5. Mních sa zdôveril so svojou myšlienkou istému starcovi: „Otče, napadlo mi, že ak mních po mnohých rokoch asketizmu padne do pokušenia – povedzme do nemorálneho hriechu – povstane z takého smrteľného kolapsu duše len s veľkými ťažkosťami, pretože padol z úspechu do hriechu; na druhej strane ten, ktorý len nedávno opustil svet a je len na začiatku, neutrpí až……...
4. Jeden brat bol sužovaný démonom žiadostivosti. Raz prechádzal jednou dedinou v Egypte a uvidel nádhernú ženu, ktorá bola dcérou pohanského kňaza. Pohľad na ňu ho divoko vzrušil a pod vplyvom svojich vášní išiel k otcovi dievčaťa a povedal: „Daj mi svoju dcéru za ženu.“ „Nemôžem ti ju dať,“ odpovedal pohanský kňaz, „kým sa nespýtam svojho boha. Počkaj chvíľku.“ ……...
3. Brat dal starcovi nasledujúcu otázku: „Otče, ak sa niekomu prihodí, že padne do pokušenia, napríklad nemorálnosti, skrze pôsobenie diabla, čo sa stane tým, ktorí sa pohoršia nad jeho pádom do pokušenia?“ Starec namiesto toho, aby priamo odpovedal, povedal príbeh: V cenobitskom monastieri v Egypte žil raz známy diakon. Počas toho času istý muž z mesta, ktorý……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Ak si sa skutočne zriekol sveta a zasvätil sa Bohu skrze pokánie, nedovoľ svedomiu, aby ťa znepokojovalo pre hriechy minulosti, akoby neboli odpustené; tiež neignoruj napĺňanie Pánových prikázaní, pretože potom ani jeden z minulých hriechov nebude odpustený. Varuj sa, brat, ducha, ktorý prináša smútok človeku, pretože ťa môže chytiť do pasce mnohými úskokmi, aby si tak bol premožený slabosťou….…...
Tí, ktorí vstúpili do duchovného boja, praktizujú sebakontrolu vo všetkom a neprestanú, kým Pán nezničí „všetky semená Babylonu“ (porov. Jer 27, 16). Sebakontrola nebráni vo výstupe k Bohu. Je to obrana pred zlými vecami a pred úplným ponorením sa do sveta. Svet ako Božie stvorenie má svoj pozitívny aspekt. Mal by byť rebríkom k Bohu, podporou pre človeka k výstupu k nemu….…...
Skutočný kajúcnik je zosmiešňovaný bláznivými – čo je znakom, že Boh prijal jeho pokánie. Aby sme plne pochopili toto poučenie svätého Marka Asketika, potrebujeme si pripomenúť, že pokánie nie je len ľútosťou nad spoznanými hriechmi, ale je to zmena myslenia, ktorá vedie k zmene správania (Lk 3, 8 – 14; Sk 3, 19). Výzva k pokániu sa……...
Ak nejaký zjavný hriešnik sa nekajal a až do samotnej smrti nebol vystavený žiadnym trápeniam, môžeš si byť istý, že v jeho prípade bude súd bez zľutovania. Toto poučenie patrí medzi tie, ktoré majú silu znepokojiť srdce človeka a nútia ho k reflexii nad svojím životom. V súčasnej dobe by sme im mali často načúvať, pretože mnohí žijú v ilúzii, že môžu……...
Mnohí bojovali rôznymi spôsobmi v nepriaznivých okolnostiach; no bez modlitby a pokánia nikto neunikol zlu. Svätý Theodoros Veľký pripomína výrok svätých o modlitbe. Prirovnávajú ju k duchovnej zbrani. Ak ňou nie sme ozbrojení, nemôžeme vstúpiť do boja, ale budeme odvedení ako zajatci do nepriateľskej krajiny. Svätý Marek Asketik k tomu pridáva ešte jednu duchovnú zbraň – pokánie. Obe zbrane sú nevyhnutné……...
