Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučeniach, ktoré napomáhajú k vyformovaniu milosrdného srdca. „Keď dávaš niečo núdznemu, nech radostná tvár predchádza tvoj dar a uteš jeho trápenie láskavými slovami. Keď takto urobíš, potešenie jeho mysle prekoná dokonca potreby jeho tela. V deň, keď otvoríš svoje ústa a hovoríš zle o niekom, dokonca aj keď ťa myseľ nabádala povedať to, čo sa zdalo správnym……...
„Raz bol istý brat pokarhaný, že by mal rozdať všetko, čo má. Brat bez rozpakov a s istotou odpovedal tomu, kto ho pokarhal: Mnísi nie sú zaviazaní povinnosťou dávať almužny, pretože mních môže povedať Kristovi ako je napísané: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou (Mt 19, 27). Mních je ten, kto nevlastní nič na zemi,……...
Nemecký básnik Rilke chodieval s istou priateľkou okolo domu, kde pravidelne stála žobráčka. Ľudia jej niekedy niečo dali, ale ona neprejavovala nad tým nejakú veľkú radosť. Raz jej Rilke daroval ružu. Ona vstala, utekala za ním a bozkala mu ruku. Potom ju nebolo dlho vidieť žobrať. Priateľka sa pýtala Rilkeho: „Z čoho žije?“ „Z ruže,“ odpovedal Rilke. * Malá……...
Je tomu už veľmi dávno, keď v Anglicku chodila jedna žena v roztrhaných šatách po dedine od domu do domu a prosila o almužnu. Šťastie jej veľmi neprialo. Jedni jej vynadali, iní na ňu pustili psa. Sem tam sa našiel niekto, kto jej hodil plesnivé zbytky chleba a zhnité zemiaky. Dovnútra ju pozvali iba dvaja starí manželia, ktorí……...
„Boh nepotrebuje nič. Ale je potešený, kedykoľvek vidí človeka poskytujúceho úľavu jeho obrazu a ctí si ho kvôli Nemu. Ak niekto prosí od teba, čo máš, nepovedz si v srdci: „Nechám si to pre seba, pretože mi to môže poslúžiť a Boh sa postará o neho iným spôsobom“; pretože toto sú slová nespravodlivých a tých, ktorí nepoznajú Boha. Spravodlivý a láskavý človek nedá……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v meditácii nad dávaním almužien slovami: „Považuj za Božieho muža toho, kto z veľkého milosrdenstva umŕtvil seba samého a vzdal sa dokonca aj nevyhnutných potrieb; pretože kto dáva almužny chudobnému, má Boha, ktorý sa o neho postará. A človek, ktorý sa stal kvôli nemu chudobným, našiel nevyčerpateľné bohatstvo.“ Musím povedať, že som vždy veľmi dojatý reakciou……...
Svätý Izák Sýrsky v ďalšom odseku štvrtej homílie dáva radu, ktorá mi pripomenula situáciu spred pár mesiacov. Navštívil ma jeden pán, ktorý chcel darovať nejaké peniaze na charitatívny cieľ. Pýtal sa, že máme vo farnosti akúsi rodinu v núdzi, ktorej by anonymne mohol pomôcť. Keď sme našli riešenie, poďakoval som sa mu za jeho skutočne veľmi štedrý dar. Mávol……...
Jedno nádherné jazero postihlo nešťastie. Jeho kryštálovo čistá voda sa zakalila a povrch pokryl zelený povlak. Zvieratá, pre ktoré jazero bolo obľúbeným miestom na uhasenie smädu, ochoreli, keď sa napili z tejto zakalenej vody. Namiesto sviežosti jazero naplnilo svoje okolie nepríjemnou vôňou. Ľudia rýchlo objavili dôvod tohto nešťastia. Jarné dažde strhli so sebou mnoho konárov, lístia a iných nečistôt….…...
Svätý Izák Sýrsky nás vo svojom učení o dávaní almužien nabáda k správnemu nastaveniu srdca a mysle pri tejto činnosti. Ak dávame, nemáme očakávať žiadnu formu odmeny od obdarovaného, aby sme prijali odmenu od Boha. Hneď však pripomína, že ak je možné, tak nemáme očakávať ani žiadnu odmenu od Boha, ale máme sa usilovať praktizovať túto čnosť z čistej lásky k Bohu….…...
Niekedy sme v dávaní almužien až príliš opatrní. Najčastejším dôvodom je, že máme skúsenosť – či už osobnú, alebo sprostredkovanú od druhých, že mnohokrát je naša dobročinnosť akosi zneužitá. Taktiež sa niekedy odťahujeme od pomoci niekomu, o ktorom sme presvedčení, že by ju použil na nákup alkoholu. Pri dávaní by sme sa však mali vyvarovať takýchto úsudkov. Svätý Izák……...
Svätý Izák Sýrsky vo štvrtej homílii pokračuje témou dávania almužien. Aj týmto asketickým cvičením nás vedie k prijatiu výzvy jeho prvých homílií, ktorou je dôležitosť odpútania sa od sveta. V tomto zmysle dávanie nie je pre svätého Izáka Sýrskeho len dobrým skutkom voči blížnemu, ale predovšetkým prostriedkom pre nadobudnutie slobody od sveta a jeho zmýšľania, aby sme si mohli osvojiť……...
Obety pre dobro sú najkrajším ziskom pre človeka. Pekne to vykresľuje poviedka indického spisovateľa a básnika Rabindranatha Thakura. Poviedka hovorí toto: Istý žobrák chodil po domoch a žobral. Pri niektorých dverách mu dali trocha ryže, inde nejaké obilie alebo kus chleba. Raz, ako chodil po žobraní, zbadal, že po ceste ide kráľ na zlatom koči. V duchu sa……...
Zrieknime sa našich pozemských bohatstiev, aby sme boli schopní nasledovať nášho Pána Ježiša Krista! Zrieknuť sa pozemských bohatstiev je možné iba vtedy, keď ich správne chápeme. Evanjelium nám dáva správne vysvetlenie, ako zaobchádzať s majetkom (Lk 16, 1 – 31). Keď ho človek prijme, jeho rozum nevyhnutne spozná pravdu. Pozemské bohatstvo nepatrí nám, ako nesprávne veria tí, ktorí……...