Skúšky, utrpenia, pokušenia – to všetko je súčasťou duchovného zápasu. Ak niekto hovorí, že je ušetrený od týchto vecí, tak je to zvyčajne znak, že ešte nezačal svoj duchovný výstup. Tí však, ktorí sa usilujú kráčať po ceste k spáse, sú si dobre vedomí týchto zápasov, ktorým čelia každý jeden deň. Niekedy je ich intenzita tak veľká, že……...
Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje slová svätého Makáriusa Veľkého: „Keď hovorí, že by sme nemali byť smutnými, keď sa prihodí pád, nemyslí tým, že by sme sa nemali voči nemu postaviť alebo že by sme ho mali prijať s potešením, ako niečo, čo je nám prirodzené, ale že by sme nemali zúfať ako človek, ktorý očakáva niečo vznešenejšie,……...
„Ako to, ó, Makárius? Hovoríš, že ,je zima a hneď na to páliace teplo a potom azda krupobitie a hneď na to pekné počasie. Toto je spôsobom, ako sme trénovaní: teraz je zápas a ,milosť nám prichádza na pomoc; inokedy je duša vystavená násilným vlnám, ktoré voči nej povstávajú, potom nastáva zmena a milosť zatieňuje človeka a napĺňa jeho srdce s radosťou a pokojom……...
„Svätý Makárius napísal jasne s veľkou rozvahou a vážnosťou ako pripomienku a poučenie pre bratov. Napísal, že tí, ktorí dosiahli úroveň čistoty, by nemali padnúť do beznádeje v čase opačných zmien, keď nepredvídane na nich dopadnú, dokonca aj keď nepodľahli nedbanlivosti a laxnosti: pretože aj keď sa dodržuje správna disciplína, môžu sa prihodiť pády, ktoré sa protivia ich vôli….…...
Šesťdesiata deviata homília prináša varovanie, že pokušeniam nie sú vystavení len slabí a ešte duchovne nezocelení ľudia, ale tiež tí, ktorí boli uznaní za hodných dočasnej bezvášnivosti. Svätý Izák Sýrsky začína homíliu slovami: „Ako často (dokonca aj ľudia pokročilí v čnostiach) padajú a skrze pokánie uzdravujú svoje duše a milosť ich prijíma! Aberácia totiž prechádza bez rozdielu každou racionálnou povahou……...
„Človek, ktorý sedí v stíšení a prijíma skúsenosť Božej láskavosti, nepotrebuje presviedčajúci argument a jeho duša netrpí chorobou nevery, ako tí, ktorí majú pochybnosti o pravde. Pretože svedectvo ich vlastnej skúsenosti je dostatočne presvedčivé, než nekonečné množstvo slov, ktorým chýba skúsenosť. Nášmu Bohu nech je sláva a česť na veky vekov. Amen.“ Aj keď svätý Izák Sýrsky sa považuje za duchovných……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí s hlbokým presvedčením, že ovocie stíšenia je prístupné pre každého, kto sa s vážnosťou usiluje o čistotu srdca. „Neustále bdenie s čítaním a častými prostráciami konanými s prestávkami spôsobí, že nepotrvá dlho, kým sa tie dobré veci nevrátia k tým, ktorí o ne s vážnosťou usilujú. Pretože tí, ktorí ich nachádzajú, nachádzajú ich týmito prostriedkami. Keď konáme tieto práce a prebývame vytrvalo……...
„Ale, ó, môj brat, ak tieto veci vo väčšej alebo menšej miere sa ešte po určitej dobe nezačali prejavovať v tvojej duši, potom utrpenia a skúšky a dokonca celé tvoje stíšenie je neužitočnou námahou. A aj keby sa diali zázraky tvojou rukou, dokonca aj keby si niekoho vzkriesil z mŕtvych, predsa tieto skutky sa nedajú porovnať k spomínaným. Ihneď prebuď svoju dušu a so……...