Nepriateľ pozná, ako sa uplatňuje spravodlivosť duchovného zákona, preto hľadá iba súhlas našej mysle. Ak to dosiahne, prinúti nás buď podstúpiť námahy pokánia, alebo – ak nekonáme pokánie – bude nás trápiť rôznymi ťažkosťami, ktoré budú mimo našu kontrolu. Niekedy nás bude povzbudzovať k odporu voči týmto nešťastiam, aby znásobil naše trápenie a potom, v čase našej smrti, poukáže na……...
Dovoľ všetkým nedobrovoľným utrpeniam, aby ťa učili pamätať na Boha, a nikdy ti nebude chýbať príležitosť na pokánie. Aj keď nadobudnutie ducha pokánia považujeme za veľmi dôležité v duchovnom živote, predsa sa nám stáva, že si tento stav srdca nedokážeme udržať. To, čo sa zrodí v čase modlitby a stíšenia, to sa zvyčajne stratí vo víre každodenného života. Svätý……...
Prestaň napomínať človeka, ktorý skoncoval s hriechom a vykonal pokánie. Ak hovoríš, že tak robíš v Božom mene, tak najprv odhaľ zlo, ktoré je v tebe. Pri čítaní tohto poučenia sa mi v mysli vynorila scéna zo starej českej komédie, kedy žena vyčítala niečo svojmu mužovi. Ten s úsmevom povedal: „Som veľmi rád, že som to pred tými štyridsiatimi rokmi urobil. Veď……...
Tí, ktorí sa nepovažujú za vinníkov v každom Kristovom prikázaní, zachovávajú zákon Boží iba telesne a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia (1 Tim 1, 7), preto si aj myslia, že ho splnia skutkami. Nech čítame práce svätých otcov z ktoréhokoľvek obdobia, môžeme mať dojem, že to písali pre súčasnú dobu. Technologický pokrok síce ohromne zmenil……...
Sú rôzne spôsoby modlitby, ktoré sa navzájom líšia. Napokon ani jeden spôsob modlitby nie je na škodu, okrem toho, čo nie je modlitbou, čiže vyčíňanie satana. Modlitbe sa v asketickej literatúre dáva veľmi veľký priestor. Svätí otcovia si dávajú veľmi záležať, aby detailne sprostredkovali toto umenie duchovného života. Môžeme sa preto naučiť trochu strohému poučeniu svätého Marka……...
Pôžitkárske srdce pri odchádzaní z tela býva temnicou a okovami pre dušu, kým pracovité (ktoré má záľubu v námahe a v premáhaní sa kvôli Pánovi) predstavuje otvorené dvere (do iného života). Svätý Marek Asketik nadväzuje na predchádzajúce poučenie. Dotýka sa smrti, konca pozemského života. Smrť nemilosrdne okráda človeka o všetko. Jediné čo ostáva je stav nášho srdca. Je naplnené buď našimi vášňami……...
Keď človek stratí vnímanie hodnoty nejakej veci, tak sa jej poľahky vzdá. Nedávnom som čítal, že pri upratovaní starého domu, ktorý vnuk zdedil po starej mame, vyhodil do smetia starý zaprášený obraz, ktorý sa povaľoval na povale domu. Priateľ, ktorý mu pomáhal, si obraz lepšie pozrel a podpis maliara sa mu zdal povedomý. Stačilo len krátke hľadanie na……...
„Slzy počas modlitby sú znakom, že duša bola uznaná hodnou Božieho milosrdenstva vo svojom pokání, jej pokánie bolo prijaté a skrze slzy začala vstupovať na územie priezračnej čistoty. Pretože kým ľudské myšlienky sa neutiahnu do samoty pred pominuteľnými vecami, kým neodmietnu pozemskú nádej a nezrieknu sa sveta, ktorý sa do nich primiešal – a kým človek nezačal robiť zásoby pre……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme o falošnom nadšení poukázaním na ďalšie znaky, ktoré ho sprevádzajú. Hovorí: „Pokánie spojené s debatami je rozbitou nádobou. Štedrosť spojená s údermi je nôž skrytý v mede. Čistota a rozprávanie so ženami je ako lev a baránok v jednom prístrešku. Dobré skutky a nemilosrdnosť sú pred Bohom ako človek vraždiaci syna pred jeho otcom. Človek, ktorý napráva svojich spoločníkov,……...
