Všetky hriechy, spáchané slovom, skutkom alebo myšlienkou, sú úplne zmyté spoveďou. Ale aby sa odstránili hriešne, hlboko zakorenené zvyky z nášho srdca, potrebujeme čas; potrebujeme neprestajné pokánie. Toto pokánie je neustála ľútosť, neustály zápas s myšlienkami a pocitmi, ktoré boli dlho skryté v hĺbkach srdca hriešnymi vášňami, neustále držanie nášho tela na uzde, neustála pokorná modlitba a častá spoveď. Svätý Ignác……...
Naše priateľstvo s hriechom je zlomené vyznaním hriechov. Znakom pravého pokánia je nenávisť voči hriechu, ako aj pevné rozhodnutie viesť čnostný život. Ak si sa stal zvykovým hriešnikom, potom sa vyznávaj oveľa častejšie a skoro budeš oslobodený z okov hriechu a rýchlejšie a radostnejšie budeš nasledovať Pána Ježiša Krista. Kto neprestajne zrádza svojich priateľov, rýchlo sa stane ich nepriateľom;……...
Boh poznal slabosť človeka, vedel, že dokonca aj po krste ľudia padnú do hriechu. Kvôli tomu ustanovil tajomstvo pokánia vo svojej Cirkvi, skrze ktoré hriechy spáchané po krste sú očistené. Pokánie musí ísť ruka v ruke s vierou v Krista; musí jestvovať pred krstom; a po krste znovu ustanovuje tých, ktorí odmietli Krista, ako tých, ktorí v ňom boli pokrstení. ……...
„Prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela?“ (Ez 18, 31). Prečo večne hyniete so svojimi hriechmi, ó, kresťania? Prečo je vami peklo naplnené, akoby Kristova Cirkev nikdy neustanovila všemocné pokánie? Tento večný dar je daný domu Izraela, kresťanom, a má rovnakú účinnosť v ktoromkoľvek čase života bez ohľadu na to, o aký ťažký hriech ide. Očisťuje každý hriech; zachraňuje každého……...
Hriešnici! Majme odvahu! Pre nás, skutočne pre nás Pán uskutočnil veľké dielo svojho vtelenia; vzhliadol na našu chorobu s nepredstaviteľným milosrdenstvom. Prestaňme váhať! Prestaňme upadať do beznádeje a pochybností! Pristúpme k pokániu plní viery, zápalu a vďačnosti, aby sme boli zmierení s Bohom. „Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva……...
Pokánie ustanovil tvoj Stvoriteľ, ktorý ťa stvoril z ničoho. Je pre neho také ľahké znovu ťa stvoriť, premeniť tvoje srdce a urobiť srdce milujúce Boha zo srdca, ktoré miluje hriech, urobiť čisté, duchovné a sväté srdce zo zmyslového, telesného, zle zmýšľajúceho pozemského srdca. Bratia! Poďme spoznať nevýslovnú lásku, ktorú Boh preukazuje našej padnutej ľudskej rase. Pán sa stal človekom,……...
Nehovor si v beznádeji a duchovnej paralýze: „Padol som do ťažkých hriechov, nadobudol som hriešne zvyky skrze dlhý hriešny život; časom sa stali ako vrodené defekty a spôsobujú nemožnosť pokánia.“ Tieto temné myšlienky sú inšpirované tvojím nepriateľom, ktorého si si doteraz nevšimol alebo nepochopil ho. On pozná moc pokánia a obáva sa, že sa vytrhneš z jeho zovretia, preto sa pokúša odradiť……...
„Kajajte sa!“ Čo znamená kajať sa? Istý veľký svätý otec (sv. Pimen Veľký) dal odpoveď na túto otázku. Znamená to uznať a cítiť skrúšenosť za svoje hriechy, zanechať ich a nikdy sa k nim nevrátiť. Takýmto spôsobom sa veľa hriešnikov stalo svätými; veľa skazených spravodlivými. „Kajajte sa!“ Odmietni nielen zrejmé hriechy – vraždu, krádež, smilstvo, klamstvo –, ale……...