„Získaj vedomosť o rozdiele volania srdca a jeho prehováraní, keď ho počuješ. Nepretržité stíšenie svojou neutíchajúcou a vytrvalou prácou rýchlo prinúti dušu ochutnať tieto veci. Predsa však po ich objavení sú stratené skrze ľahostajnosť tých, ktorí ich prijali a dlho trvá, kým sú znovu nájdené. S ohľadom na tieto veci človek by si mohol trúfať povedať, čo vyhlásil požehnaný……...
„Znova sa presvedč, či tvoja duša nadobudla silu zbaviť sa spomienok na viditeľné veci silou nádeje, ktorá ovládla srdce, a ktorá posilňuje vnútorné zmysly prostredníctvom pevného presvedčenia. A pozri sa, či sa tvoje srdce (bez toho, aby si o tom premýšľal) nezvykne nechať odviesť od pozemských vecí ako väzeň neustálou prácou na jeho neustálom zhováraní sa s……...
„Vyviera z tvojho srdca ustavične istá sladkosť, ktorá je svojou rozkošnosťou neporovnateľná a ťahá za ňou celého človeka? A občas do celého tela nenápadne preniká istá slasť a radosť (veci, ktoré jazyk tela nedokáže vyjadriť), až kým to, čo je pozemské, nie je po tomto prijatí považované za popol a trus? Lebo prvá spomenutá radosť, ktorá vyviera……...
„Dávaj pozor aj na toto: je tvoje poznanie skrze osvietenie duše schopné rozlišovať tieto veci alebo ich rozoznáva len matne, alebo je úplne zbavené takýchto kapacít? Vnímaš s úplnou istotou, že tvoje myšlienky začali byť priezračné? Nastáva túlanie myšlienok počas času modlitby? A ktorá vášeň ťa znepokojuje, keď sa myseľ blíži k modlitbe? Vnímaš vo svojom vnútri, že moc……...
„Nie všetky vášne bojujú útokom. Sú vášne, ktoré iba spôsobujú v duši konflikt. Nevšímavosť, malomyseľnosť a smútok neútočia či už samotným útokom, alebo uvoľnením; jednoducho len uvaľujú ťarchu na dušu. Sila našej duše je však potvrdená víťazstvom nad tými vášňami, ktoré proti nej útočia. Človek musí mať o nich dobré znalosti a spoznať ich symptómy, aby tak s každým krokom, ktorý urobí,……...
V duchovnom živote nie sú dôležité len asketické námahy, ale tiež schopnosť rozlišovania hnutí v duši. Poznanie ich znakov odhaľuje, kde sa človek nachádza na svojej duchovnej ceste. Svätý Izák Sýrsky pokračuje v ich opise slovami: „V tejto prvej fáze vecí má (duša) voľnú ruku a vášne nie sú obmedzené, kvôli tomu konflikt stále silno tlačí na dušu, aj keď……...
Svätý Izák Sýrsky ponúka kritériá na spoznanie stavu duše. Človek musí neustále skúmať hnutia vo svojej duši, všímať si ich intenzitu, ako aj príčiny, ktoré ich vyvolali. Môže tak sledovať proces uzdravovania rán, spôsobených vášňami, ale tiež môže rýchlo odhaliť stagnáciu alebo dokonca zhoršenie stavu. Napriek dĺžke poučenia je užitočné vštepiť si tieto inštrukcie na skúmanie duše……...
Aj ďalšia homília prináša poučenia pre tých, ktorí sa rozhodli stráviť svoj život v stíšení samoty. Je však našou skúsenosťou, že aj v týchto radách svätého Izáka Sýrskeho nachádzame užitočné inšpirácie pre náš duchovný život, aj keď žijeme vo svete. Šesťdesiata ôsma homília začína slovami: „Vždy na seba dávaj pozor, milovaný, a keď zotrvávaš vo svojej práci, poznač……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje šesťdesiatu siedmu homíliu slovami: „Toto sú znaky pre tých, ktorí sú bdelí a na stráži, ktorí prebývajú v stíšení a majú srdcia nasmerované na dosiahnutie dokonalosti v ich spôsobe života. Ale tí, ktorí sú ľahkovážni a laxní, nemajú žiaden úžitok z týchto jemných indikácií striehnutých z úkrytu, pretože sú ďaleko od skrytých čností. Keď jedna z nich začína prenikať……...
