Nenapomínaj mocného človeka pre aroganciu, ale poukáž na nebezpečenstvo zahanbenia; ak má nejaký cit, príjme takýto druh napomenutia. Láskavé napomenutie má miesto v kresťanskom živote. Človek si však musí byť istý, že ho k tomu neinšpiruje žiadne hnutie vášne, ale iba úprimná túžba po spáse blížneho. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Človek, ktorý napráva brata v jeho súkromí, lieči jeho……...
Bezpodmienečné prijatie tradície je užitočné pre mierneho človeka, pretože potom nepokúša Božiu trpezlivosť alebo nepadá často do hriechu. Pre správne pochopenie tohto poučenia by sme si mali uvedomiť, že svätý Marek Asketik v ňom nehovorí o miernom človeku v zmysle evanjeliového blahoslavenstva: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Má na mysli človeka, ktorý sa vyhýba……...
Hlbšie duchovné poznanie pomáha človeku tvrdého srdca: pretože ak nie je naplnený bázňou, odmieta prijať námahy pokánia. Svätý Marek Asketik nás týmito slovami vedie k osvojeniu si asketického cvičenia, ktorým je duchovné čítanie. Je potrebné zdôrazniť asketický aspekt čítania, ktorý má viesť dušu k zmene. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „múdrosť, ktorá nie je sprevádzaná správnou aktivitou, je……...
Bez pamätania na Boha nie je žiadne pravdivé poznanie, ale iba falošné. Týmto strohým a pre niekoho až tvrdým konštatovaním nám svätý Marek Asketik nechce len sprostredkovať otestovanú duchovnú zákonitosť, ale tiež nás chce priviesť k osvojeniu si ďalšieho asketického cvičenia, ktorým je neprestajné pamätanie na Božiu prítomnosť. Aj keď sa toto cvičenie zdá ľahkým a mnohí sa azda……...
„Trpezlivý má veľa rozumu“ (Prís 14, 29); a rovnako aj ten, kto načúva slovám múdrosti. Svätí otcovia rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Tú prvú považujú za neužitočnú, ba až za prejav vášne, ak človeka nevedie k posväteniu života. Svätý Izák Sýrsky napríklad hovorí, že je možné rozprávať veľmi peknými……...
Ten, čo skúma všetko a drží sa toho, čo je dobré (porov. 1 Sol 5, 21), nakoniec sa vyhne všetkému, čo je zlé. Svätý Marek Asketik poukazuje na dôležitý, ba až nevyhnutný prostriedok duchovného života. Je ním rozlišovanie. Svätý Ján Kassián na začiatku svojich Konferencií prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. Schopnosť správneho……...
Myšlienky pôžitkárskeho človeka sú kolísavé, akoby boli na váhe; Niekedy lamentuje a plače pre svoje hriechy a niekedy bojuje a protirečí blížnemu, ospravedlňujúc svoje zmyslové potešenia. Pre budovanie duchovného života svätí otcovia odporúčajú pamätať na tri úrovne, ktoré sú v človeku: telo, duša a duch. Snahou človeka je podriadiť nižšie úrovne tej najvyššej, ktorá tak môže vniesť poriadok do tých nižších……...
Ten, kto hľadá chválu, je zapletený do vášne; kto lamentuje nad utrpeniami, je pripútaný k zmyslovým potešeniam. Naše vonkajšie prejavy sú podmienené stavom našej duše. Svätý Marek Asketik poukazuje na dva z nich, ktoré navonok odhaľujú buď vládu vášne nad človekom alebo zotročenie telesnými túžbami. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode……...
Nehovor: „Nechcem to, ale stane sa to.“ Pretože dokonca, aj keď nechceš tú vec, predsa vítaš to, čo ju spôsobuje. Svätý Marek Asketik rázne odporuje dôvodeniu, ktoré často používame na ospravedlnenie nejakého zlého skutku. Vychádza z poznania zákonitosti, ktorá vedie k hriechu. Na začiatku je zlá myšlienka, pokušenie. Toto pokušenie nie je hriechom, pokiaľ ho človek odsúdi a zavrhne….…...