Sme v takej hroznej slepote! Aké je zrejmé, že táto slepota prichádza skrze naše pády! Vidíme smrť nášho brata, vieme, že príde celkom určite aj po nás, a možno skoro, pretože nikto neostáva na tejto zemi naveky. Vidíme, že mnohí, dokonca pred svojou smrťou, sú zradenítakzvaným pozemským šťastím, ktoré sa často mení na pozemskú biedu, podobnúkaždodennej chuti smrti. Napriek……...
Ľudia pracujú a náhlia sa, aby sa obohatili poznaním, ale iba bezvýznamným poznaním, užitočným iba na čas, nevyhnutným iba na uspokojenie potrieb, pohodlia a túžob pozemského života. Naopak, poznanie a aktivitu, ktoré sú také podstatné a na ktoré máme iba krátky pozemský život, považujeme za bezvýznamné – teda poznanie Boha a zmierenie sa s ním prostredníctvom Vykupiteľa. „Kajajte sa!“ Bratia! Pozrime……...
Pozemská cesta je plná lichotenia a klamu. Pre toho, kto je na začiatku, sa táto cesta zdá ako nekonečné pole plné autentických skutočností. Pre toho, kto je na konci tejto cesty, zdá sa extrémne krátkou a plnou prázdnych snov. Slávu a bohatstvo, ostatné pominuteľné veci a rôzne iné dobrá, hľadaním ktorých slepý hriešnik premrhal celý pozemský život, všetku svoju duchovnú a telesnú……...
Ó, pútnik na zemi! Ty, ktorý sa ženieš alebo si vlečený po širokej ceste neutíchajúceho hluku pozemských starostí, potešení a radovánok, po ceste kvetov, ktoré ukrývajú stonky pokryté tŕním, ktorý sa ponáhľaš po ceste ku koncu, ktorý si každý uvedomuje, a predsa zabúda – do tmavej rakvy a ešte tmavšej a hrozivejšej večnosti, zastav sa! Odhoď od seba očarovanie svetom, ktorý……...
„Kajajte sa a verte evanjeliu. Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mk 1, 15, Mt 4, 17). Toto boli prvé slová kázne Bohočloveka. Rovnaké slová nám dnes ohlasuje skrze evanjeliá. Keď sa hriech sveta stal najzhubnejším, všemocný Lekár prišiel do sveta. Zostúpil do zeme exilu, do sveta našej dychtivosti a utrpenia, ktoré bolo iba začiatkom……...
Pocity, ktoré povstávajú z modlitby a pokánia, spočívajú v čistom svedomí, tichosti duše, pokoji so všetkými blížnymi a uspokojení sa s okolnosťami života, milosrdenstve a znášaní utrpenia so všetkými ľuďmi, zdržanlivosti od všetkých vášní, odstupe od sveta, podriadenosti Bohu a sile počas boja s hriešnymi myšlienkami a náklonnosťami. S takýmito pocitmi, v ktorých človek môže zacítiť predchuť spásy, by si mal byť naplnený. Nehľadaj výnimočné duchovné stavy alebo……...
Ó, ty hriešny potomok Adama, vstaň! Svetlo zažiarilo v tvojom väzení – Boh sám prišiel do krajiny tvojho vyhnanstva, aby ťa priniesol späť do nebeskej domoviny, ktorú si stratil. Chcel si vedieť dobro a zlo? Necháva ti toto poznanie. Chcel si sa stať „ako boh“, a preto si sa stal ako démoni. Ale Boh, zjednotiac sa s tebou, robí ťa bohom……...
Pozerajúc na moju vlastnú veľkú ranu, vidiac sa bez života, som naplnený hrozným smútkom! Neviem, čo musím urobiť. Budem nasledovať šľapaje starého Adama, ktorý keď videl svoju nahotu, ponáhľal sa skryť pred Bohom? Budem sa ako on ospravedlňovať obviňovaním hriechu, ktorý je vo mne? Je zbytočné sa pokúšať skryť sa pred vševediacim Bohom! Je zbytočné sa ospravedlňovať……...
