Séria krátkych výrokov, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka začiatkom šesťdesiatej štvrtej homílie, neponúka len dôležité duchovné pravdy, ale vedie k pochopeniu nutnosti asketického života. Začína so zdôraznením kontroly tela a jeho zmyslov. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie stíšenia mysle, ktoré otvára človeka pre nazeranie na Boha. „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob života……...
„Chodníkom k múdrosti je správna kontrola údov. Nezvládanie tela spôsobuje nejasnosti v múdrosti. Pravá múdrosť je nazeranie na Boha. Nazeranie na Boha je stíšenie myšlienok. Stíšenie v myslení je tichosť rozlišovania. Rozptýlenie zmyslov je prameňom myšlienok.“ Môže sa nám zdať, že svätý Izák Sýrsky ide do príliš veľkých extrémov, keď hovorí o kontrole tela. Opak je však pravdou. Svätí otcovia……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v šesťdesiatej štvrtej homílii sériou krátkych výrokov, ktoré v sebe obsahujú zhrnutie duchovnej skúsenosti. Dalo by sa povedať, že ide o predstavenie zákonitostí, ktoré vládnu v duchovnom živote. Napodobňuje tým diela mnohých svätých, ktoré nachádzame vo Filokalii. Diela napríklad svätého Marka Asketika, svätého Maxima Vyznávača alebo svätého Antona Veľkého pozostávajú takmer výlučne z takýchto krátkych výrokov. Prevláda názor,……...
„Nemyslime si, že bez Božej milosti môže ľútosť zostúpiť do mysle. Skrze duchovný dar myseľ prijíma ľútosť tajným spôsobom z Božieho milosrdenstva vo forme náhleho zármutku s podnetom hľadať spásu. Ako abba Evagrios hovorí, ,vrúcna ľútosť duše je očisťujúcou bylinou; skrze svätých anjelov Pán ju dáva pre úplné očistenie od vášní tým, ktorí sa kajajú.‘ A znovu hovorí: ,Vrúcna ľútosť……...
„Kto je zbavený pokánia, je zbavený potešenia, ktoré prichádza; kto je blízko všetkým, je ďaleko od pokánia; ale kto je vzdialený od ľudí s rozlišovaním, skutočne sa kajá. Keď človek odchádza ďaleko od ľudí a sústredí sa sám na seba, potom myšlienky pokánia budú okamžite vtlačené do jeho chápania. Prijíma z milosti semeno života a bolesť rozlišovania sa v ňom pohne ako……...
Podtitul šesťdesiatej štvrtej homílie hovorí, že svätý Izák Sýrsky sa v tejto dlhej homílii bude zaoberať modlitbou, prostráciami, slzami, duchovným čítaním, stíšením a bude nás učiť pravidlám asketického spôsobu života. Z vymenovania týchto tém je zrejmé, že ich spoločným menovateľom je pokánie. Svätý Izák Sýrsky to potvrdzuje hneď prvým odstavcom, keď hovorí: „Pokánie je matkou života. Otvára nám svoje……...
V poslednom odstavci šesťdesiatej tretej homílie svätý Izák Sýrsky opakuje stručným spôsobom postupnosť krokov, ktoré vedú k láske k Bohu. „Láska k Bohu prichádza skrze modlitbu; modlitba skrze stíšenie; stíšenie skrze odpútanosť; odpútanosť skrze trpezlivosť; trpezlivosť skrze nenávisť túžob vášní; nenávisť voči túžbam vášní sa rodí zo strachu z Gehenny a úprimného očakávania požehnaní. Túžby vášní sú nenávidené človekom, ktorý pozná ich……...
Svätý Izák Sýrsky často pripomína, že v duchovnom živote jestvuje akási postupnosť, ktorú človek musí rešpektovať. Dokonca hovorí, že každý pokus o preskočenie niektorého z krokov privoláva Boží hnev. Preto často sumarizuje svoje učenie o niektorej duchovnej téme sumárom krokov, ktoré na seba nadväzujú. Robí to aj v závere šesťdesiatej tretej homílie, v ktorej zdôraznil podmienky k dosiahnutiu úprimnej modlitby. „Z úprimnej……...
