Žurnalistka Brigita Brandl rozpráva: Jedného slnečného aprílového dňa, vyzbrojená perami a poznámkovým blokom, vybrala som sa na pešiu zónu nášho mesta. Tam sa spytovala najrôznejších ľudí, čo znamená pre nich Veľká noc. „Niekoľko voľných dní, nákupy, stres, veľké upratovanie, cestovanie na dovolenku, atď.“ Všeky tieto odpovede ma neuspokojovali. Chcela som sa vypytovania už vzdať, keď som zbadala malé……...
Český historik Zdeněk Kalista na besede s bohoslovcami dostal otázku, aby povedal niečo krásne zo svojho života. Historik sa zamyslel a začal rozprávať ako trávil veľkonočný týždeň s dirigentom V. Talichom na jednej moravskej dedine. Na Bielu nedeľu popoludní si vyšli na prechádzku. Dedina bola ľudoprázdna a všade akési napätie, ako keď sa má niečo stať. A stalo sa….…...
V tichej ulici veľkého Paríža žil známy Max Jacob. Zarábal si na biedne živobytie maľovaním obrazov. Nemodlil sa, nechodil na bohoslužby, nemal na to čas, ale pri práci na obrazoch často premýšľal o tom, či jestvuje Boh, či treba veriť v Boha a ako sa dostať k viere v Boha. A Boh ho za to odmenil nádherným zážitkom….…...
Mnohí poznáte spisovateľa Čingiza Ajtmatova. Vo svojej knihe Materinské pole rozpráva o živote ľudí počas vojny. Do boja proti nepriateľovi narukoval Kasym, ktorý doma zanechal svoju matku a manželku. Dlho neprichádzala žiadna správa. Až raz nadišiel deň, keď prišiel od Kasyma list. Len čo ho jeho matka dostala, vyšvihla sa na koňa a cválala cez pahorky a hrbole. Kasymova manželka na……...
Profesor orientálnych zákonov na londýnskej univerzite J. N. Anderson píše: „Daktorí kritici môžu naozaj namietať, že vzkriesenie z mŕtvych je také neuveriteľné, že by nestačilo nijaké množstvo dôkazov… Predpokladajme, že vzkriesenie obyčajného človeka je neuveriteľné. Ale tento spôsob uvažovania sa nedá aplikovať na toho, o kom hovoríme. On bol jedinečný vo všetkom, čím bol… Aj okrem zmŕtvychvstania máme presvedčivé……...
Pred dávnymi rokmi žili v Španielsku dvaja starší bratia – dvojčatá, Lujz a Sebastián. Rodičia im už dávno zomreli a obaja bratia bývali spolu v domčeku po rodičoch. Boli si ako dvojičky tak podobní, že ich nikto v meste od seba nerozoznal. Ako sa roky míňali, ich charaktery sa vyvíjali rozdielne. Sebastián mal dobré zamestnanie, bol príjemný, spoľahlivý a pracovitý. Žil skromne a každý……...
Spisovateľka Zdena Frýbová napísala knihu „Připravte operační sál“. Nachádzame tu príbeh desaťročného chlapca, ktorý zabil svoju malú sestričku. Na hlavu jej navliekol sáčok a tak ju udusil. Zúfalí rodičia chceli zabrániť ďalšiemu nešťastiu, totiž označeniu chlapca nálepkou vrah. Preto telíčko dieťaťa odstránia a pred synom taja, že o ňom vedia. Polícia síce chlapca upodozrieva, nemá však dôkazy a tak chlapec nie……...
Wilhelm Busch rozpráva: Spomínam si, ako ma raz v New Yorku pozvali do černoského klubu. V tomto klube stála vo vstupnej hale na podstavci mramorová socha. Bolo vidieť, že nepredstavuje černocha. Čudoval som sa, že tam černosi postavili pomník belochovi. Tak som sa jedného spýtal: „Priateľu. kto je to?“ A teraz nasledovala scéna, na ktorú nikdy nezabudnem. Opýtaný zastal……...
