Ktokoľvek je rozhodný v dôslednom posúdení seba samého, ktokoľvek sa vidí poškvrnený nespočetnými hriechmi, ktokoľvek sa považuje za hodného večného utrpenia a narieka, akoby už bol odsúdený, sotva vidí hriechy blížnych a ľahko ospravedlňuje nedostatky, ktoré u nich vníma. Z celého srdca rád odpúšťa všetky urážky a pochybenia. Pán nazýva tých, ktorí vidia svoje hriechy a plačú nad nimi, blahoslavenými. Dostáva sa im……...
Chudoba ducha takto prirodzene dáva zrod ďalšiemu blahoslavenstvu: „blahoslavení plačúci“. Nariekanie je pokorný plač veriacej duše, ktorá vidí svoje nekonečné hriešne škvrny v zrkadle evanjelií. Duša zmýva tieto škvrny svätou vodou – svojimi slzami. Duša zmýva tieto škvrny svätým zármutkom. Nevýslovná útecha, neopísateľná jasnosť sa vlieva do srdca po preliatí spasiteľných sĺz nad hriechmi a pádom,……...
Každá emócia a stav, ktorý patrí k obnovenej prirodzenosti, je nevyhnutne tiež blahoslavenstvom, pretože je zjavením nebeského kráľovstva v duši ako prísľub spásy, ako predchuť večnej blaženosti. Svätý Dávid povedal o chudobe ducha, že „obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (Ž 51, 19). Chudoba ducha je soľou pre všetky duchovné obety a celopaly. Ak……...
Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších Kristových prikázaní, okamžite si je vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a tvrdohlavo koná proti evanjeliám. Vo svetle evanjelií vidí v sebe kresťan úplný pád ľudstva. Z tejto vízie prichádza pokorné posúdenie samého seba,……...
Prostredníctvom naplnenia evanjeliových prikázaní je duša navštívená zmyslami, ktoré sú v protiklade k našej padnutej prirodzenosti. „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (Jn 3, 6). A pretože Kristove prikázania sú duchovné, zmysly nimi stvorené sú tiež duchovné. Týmito slovami svätý Ignác Brjančaninov začína šiestu kapitolu, ktorej dal názov „O……...
Bratia! Študujme premocné a životodarné prikázania nášho Boha, Stvoriteľa a Vykupiteľa. Učme sa ich neúnavne, slovom i životom. Môžeme o nich čítať vo svätom evanjeliu, ale spoznáme ich len vtedy, keď sú uskutočnené v našom živote. Začnime boj proti našej padnutej prirodzenosti, keď povstane proti nám a začne s nami zápasiť pre svoju neochotu podriadiť sa evanjeliu. Nebojme sa, ak táto vojna bude……...
Jednota človeka s Bohom je odmenou za napĺňanie evanjeliových prikázaní. Keď je Kristov učeník uzdravený z nenávisti voči blížnemu a skrze modlitbu mysle a srdca nasmeruje všetku silu srdca a tela k Bohu, potom začne milovať Boha. „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím……...
Pán všetky svoje prikázania zhrnul v dvoch hlavných zákonoch – do príkazu milovať Boha a do príkazu milovať blížneho. Tieto prikázania opísal nasledovne: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ Druhé je toto: „Milovať budeš svojho……...
Vy všetci, ktorí ste v horkom otroctve hriechu, pod vládou krutého faraóna, pod neustálymi a bolestivými údermi jeho služobníkov, ktorí uctievajú idol vlastnej svet pokrývajúcej pýchy! Vy ste volaní Spasiteľom k duchovnej slobode! Povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som……...
Pán povedal nasledujúce slová o tých, ktorí počúvajú evanjeliá a usilujú sa naplniť ich prikázania: sú to tí, ktorí „počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu“ (Lk 8, 15). Varoval svojich učeníkov, že môžu očakávať nenávisť od sveta, prenasledovania a útoky, a sľúbil neprestajnú stráž a ochranu. Povedal im, aby sa nebáli a neboli slabí vo……...
„Chráňte sa falošných prorokov,“ varuje nás Pán, „prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí“ (Mt 7, 15 – 16). Falošní proroci sú vždy prefíkaní, a preto nám Pán prikázal byť veľmi opatrnými. Falošní proroci sa dajú poznať podľa ovocia – podľa ich spôsobu života, ich skutkov a podľa následkov ich konania….…...
Pán nám prikázal žiť súčasný život v nepretržitej pozornosti a bdelosti, pretože na jednej strane Pánova návšteva, čas našej smrti a prestúpenia pred jeho súd sú nám neznáme. Na druhej strane nevieme, ktoré vášne sa môžu objaviť v našej padnutej prirodzenosti, aká pasca môže byť pre nás nastavená nepriateľmi našej spásy, démonmi. „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom,……...