Akonáhle sú naše myšlienky spojené s obrazmi, dali sme im už svoj súhlas; pretože provokácia nás nevedie k vine, kým nie je sprevádzaná obrazmi. Niektorí ľudia utekajú od týchto myšlienok ako od „hlavne vytiahnutej z ohňa“ (Zach 3, 2); ale iní s nimi flirtujú a popália sa. V učení svätých otcov nachádzame štyri kroky, ktoré vedú k hriechu. Prvým je jednoduchá myšlienka, ktorá……...
Provokácia je mimovoľné hnutie v srdci, ktoré nie je sprevádzané obrazmi. Skúsení sa pred tým vopred chránia, ako sa priesmyk chráni pred nepriateľmi. Provokácie sú prvým podnetom ku zlu. Napádajú človeku bez účasti jeho slobodnej vôle, preto nie je za ne morálne zodpovedný. Človek sa nemôže uchrániť pred provokáciami, ktoré na neho útočia. Musí sa však usilovať……...
Zaujatosť je nedobrovoľná prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Vo fáze aktívneho zápasu sa snažíme uchrániť ju od rozvinutia sa do vášne; po víťazstve je pokojná, ale stále provokáciou. Termín „zaujatosť“ sa azda najviac významovo blíži ku gréckemu slovu prolipsis,ktoré svätý Marek Asketik používa na nedobrovoľnú prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Táto zaujatosť nastáva kvôli opakovaným hriechom, ktoré spôsobujú……...
Keď sme sa oslobodili od každého dobrovoľného hriechu mysle, mali by sme potom bojovať proti vášňam, ktoré vychádzajú zo zaujatosti. Svätý Marek Asketik prechádza k ďalšiemu kroku v procese očisťovania srdca a mysle. Oslobodenie od všetkých dobrovoľných hriechov je zaiste veľkou vecou, ale môže byť spojené s upadnutím do duchovného uspokojenia. Človek si namýšľa, že už dosiahol vrchol, a to spôsobuje……...
Keď si pozdvihnutý chválou, buď si istý, že hanba bude nasledovať; pretože je povedané: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený“ (Lk 14, 11). Tieto slová nás pozývajú zamyslieť sa nad duchovnou zákonitosťou, o ktorej nám rozpráva Ježiš Kristus a ktorá bola potvrdená životnou skúsenosťou mnohých kresťanov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o trest, ktorý dopadá na……...
Hriech je planúci oheň. Čím mu dáš menej paliva, tým rýchlejšie vyhasne; čím viac prikladáš, tým viac horí. Môže sa nám zdať, že toto poučenie nepotrebuje komentár. Chápeme, čo chce svätý Marek Asketik povedať. Urobili by sme však chybu, ak by sme sa pri ňom nezastavili dlhšie. Ak to urobíme, celkom isto sa budeme pýtať, čo……...
Predpokladajme, že je dvanásť hanebných vášní. Oddávanie sa jednej z nich sa rovná oddávaniu všetkým. Čo je tých dvanásť hanebných vášní? Svätý Marek Asketik vychádza zo slov Ježiša Krista, v ktorých nachádzame ich zoznam: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť,……...
Tí, ktorí vstúpili do duchovného boja, praktizujú sebakontrolu vo všetkom a neprestanú, kým Pán nezničí „všetky semená Babylonu“ (porov. Jer 27, 16). Sebakontrola nebráni vo výstupe k Bohu. Je to obrana pred zlými vecami a pred úplným ponorením sa do sveta. Svet ako Božie stvorenie má svoj pozitívny aspekt. Mal by byť rebríkom k Bohu, podporou pre človeka k výstupu k nemu….…...