Keď počúvame poučenia svätého Izáka Sýrskeho o dôležitosti priam neprestajného ponorenia do modlitby, celkom určite nás to vedie k otázke, ako prakticky uskutočniť toto asketické cvičenie. Svätý Izák Sýrsky dáva odpoveď v ďalšom odstavci šesťdesiatej tretej homílie, keď hovorí: „Tiež musíme vedieť, moji milovaní, že každá skrytá kontemplácia, každé hnutie mysle zamerané na Boha a každá meditácia nad duchovnými……...
Bol som oslovený jedným krásnym vysvetlením kresťanského asketizmu. „Asketizmus je stav zamilovanosti a zároveň úsilie o udržanie tohto stavu.“ Myslím si, že táto charakteristika presne vystihuje úmysel svätých otcov pri predstavovaní rôznych druhov askézy a jej nevyhnutnosti. Platí to aj o poučení svätého Izáka Sýrskeho o hlbokej modlitbe. „Modlitba tiež potrebuje cvičenie, aby tak dlhotrvajúcou praxou myseľ mohla nadobudnúť múdrosť. Potom……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že modlitba nebude mať moc spoznať skryté veci, teda vniknúť do hlbokého poznania Boha, kým sa neoslobodí od všetkých viditeľných vecí. Svoje tvrdenie vysvetľuje v ďalších odstavcoch šesťdesiatej tretej homílie: „Preto Pán nám dal prikázanie, že človek by sa mal predovšetkým chrániť od zväzujúceho vlastníctva a odtiahnuť sa od vravy sveta a oslobodiť sa od……...
Keď počúvame svätých, ako hovoria o modlitbe, zmocňuje sa nás trochu skepticizmus. Dôvodom je, že v našej skúsenosti s modlitbou chýba aspekt úžasu a nadšenia, ktorý vnímame z výrokov svätých. Mnohí preto opúšťajú život modlitby alebo ho limitujú na pár minútovú povinnosť na umlčanie protestov svedomia. Múdrejšie si však počínajú tí, ktorí chápu, že modlitba je umením, ktoré je potrebné nadobudnúť neustálym……...
Šesťdesiata tretia homília je venovaná modlitbe. Svätý Izák Sýrsky hovorí o nutnosti túžby po Bohu. Bez tejto túžby nie sme schopní prísť bližšie k dverám, ktoré Boh pre nás otvára, aby sme ho spoznali takým, akým je. Túžba prekonáva rôzne prekážky, ktoré nám znemožňujú vstúpiť do stavu tohto nazerania. Na začiatku homílie svätý Izák Sýrsky predstavuje niektoré z tých prekážok….…...
Pred mnohými rokmi žil v čínskych horách človek, ktorý sa volal iu Gung, čo v našej reči znamená „Smiešny starec“. Tohto starčeka trápila len jedna jediná starosť: ako odstrániť spred dverí svojho domu tú mohutnú horu, ktorá mu bránila vo výhľade a zacláňala mu slnečný jas. Po dlhšej meditácií sa rozhodol, že ju bude spolu so synmi……...
Dnes sme si vypočuli záver prvého listu sv. apoštola Pavla Solúnčanom. Do pár krátkych rád, chcel akoby zhrnúť všetko, čo mu ležalo na srdci. je z nich cítiť obrovskú lásku, ktorej záleží na spáse týchto veriacich. Sv. Pavol zaiste často myslel na cirkev v Solúne. Myslel na vyčerpávajúcu prácu, ktorá predchádzala založeniu kresťanského spoločenstva, na dotieravosť a nepriateľstvo židov,……...
Veľkňazi, zákonníci a starší chceli ľstivou otázkou nachytať Ježiša Krista. To by im dalo dôvod, aby ho obžalovali u Rimanov. Táto lesť im nevyšla. Kristus im odpovedal protiotázkou a tak odhalil ich pokrytectvo. Neuznal ich za hodných odpovede na záludnú otázku. Namiesto toho im porozprával podobenstvo o zlých vinohradníkov. Tomuto podobenstvu dobre porozumeli. Pochopili, že hovorí o nich. Zmocnila sa ich zlosť….…...
