maturantkou. Spýtal sa jej aj na jej duchovný život, čo číta. Neter mu priniesla knihu s duchovnou tematikou, ktorú mala práve rozčítanú. Kňaz si ju pozrel a povedal: „Sú knihy dobré, menej dobré a dokonca zlé. Nestrácaj čas s tými, ktoré sú zlé.“ Po……...
Svätý Nikodemus, ktorý zostavil slávnu zbierku učenia svätých otcov s názvom Filokalia, povedal, že to najlepšie patrí všetkým. Myslel tým, že svätosť nie je určená iba pre mníchov, ale pre každého človeka. Ozvenu týchto slov nachádzame v spisoch mnohých svätých učiteľov duchovného života, ktorí aj keď píšu pre mníšske prostredie, pripomínajú, že nejestvuje akási zvláštna mníšska spiritualita. Existuje len……...
Jeden farník ma poprosil o nejakú dobrú knihu na duchovné čítanie počas Veľkého pôstu. Dal som mu Rebrík od svätého Jána Klimaka. Po týždni mi ju vrátil s tým, že je to skôr pre mníchov a on by chcel niečo, čo by bolo určené skôr pre tých, ktorí žijú v manželstve. Vôbec nechcem jeho postoj podrobiť kritike. Ba naopak. Teším sa……...
Keď čítame o živote veľkých svätcov, často sa v našich srdciach vynorí túžba žiť podobný život svätosti. Akýmsi spôsobom vnímame túžbu duše, ktorá chce nadobudnúť stav, ktorý jej patrí. Keď si však uvedomíme, že tento cieľ nemôžeme dosiahnuť nejakou drobnou aktivitou v rámci nášho voľného času, ale že si to vyžaduje naše úplné nasadenie, ktoré podstatne mení mnohé zaužívané spôsoby……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že prirodzenosťou duše je čnosť a čistota. Dôvodí, že Boh nemôže stvoriť niečo nedokonalé a pokazené. Preto o vášňach, ktoré v sebe vnímame, hovorí, že nám neboli dané Bohom pri stvorení, ale prišli do našej duše následkom hriechu. Na našu námietku, že vnímame v sebe vznešené vášne, ktoré nás vedú k Bohu, odpovedá rozlíšením medzi túžbou a vášňou. Pre spoznanie……...
Je pozoruhodné, ako sa človek dokáže prispôsobiť nepriaznivým okolnostiam života. Toto prispôsobenie niekedy formuje jeho životný štýl natoľko, že aj keď tie nepriaznivé okolnosti pominú, nedokáže sa vrátiť k pôvodnej alebo i väčšej kvalite života. Toto môžeme badať aj v duchovnom živote ľudí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že čnosť je prirodzeným zdravím duše, vášne sú chorobou duše, ktoré napádajú……...
Stíšenie, jednoduchosť života, askéza – tieto pojmy sa ako refrén objavujú v diele svätého Izáka Sýrskeho. Nie je v tom však ničím výnimočný. Tieto podmienky pre duchovný rast nachádzame v dielach všetkých svätých otcov. To, prirodzene, vzbudzuje otázku, ako je to možné zosúladiť so životom uprostred sveta? Problém spočíva v samotnej formulácii tejto otázky. Svätí otcovia nás nevyzývajú „zosúladiť“ náš……...
Svätý Izák Sýrsky spolu s mnohými svätými otcami hovorí, že prirodzenou povahou duše je byť Božím obrazom. Vášne sa prebudili po prvom hriechu. Teofan Zatvornik definuje vášeň týmito slovami: „Dispozícia k hriechu, náklonnosť k zlému, teda vášeň je pevná a stála túžba hrešiť istým spôsobom; je to záľuba v hriešnych skutkoch.“ Cieľom kresťanskej praxe je očistenie od vášní. Svätý Izák Sýrsky……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že keď sú zmysly stíšené a spomienky duše vyblednú, potom človek uvidí prirodzenosť duše a poklady, ktoré sú v nej skryté. Keď utíchnu vášne, duša začne vnímať veci, ktoré predtým nevidela. Duša je schopná predovšetkým spoznať pravdu o sebe, o druhých ľuďoch, je schopná pochopiť realitu sveta. Po očistení srdca sa vynára prirodzená schopnosť duše chápať Božie……...