Bolo to v Lurde. Z kúpeľa v zázračnej vode ošetrovatelia prevážali stovky chorých. V ich blízkosti sa nachádzal aj istý muž v najlepšom veku, neverec, ktorý robil nemiestne poznámky o náboženskom fanatizme. Naraz – ani nevedel, prečo – upútalo jeho pozornosť bledé, smrťou poznačené dievča. Priblížil sa k nemu, aby z jeho vlastných úst zachytil sklamanie, že sa……...
Aby sme videli, že veľa ľudí hynie svojou vlastnou vôľou, predstavme si, že v dome vznikol požiar; kto chce svoj život zachrániť, len čo uvidí požiar, zanecháva všetko a uteká, aby si zachránil život. Avšak iný chce si zachrániť svoje veci, zbiera ich, aby ich vyniesol, avšak požiar sa rozšíril, zachvátil ho a spálil ho; zahynul z vlastnej vôle, z lásky k niektorým……...
Dóm sv. Štefana vo Viedni je pokladaný za jednu z drahocenných umeleckých pamiatok. Vyzdobený je obrazmi a sochami mnohých slávnych umelcov, takže sa stal skôr múzeom, ako kresťanským chrámom. Mnohí turisti, ktorí do neho prídu, obdivujú sochy a obrazy, ale na Krista prítomného v Najsvätejšej Eucharistii na oltári si vôbec nespomenú. A predsa bol postavený v prvom rade pre Krista. Stalo sa,……...
Spisovateľ Bruce Marshall v románe Malachiášov zázrak píše o tom, ako v blízkosti veľkomestského farského kostola stojí palác zábavných podnikov. Jeho duchovný správca otec Malachiáš je presvedčený, že je záhubou jeho farnosti. Preto s odvolaním na Kristove slová o sile modlitby (Mk 11, 24) prosí, aby Boh preniesol tento palác niekam do pustej krajiny, kde by nemohol mravne škodiť. Stane sa. Palác……...
K Bodelschwinghovi sa dostavil jeden mladý muž. Jeho želaním bolo stať sa misionárom. Bodelschwingh bol spočiatku zarazený. Mal pocit, že sa tu stretáva s priveľkým ľudským oduševnením. Napokon dal návrh: „Choďte najskôr k lekárovi a dajte sa prehliadnuť, či ste schopný znášať tropické podnebie.“ Mladík šiel k lekárovi. Prehliadka ukázala: Neschopný žiť v tropických podmienkach. Lekár ho upozornil: „Ak pôjdete do……...
Dokonale môže veriť až ten, kto dokonale miluje, lebo stredom jeho života, jeho postojov a skutkov už nie je on sám, ale Ježiš. (Romano Guardini) * Kto dnes verí, je ochotný očakávať ešte niečo od budúcnosti. (Otto Betz) * Viera je naozajstnou až vtedy, keď už to nie je viera blahoslavených majetníkov, ale keď nás stavia do radu……...
Nie je to viera, keď obdivujem Ježišovu náuku a jeho nádherný život, ale keď svoj život riskujem žiť podľa Ježišovej náuky a podľa jeho života. (S. Kierkegaard) * Cronin rozpráva v jednom svojom románe o slávnom profesorovi, ktorý po celý svoj dlhý život bol neveriaci. Keď sa však blížil ku koncu svojho života, niečo sa v ňom zlomilo….…...
David Hume bol anglický filozof, o ktorom sa hovorilo, že neverí v Boha. Občas sa u známych stretával s cirkevným predstaveným. Ale stretnutie nikdy netrvalo dlho, lebo cirkevný predstavený demonštratívne odišiel, len čo vstúpil údajne neveriaci filozof. Jedného dňa však David Hume chytil predstaveného za rukáv a povedal: „Kamže tak naponáhlo, priateľu? Mali by sme si pomaly na……...
Hľadajte Ježiša, snažte sa nadobudnúť hlbokú osobnú vieru, ktorá bude ovplyvňovať a usmerňovať váš život; ale nadovšetko nech je vaším zaangažovaním a programom zamilovať si Krista úprimnou, čistou a osobnou láskou. Nech vám je Kristus priateľom a oporou na životnej ceste. Jedine On má slová večného života. (Ján Pavol II.) * A. Rodin, francúzsky sochár, konštatoval pri zrúcaninách z dávnych čias:……...