V prvej časti štyridsiatej deviatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí o dare pamätania na smrť, ktorý rýchlo vedie človeka po ceste k dokonalosti. Môže ho to priviesť dokonca k mystickej skúsenosti vízie Boha, ktorá razantne a natrvalo zmení celý jeho život. Druhú časť homílie venuje hnutiu v človeku, ktoré nasleduje po tejto skúsenosti. „Keď človek pokročí v dobrej disciplíne a uspeje v raste pokánia, keď……...
Začiatočník v duchovnom živote nastupuje proces očisťovania srdca a mysle. Keď prvotné nadšenie pominie, začne s veľkou intenzitou vnímať nepríjemnosť a tvrdosť života pokánia. To je dôvodom, prečo mnohí rýchlo opúšťajú cestu duchovného rastu alebo hľadajú minimalistické aktivity, len aby uspokojili svoje svedomie. Takto však nikdy nesiahnu na ovocie pokánia. Svätý Izák Sýrsky nepopiera túto skutočnosť. Práve naopak. Hovorí, že……...
Keď počúvame poučenie svätého Izáka Sýrskeho, že pokánie je bránou k Božiemu milosrdenstvu, celkom určite mu neprotirečíme. Na druhej strane sme toto poučenie mohli vnímať ako oviatie dychom starobylého náboženského zmýšľania, ktoré je už prekonané dnešnou dobou. Je veľa dôvodov pre prítomnosť tohto pocitu. V poslednej dobe sa začína stále častejšie pripomínať ten, ktorý je tak trochu kritikou rôznych……...
Svätí otcovia pokánie často prirovnávajú k druhému krstu. Svätý Izák Sýrsky mieni to isté, keď o pokání hovorí ako o druhom obnovení človeka Bohom. Hovorí: „To, čo sme dostali ako záloh krstom, prijímame ako dar prostriedkami pokánia. Pokánie je bránou k milosrdenstvu, ktorá sa otvára tým, ktorí ju hľadajú. Touto bránou vstupujeme do Božieho milosrdenstva a mimo tohto vchodu nenájdeme milosrdenstvo.“……...
Tí, ktorí vylievajú prúdy ľahkých, nezmyselných a neužitočných sĺz z prirodzenej náklonnosti, alebo tí, ktorí plačú z hriešnych dôvodov, okamžite cítia nevysvetliteľnú suchosť, keď túžia vyliať slzy, ktoré sa páčia Bohu. Zisťujú, že je nemožné vytlačiť čo i len jedinú slzu z ich očí. Takto chápeme, že bohabojné slzy pokánia sú darom od Boha a aby sme ich prijali, musíme najprv pracovať na……...
Ak kresťan opovrhne týmto najmilostivejším Božím volaním, Boh ho naveky zavrhne. Apoštol hovorí: „Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu“ (Rim 2, 4). Boh vidí tvoje hriechy; trpezlivo znáša hriechy, ktoré páchaš pred jeho pohľadom, túto reťaz hriechov, ktorá formuje tvoj život. Očakáva tvoje pokánie a v tom istom čase ponúka spásu alebo záhubu tvojej slobodnej vôli a jej voľbe. Toto……...
Bratia! Skrze náš vlastný úmyselný hriech sme stratili našu svätú nevinnosť, ktorá bola nedotknutá nielen hriešnym skutkom, ale ani poznaním zla; nevinnosť, do ktorej sme boli stvorení rukami Stvoriteľa. Stratili sme nevinnosť, ktorá bola obnovená v krste. Na ceste životom sme poškvrnili naše rúcho, ktoré bolo vybielené Vykupiteľom, rôznymi našimi hriechmi. Teraz máme iba jeden druh vody, ktorý……...