Je prirodzené, že po vymenovaní varovných znakov, ktoré upozorňujú na poľavenie v duchovnej disciplíne, svätý Izák Sýrsky prichádza so zoznamom asketických prostriedkov, ktoré sú liekmi pre tento stav. „Keď kráčaš rozumne, tak spoznáš tieto zrejmé potvrdenia ako symptómy vo svojej duši: vo všetkých záležitostiach posilni svoju nádej a obohať sa modlitbou; myšlienka úžitku nech nikdy nechýba v tvojej……...
Duchovný život si vyžaduje plnú sústredenosť človeka. Ľahostajnosť, nedbanlivosť, nedostatok úsilia, to všetko znemožňuje človeku, aby ochutnal sladké plody života s Bohom. Svätý Izák Sýrsky navyše uvádza celý zoznam negatívnych stavov, ktoré človek zakúša vo väčšej či menšej miere. Hovorí: „Keď ľahkovážnosť začína svojím zlodejským spôsobom vstupovať do duše a v jej šere duša sa vráti späť a tvoj dom……...
Človek, ktorý urobil radikálne rozhodnutie pre cestu k spáse, dal do poriadku spôsob svojho života a nasleduje asketické disciplíny vhodné pre jeho dušu, často pociťuje znepokojenie, keď na neho stále útočia túžby vášní v podobne rôznych pokušení. Svätý Izák Sýrsky pre takého človeka má slová povzbudenia: „Ale ak, nech už akokoľvek, vojdeš do takýchto dní a nenájdeš pokoj od……...
Aj keď poučenia v šesťdesiatej siedmej homílii sú určené predovšetkým pustovníkom, ktorí v samote usilujú o hlboké stíšenie, predsa nasledujúce poučenie dáva vzácnu radu všetkým. „Ale keď stráviš nejaký čas v tichu a zistíš, že myšlienky rozorvávajú tvoju dušu, ovládajú ju a násilne sa jej zmocňujú v každej chvíli a že jej myseľ je pri každej príležitosti vedená k veciam, ktoré predtým robila, resp….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poukazovaní na znaky pravého stíšenia. Stíšenie alebo azda by bolo dobré použiť grécky výraz „hesychia“, je nerozptýlený nous (myseľ) a srdce, slobodné od myšlienok, vášní a prostredia. Je to vlastne prebývanie v Bohu. Svätý Izák Sýrsky vynakladá veľkú námahu na popísanie znakov tohto stavu, aby neskúsený asketik si ho nemohol pomýliť s nejakou ilúziou vyvolanou prirodzeným hnutím……...
„Ak s každou myšlienkou, ktorá hýbe s tvojou dušou, každou spomienkou a božskou víziou, ktorá sa odohráva v tvojom stíšení, pozoruješ, že tvoje oči sú naplnené slzami tečúcimi po lícach bez nejakého úsilia, potom vedz, že brána do druhého tábora sa pred tebou objavila.“ Toto poučenie je určené na rozlíšenie daru sĺz od obyčajného emočného hnutia, ktoré často vyvoláva túto……...
„Ak počas konania svojej liturgie s rozlišovaním si ďaleko od rozptýlených myšlienok ako je len možné a zrazu je verš odrezaný od tvojho jazyka a okovy mlčania sú položené na tvoju dušu bez jej snahy a toto je nasledované zotrvaním v stíšení; potom vedz, že robíš pokrok v stíšení a jej jednoduchosť sa v tebe znásobila. Pretože jednoduché ticho (ktoré nie je sprevádzané čnosťami),……...
„Keď v stíšení zbadáš vo svojej mysli, že chápanie je schopné pracovať slobodne v myšlienkach, ktoré prichádzajú sprava a nie je žiadne úsilie vzhľadom na žiadnu z nich, čo sa týka autority mysle, potom vedz, že tvoje stíšenie je v poriadku.“ Prvý zo znakov, ktoré svätý Izák Sýrsky dáva pre kontrolu správneho smeru pustovníckeho života alebo skôr života v stíšení, sa……...