Skutočný kajúcnik je zosmiešňovaný bláznivými – čo je znakom, že Boh prijal jeho pokánie. Aby sme plne pochopili toto poučenie svätého Marka Asketika, potrebujeme si pripomenúť, že pokánie nie je len ľútosťou nad spoznanými hriechmi, ale je to zmena myslenia, ktorá vedie k zmene správania (Lk 3, 8 – 14; Sk 3, 19). Výzva k pokániu sa……...
Je lepšie zbožne sa modliť za blížneho, než ho napomínať zakaždým, keď zhreší. Časté karhanie blížnych za ich hriechy je znakom duchovného nadšenia pre Boha, ktoré bolo zdeformované pôsobením vášní. Prejavuje sa často u začiatočníkov v duchovnom živote, ktorých posvätný zápal v duši vedie ku kritickému pohľadu na druhých a túžbe po ich náprave. Ak úprimne hľadajú kresťanskú dokonalosť, potom……...
Paralyzovaný spustený cez strechu (Mk 2, 4) predstavuje hriešnika, ktorý bol odsúdený v Božom mene veriacimi a prijal odpustenie skrze ich vieru. Aj keď svätý Marek Asketik hovorí o odsúdení paralyzovaného, tak tým nemá na mysli konanie, ktoré je hriešne. Táto poznámka na začiatku je nutná, pretože odsudzovanie je v našich mysliach spojené s prejavom vášne pýchy. Svätí otcovia však……...
Prijatie slová pravdy je prijatie božského Slova; pretože povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma“ (Mt 10, 40). Pred časom ma vyrušil jeden komentár pod príspevkom na Facebooku. Reakcia patrila citácii poučenia svätého, v ktorom sa priamo odvoláva na slová z evanjelia. Komentár začínal slovami: „Nemôžem súhlasiť s týmto svätým… dokonca mi vypadli slzy vidiac jeho bezcitnosť…“ Nasledoval nesúrodý výlev……...
Slová pravdy obrátili „hadie plemeno“ a varovali ho, „ako uniknúť budúcemu hnevu“ (Mt 3, 7). Svätý Marek Asketik pripomína slová nášho Spasiteľa. Zatiaľ čo Ježiš Kristus ich použil ako napomenutie pre farizejov a saducejov, ktorí sa zdráhali prijať pravdu, svätý Marek ich cituje, aby upriamil našu pozornosť na tých, ktorí patrili k „hadiemu plemenu“ a prijali slová pravdy, aby……...
Ak si praješ spásu, vítaj slová pravdy a nikdy nerozvážne nezavrhuj slová kritiky. Samotné rozhodnutie pre spásu nestačí. Musí ho nasledovať premena všetkých aspektov života podľa pravdy, ktorú nám ponúka evanjelium. Svätý Marek Asketik hovorí, že máme vítať tieto slová pravdy. Vážne chorý človek siaha po všetkých informáciách, ktoré mu pomôžu k uzdraveniu. Raduje sa, keď nájde dobré……...
Neponechávaj bez povšimnutia žiaden hriech, nech by bol akokoľvek malý, inak ťa privedie k veľkých hriechom. Veľmi často sa stáva, že kto vníma svoje vážne hriechy, celkom prirodzene sústredí svoju pozornosť na ich odstránenie. I keď sa tomuto rozlišovaniu závažnosti hriechov nedá čo vyčítať, predsa si musíme dávať pozor, aby to neviedlo k bagatelizovaniu hriechov, ktoré sa nám nezdajú……...
Kto hľadá odpustenie svojich hriechov, miluje pokoru, ale keď odsudzuje iného, zapečaťuje svoju hriešnosť. Ľudia radi načúvajú slovám svätých otcov, pretože nachádzajú krásu a hlbokú múdrosť skoncentrovanú do jednoduchých a krátkych poučení. Na druhej strane cítia, že tieto ich slová nemilosrdne odhaľujú stav našej duše a vynášajú na povrch všetko, čo je potrebné napraviť. Tak je to aj s týmto……...