Jeden muž v rozhovoroch so svojím priateľom kňazom, neustále hovoril o svojom synovi, ktorí sa vydal zlou cestou. Po nejakom čase, keď znovu začal túto tému, jeho priateľ kňaz namrzene buchol rukou po stole sa povedal: „Prestať s tým fňukaním a začni niečo robiť! Skús sa spýtať, koľko času denne venuješ modlitbe sa svojho syna? Koľko púti si vykonal za jeho……...
P. Walter Czisek spomína vo svojej knihe S Bohom v Rusku na takúto udalosť: V sibírskom pracovnom tábore, kde bol i on uväznený, vznikla vzbura. Po potlačení vzbury odviedli skupinu väzňov, medzi ktorými bol aj on, do kameňolomu. Vojaci zdvihli zbrane a o krátku chvíľu mal zaznieť povel na streľbu do väzňov. Hovorí, že v tom okamihu ho prenikol taký panický strach, že……...
Za mladým mužom prišiel jeden sektár. Mladý muž mal hlbokú vieru a len čo usadil sektára, povedal mu: „Skôr ako ma začnete presviedčať, dovoľte mi, aby som vám mohol položiť jednu otázku: Povedzte mi, bolo by múdre, keby šofér pri benzínovej pumpe čerpal benzín do plnej nádrže?“ „Nie, to by nebolo múdre,“ odpovedal sektár. „No vidíte….…...
Rumunský kňaz Richard Wurmbrand strávil 14 rokov vo väzení pre ohlasovanie evanjelia. Hoci sa väznitelia snažili zlomiť jeho presvedčenie krutým mučením, nepodarilo sa im to. Richard Wurmbrand svedčí: „Na samotke, v chlade, v hlade, oblečený v handrách som každú noc tancoval od radosti.“ Spolu s ním bol väznený aj muž, ktorého pred uväznením priviedol k viere. Raz sa ho spýtal: „Uväznili ťa……...
Sv. Tomáš z Villanovy hovorí: „Čomu mám prirovnať vieru, komu ju mám pripodobniť? Podobná je pánovi, ktorý kráča do kráľovského paláca, sprevádzaný svojim sluhom. Obaja idú po ulici vedľa seba. Obaja vstupujú po schodoch širokého schodišťa. Ale až vstúpia pred kráľovu sieň zostane sluha stáť vonku v predsieni a do kráľovej siene vstúpi iba pán. Tak je to aj……...
Paul Claudel v otváracej scéne Hodvábnej punčochy vylíčil situáciu veriaceho človeka vo veľkej a presvedčujúcej obrazovej vízií. Misionár, jezuita, brat hrdinu Rodriga, svetáka, blúdiaceho a pochybného dobrodruha medzi Bohom a svetom, je predstavovaný ako stroskotanec na lodi. Jeho loď potopili námorní lupiči a on sám bol priviazaný na brvno stroskotanej lode a tak teraz pláva na tomto kuse dreva v búrlivých vodách oceánu….…...
Spisovateľ Vasilij Šuškin vo svojej knihe Strecha nad hlavou opisuje skupinára kolchozu Nikolaja Sergejeviča Šurygina, ktorý prišiel na myšlienku porúcať kostolík v dedine a tehlu z neho použiť na ošípareň. Doviedol tri silné traktory. Ľudia sa začali zbiehať, začali vzdychať, jajkať a želieť za kostolíkom. O chvíľu sa stane čosi neslýchané – v dedine sa zrúti kostol. Vtom……...
K nábožnému rabínovi prišiel učený muž, ktorý chcel s ním diskutovať o existencii Pána Boha. Rabín, ponorený v myšlienkach, chodil s knižkou v ruke a zdalo sa, akoby si hosťa vôbec nevšímal. V istom okamžiku však zastal, letmo pozrel na hosťa a začal si mrmlať popod nos: „Možno to predsa bude pravda, možno to bude pravda.“ Učenec nečakal takúto……...