Volanie po stíšení, nabádanie odpútať sa od sveta, nadobudnúť pokoj srdca – to všetko zaznieva ako základná podmienka vo všetkých dielach o duchovnom živote. Svätý Ján Klimak odpútanie sa od sveta považuje vôbec za prvý krok duchovného snaženia, bez ktorého človek nemôže postúpiť vyššie. Svätý Izák Sýrsky mnohokrát pripomína, že bez tohto snaženia duša nie je schopná porozumieť……...
Začiatok tretej homílie svätého Izáka Sýrskeho patrí k zdôrazneniu nutnosti ticha. Svätý Izák toto neustále pripomína ako cieľ duchovného snaženia. Je však potrebné pochopiť, čo má svätý Izák na mysli pod pojmom ticho. Bude azda lepšie, ak budeme používať grécke slovo hesychia namiesto slova ticho. Hesychia je ticho vytvorené v srdci. Svätý Klement Alexandrijský o hesychii hovorí ako o ideále kresťanskej……...
Svätý Izák Sýrsky sa vo svojej druhej homílii dotkol hlbokým spôsobom mnohých tém duchovného života: dôležitosť vďačnosti, vysvetlenie čnosti a ako prijímať kríž, zdôraznil dôležitosť askézy, priviedol k pochopeniu vášní a povzbudil k posudzovaniu a stráženiu myšlienok. Záverom hovorí, že poučenia v tejto kapitole môžu byť dostatočné na osvietenie človeka a nahradia mnoho kníh. Azda s týmito slovami sa spája aj jedna tradícia medzi……...
Niekoľko posledných odstavcov svojej druhej homílie svätý Izák Sýrsky venuje dôležitosti posudzovania myšlienok pri rozpoznávaní našich vášní. Posledné myšlienky venuje stavu, keď pokročíme v umení tejto askézy a v duši sa objaví náklonnosť k duchovným veciam. To zaznieva jeho posledné varovanie. Hovorí, že naša myseľ (nús) môže ostať bez zmeny, ak nebudú odrezané márnivé myšlienky. Čo tým svätý Izák Sýrsky ……...
Posudzovanie myšlienok je dôležitým asketickým cvičením. Svätý Izák Sýrsky nás k tomuto cvičeniu nielenže veľmi pobáda, ale považuje ho za nevyhnutnú súčasť duchovného rastu. Zároveň nás aj varuje, aby sme sa nedali oklamať myšlienkami, ktoré sú „odtlačkami askézy tela“. Ako máme chápať toto varovanie? Niekedy môžeme byť do takej miery sústredení na rôzne aspekty askézy tela, že……...
Posudzovať vlastné myšlienky je veľmi dôležité a musí ísť o vedomé cvičenie v tomto umení. Ak skúmame všetky pohyby mysle, pomerne rýchlo odhalíme stav svojej duše a zameranie srdca. Veľký osoh prinesie dokonca i zbežné posúdenie myšlienok bez toho, aby sme išli do ich podrobného skúmania. K takémuto zbežnému posúdeniu slúži pomocná otázka: Čo prevažovalo cez deň v mojich myšlienkach: Boh a duchovné veci……...
Keď čítame diela svätých otcov, nezriedka zaujímame určitý odstup. Radikálnosť ich poučení pripisujeme ich stavu – či už boli biskupmi, alebo mníchmi. Usudzujeme, že táto radikálnosť sa aplikuje na tento stav a nie na tých, ktorí žijú vo svete. To zaiste robí čítanie týchto diel „znesiteľnejšími“, ale to ešte neznamená, že naše uvažovanie bolo správne. Svätí otcovia nezanechali……...
Duchovný zápas zameraný na utíšenie vášní nie je jednoduchý, ale s vytrvalosťou je ho možné dovŕšiť. Svätý Izák Sýrsky nám dáva za príklad svätých, o ktorých v tomto zmysle hovorí, že kým žili, boli mŕtvymi. Má tým na mysli, že nežili podľa žiadostí tela. Boli mŕtvi pre veci, ktoré sa nám zdajú prirodzené a dobré. Neuvedomujeme si, že za tým stoja……...