Dnes sme si vypočuli čítanie z prvého listu sv. apoštola Petra. Môžeme povedať, že tu ide o prvú pápežskú encykliku, ktorá bola vyvolaná vtedajšími potrebami Cirkvi. Kresťanský štýl života bol veľmi viditeľný a bol vo veľkom kontraste s pohanským štýlom života. To si mnohí pohania vysvetľovali ako znak pýchy a odboja proti štátnej moci. V dôsledku toho, mohli slabší vo viere, bojazlivejší, odpadnúť……...
Po slávnostnom vstupe do Jeruzalema a po vyčistení chrámu sa veľkňazov, zákonníkov a starších zmocnil veľký nepokoj. Zdalo sa im, že ich postavenie v očiach národa je otrasené. Preto hľadajú zámienku, ako sa Ježiša Krista zbaviť. A tak otázka ktorú mu dávajú nevychádza z úprimnej snahy dozvedieť sa pravdu, ale z túžby dostať Spasiteľa do pasce. Keby bol Ježiš verejne vyznal, že……...
Ľudia si spomínajú na svoju minulosť, na to, čo prežili, podľa istých období a dátumov. Niektorí delia svoj život podľa istých medzníkov – radostných alebo tragických – podľa promócie, svadby, autohavárie alebo ťažkej prekonanej choroby, podľa zmeny náhľadov. Iní delia svoj život podľa vonkajších medzníkov – podľa miest, kde bývali, podľa zamestnania, v ktorom pôsobili. Iní delia život……...
Poznáme veľa príbehov o sile modlitby a o tom, ako nám Pán Boh vždy odpovie. Istý kňaz, otec Bert White, nás navštívil v Kalkate, lebo ho zaujímala naša práca. Prišiel presne a v pravý čas: „Práve som sa poberal k Matke Terézii a k misionárkam lásky, aby som videl, ako pracujú. Chcel som sa zúčastniť na svätej omši……...
Prišla návšteva. Priniesla dezert. Hostitelia, rodičia malého Maťka, hovoria synovi: „Otvor dezert a každého ponúkni.“ Maťko dezert otvoril, starostlivo prezrel, potom povyberal tie najlepšie cukríky a ž tak išiel ponúknuť hostí. Keď ho rodičia za to napomenuli, hostia povedali: „To je v poriadku – je vidieť, že sa vo svete nestratí.“ Podobne mnohokrát aj my komentujeme prejavy „šikovnosti“……...
„Zaujímavá vec s tým figovníkom.“ môžeme si pomyslieť po vypočutí dnešného evanjelia. A ešte viac než figovník, ktorý na Kristovo slovo vyschol od koreňa, nám môže napadnúť: „Ako to, že Kristus hľadal na strome ovocie, keď ako výslovne píše sv. Marek „nebol totiž čas fíg“? Musíme najprv niečo vedieť o raste figovníka, pre nás viac menej neznámeho stromu. Ježiš……...
Jedna rozprávka hovorí, že diabol sa dlho usiloval rozbiť veľmi dobré manželstvo. Nepodarilo sa mu to. Preto poprosil klebetnicu, aby mu pomohla. Sľúbil jej za to topánky. Klebetnica sa dala do práce, Išla najprv k žene a hovorí: „Bola si včera na zábave? Škoda? Bola by si videla, ako sa tvoj muž bavil so susedkou Ančou. Ona……...
Slepý Bartimej nám dnes dáva lekciu viery a zároveň nám ukazuje črty, ako má vyzerať naša modlitba. Ježiša Krista tituluje ako syna Dávidovho, čím preukazuje, že v jeho očiach je Kristus Mesiáš. Nevzdáva sa, aj keď sa mu snažia zabrániť v reči a dokáže jasne formulovať svoju prosbu. Výpoveď evanjelia o modlitbe môžeme zhrnúť do dvoch bodov: Ježiš dáva prísľub, že……...
Slávny francúzsky spisovateľ Gilbert Cesbron píše o seba, že ako mladík sa nezaujímal o vieru, občas nazrel do kostola, ale hovorieval, že Bohu je pre neho iba starý pánko, ktorého on vôbec nepotrebuje. Ale zomrela mu matka, ktorú mal veľmi rád. Pri pohrebnej svätej omši nad rakvou drahej matky počúval pozorne Božie slovo. Počúval, že Ježiš nezostal navždy……...