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú“ (Mt 7, 13). Široká brána a priestranná cesta sú naše skutky konané podľa vôle a uvažovania našej padnutej prirodzenosti. Pán, ktorý rovnako dobre vidí minulosť i budúcnosť, vidí, ako málo ľudí bude nasledovať jeho svätú vôľu zjavenú v evanjeliových prikázaniach, voliac……...
Keď nás pozdvihol k rastu v čnostiach, keď z nás vyhnal zlo, Pán, ktorý nám prikázal nesúdiť blížnych a odpúšťať im všetky previnenia, ktoré nám spôsobili, dáva nám aj toto prikázanie: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7, 12). Máme radi, keď sú naši blížni blahosklonní k našim slabostiam a nedostatkom, keď od nás trpezlivo znášajú urážky……...
Hodnotu modlitby možno posúdiť podľa jej následkov. Evanjelista Lukáš hovorí, že Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou (porov. Lk 18, 7), čo znamená, že ich oslobodí zo zajatia vášní a démonov. Evanjelista Matúš hovorí, že „o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7, 11)….…...
Pán prikázal stálu, to jest častú a nepretržitú modlitbu. Nepovedal, že musíme poprosiť raz, a potom prestať prosiť, ale prikázal nám prosiť naliehavo a bez prerušenia – prosiť o naplnenie Božieho prísľubu počuť a naplniť prosbu. „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt……...
Pán nezakázal len súdiť blížnych, ale tiež ich odsudzovanie (porov. Lk 6, 37), no s výnimkou, keď je potreba súdiť pre dobro spoločnosti. Tento druh súdu dáva Boh; bez neho by dobro skĺzlo do risku, že bude zmätené zlom, a naše skutky by nikdy neboli dobré a páčiace sa Bohu. Takýto súd sa dá nájsť medzi ľuďmi len zriedka; ale……...
Pán zakázal naháňať sa kvôli svetským záležitostiam, aby nás nerozptyľovali a neoslabili v nás nevyhnutnú túžbu nadobudnúť nebeské kráľovstvo (porov. Mt 6, 24 – 34). Tieto zbytočné starosti sú ničím iným ako chorobou duše a výrazom jej nedostatočnej viery v Boha. Preto Pán povedal: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život……...
Pán dal prikázanie na ochranu mysle, prikázanie, o ktoré sa ľudia zvyčajne nestarajú, alebo dokonca o ňom nevedia, tobôž o jeho nevyhnutnosti a špeciálnej dôležitosti. Ale Pán, volajúc myseľ okom duše, povedal: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme“ (Mt 6,……...
Svojim najbližším učeníkom a nasledovníkom Pán prikázal dobrovoľnú chudobu. „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú“ (Mt 6, 19). „Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš……...
Pán nám prikázal odpustiť blížnym všetko, čo nám urobili: „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14 – 15). Z týchto slov vyplýva zreteľný záver, že skutočným znakom odpustenia našich hriechov je stav nášho srdca, keď cítime, že sme……...
Pán prikázal tým, ktorí dávajú almužny, aby to robili v skrytosti; tým, ktorí sa modlia, aby sa modlili v samote svojej izby; a tým, čo sa postia, prikázal, aby tak robili v skrytosti (porov. Mt 6, 18). Tieto čnosti majú byť uskutočňované iba so zámerom páčiť sa Bohu a na úžitok duší blížnych a našej. Naše duchovné poklady nemajú byť schované iba……...
Srdce infikované hnevom a neschopnosťou evanjeliového prikázania lásky k nepriateľom musí byť uzdravené liekmi, na ktoré poukázal náš Pán – človek sa musí modliť za svojich nepriateľov bez ich odsúdenia, nesmie o nich hovoriť zle, musí o nich hovoriť dobré veci a robiť im tak veľa dobrých vecí, ako je len možné. Tieto aktivity vyhasia nenávisť, ktorá zapálila srdce, ovláda ho a oslabuje….…...
Pán nám prikázal milovať našich nepriateľov (Mt 5, 44) a k nadobudnutiu tejto lásky nám povedal, aby sme žehnali tým, ktorí nás preklínajú, robili dobré tým, ktorí nás nenávidia a modlili sa za tých, ktorí nám škodia a prenasledujú nás. Láska k nepriateľom dáva srdcu plnosť lásky. V takomto srdci jednoducho nie je miesto pre zlo a stáva sa podobným Bohu v dobrote. Apoštol Pavol……...
Pán zakázal pomstu, ktorá bola povolená Mojžišovým zákonom a prostredníctvom ktorej zlo bolo oplatené zlom. Zbraň, ktorú nám Pán dáva proti zlu, je pokora. „Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť“ (Mt 5, 39 – 40). Svätý……...