Ak si padol do hriešnej fantázie, pocítil potešenie z hriešnych myšlienok, utrúsil zbytočné alebo hlúpe slovo, jedol príliš veľa, alebo urobil niečo iné ako toto, nesužuj sa ani nestrácaj nádej. Ak to dopustíš, iba pridáš viac zla k tomu, čo si spáchal. Okamžite rob pokánie pred Bohom, ktorý vidí všetky srdcia, skús sa napraviť a zdokonaliť, uvedom si nevyhnutnosť prísnej……...
Človek preto musí byť neustále pripravený bojovať voči všetkým vášňam. Zvlášť musí byť ostražitý voči vášňam, ktoré sa objavujú častejšie než iné, pretože tieto najviac sužujú človeka. Vášne, ktoré sú prirodzené našej porušenej ľudskej prirodzenosti, sa veľmi líšia od vášní, ktoré ten-ktorý človek v sebe ochotne pestuje. Sila tých druhých je neporovnateľne väčšia. Ale pokánie, táto všemocná……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje svoje poučovanie o telesných vášňach slovami: „Ak človek pamätá svoje predchádzajúce hriechy a polepšil sa, Boh mu daruje pokoj, pretože Pán sa raduje, že tento hriešnik vyniesol nad sebou rozsudok pre zblúdenie z Božej cesty; toto je znakom skutočnej cesty pokánia. Čím viac človek drží svoju dušu na uzde, tým viac cti sa mu dostáva……...
„Chráň sa slobody, ktorá predchádza otroctvu zla. Chráň sa úteche, ktorá predchádza zápasu. Chráň sa poznaniu, ktoré je nadobudnuté pred stretnutím s pokušením; ale zvlášť sa chráň vášnivej lásky pred dokončením pokánia. Ak sme všetci hriešnici a žiaden človek nie je nad pokušeniami k hriechu, potom celkom určite je pravdou, že žiadna čnosť nie je tak významná ako pokánie. Pretože……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Nekarhaj nikoho za žiaden hriech, ale považuj sa za zodpovedného vo všetkých veciach a vinného za jeho pád.“ Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje radikálnu solidaritu, ktorú máme mať jeden s druhým, dokonca aj keď ide o realitu hriechu. Toto vedomie zodpovednosti sa zdôrazňuje v učení svätých otcov. Ak jeden z bratov upadne do nejakej slabosti, mníšske spoločenstvo má……...
Záverom desiatej homílie nás svätý Izák Sýrsky povzbudzuje k správnemu chápaniu pokánia. Skutočne by nemalo ísť o skrúšenosť srdca iba nad nejakým konkrétnym hriechom a slabosťou. Pravé pokánie vyviera z pochopenia veľkosti Božieho daru. Krstom nám bolo dané jeho kráľovstvo a dedičstvo. Pochopenie veľkosti majestátnosti vykúpeného človeka znamená pochopenie veľkosti Božieho daru. A toto vedie k pochopeniu významu pokánia ako k neustálemu pohybu smerom k dosiahnutiu……...
V prvom odstavci desiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí o pokání, ktoré je hlavnou témou tejto homílie. Pokánie vníma ako veľký dar pre človeka, ktorý je potrebné prijať zo všetkou vážnosťou. Zároveň sa nevyhýba poukázaniu na časté zneužitie tohto daru. Hovorí: „Fakt, že pokánie prináša nádej, nemá byť použitý ako prostriedok, ktorý nás okradne od pocitu bázne, a tak človek……...
Svätý Izák Sýrsky nalieha, aby sme nikdy nezabudli na lásku Otca, kedykoľvek padneme. A nech by sa stalo, že padneme mnohokrát, máme vstať a znovu začať budovať základy duchovnej stavby, ktorú sme hriechom zruinovali. Toto poučenie je potrebné vložiť si pevne do srdca, pretože skúsenosť pádov môže priniesť znechutenie a ochabnutie do duchovného života. Na tieto momenty máme odpovedať……...
„Previnenie jedného hriechu je veľmi veľké a pokánie za tento hriech je prijaté s ťažkosťami, ale iný je odpustený ľahko. Tak ako Adam, Eva a had prijali od Boha trest za hriech, predsa kliatba, ktorú každý z nich dostal, bola veľmi rôzna, tak je to tiež so synmi Adama a Evy – trest za hriech závisí od úmyslu a túžby po hriechu. Ak……...