Neverme svojim víťazstvám nad vášňami, nebuďme pyšní na také víťazstvá. Vášne, podobne ako démoni, ktorí ich využívajú ako zbrane, sú veľmi prešibané. Niekedy predstierajú, že sú porazené, aby v nás vzbudili pýchu, pretože potom ich víťazstvo nad nami bude viac pohodlné a konečné. Pripravme sa nazerať na naše výhry a porážky rovnakým spôsobom – odvážne a bez emócií. Svätý……...
Ak máme správnu vedomosť o sebe samých, budeme schopní uchovať pokoj v našich dušiach bez toho, aby sme boli znepokojení alebo deprimovaní, alebo šokovaní, keď v sebe odkryjeme následky vášní. Niekedy sú tieto vášne mierne, ale niekedy sú veľmi vážne. Musíme voči nim s odvahou bojovať. Vášne sa v nás neprestanú prejavovať a útočiť na nás až do hrobu! Pripravme sa……...
Takéto pády sú neoddeliteľnou súčasťou pádu starého Adama, odkedy je ľudská porušená prirodzenosť infikovaná hriechom. Zvlášť mladý asketik nie je schopný nehrešiť v mysli, predstavivosti a emóciách; nie je schopný nehrešiť v slovách a skutkoch. Tieto hriechy sú liečené okamžitým pokáním. Nehovorím tu však o páde do smrteľných hriechov alebo o úmyselnom hriešnom živote, ktorý je úplným padnutím. Hovorím tu o malých hriechoch,……...
Kresťanský asketik musí odmietnuť nielen hriechy skutkov, ale tiež hriechy predstavivosti a hriechy emócií. Každá vášeň sa stáva silnejšou zakaždým, keď v nej človek nachádza potešenie a napĺňa jej čierne požiadavky, hoci len vo svojej fantázii. Vášeň, ktorá je prejavená v konkrétnom skutku alebo bola zasadená do duše a pestovaná v toku mnohých rokov, stáva sa pánom človeka. Je potrebný dlhý čas a……...
Ako sa prejavujú vášne? Prejavujú sa v myšlienkach, fantáziách a hriešnych túžbach. Myšlienky a fantázie sa niekedy neočakávane vynoria v mysli, niekedy k nej prichádzajú ticho ako zlodej a hriešne túžby sa podobne prejavia v srdci a v tele. Hriešne myšlienky, mentálne obrazy a pocity nakláňajú človeka k hriechu v momentálnom skutku, alebo, prinajmenšom, k poteche z pôžitku z jeho otroctva hriešnych myšlienok, fantázií, pocitov, predstavivosti a emócií. Svätý Ignác Brjančaninov predstavuje……...
Do akého stavu privedie človeka spoznanie vlastných vášní, vlastného pádu? Je to stav ľútosti nad hriechmi spolu s trpkými neutíšiteľnými slzami. Iba Božia milosť môže tento stav príležitostne zastaviť, aby dala plačúcemu a zlomenému srdcu nádej v spásu, duchovnú útechu a nebeskú radosť z Kristovho pokoja. Do akého stavu privedie človeka spoznanie dôsledkov vášní? Taký človek bude inšpirovaný začať veľký zápas……...
Vášne tajne žijú v ľuďoch, ktorí vedú rozptýlený a nepozorný spôsob života. Väčšinou sú takí ľudia so svojimi vášňami spokojní a nevšímajú si ich. Zväčša ich ľahko ospravedlňujú, ba niektorí považujú tieto vášne za čisté a dokonalé čnosti. Jedine skutočný kresťan, ktorý neustále stráži svoje srdce, ktorý usilovne študuje Boží zákon dňom i nocou, môže spoznať svoje vášne. Čím viac sa……...
Vodcom všetkých vášní v tomto zápase je nevera. Otvára dvere duše k láske k peniazom a moci, k telesným žiadostivostiam, hnevu, depresii a k vrcholu týchto ziel – k zúfalstvu. Dverami do duše pre každú kresťanskú čnosť je teda viera. Sv. Ignác Brjančaninov poukazuje na dôležitosť viery v zápase s vášňami. Nevera alebo jej nedostatok nielenže tento zápas znemožňujú, ale otvárajú dušu neobmedzenému rastu vášní……...
V duchovnom zápase sa človek musí najprv ozbrojiť proti základným vášňam. Hriechy, prichádzajúce ako ich dôsledok, potom sami uschnú a odumrú. Kto odmietne telesné potešenia, slávu od ľudí, hromadenie bohatstva a nesústredený život, nepadne do hriechov hnevu a súženia. Nebude ovplyvnený ani pýchou, ani závisťou. Namiesto toho bude kráčať bez prekážok po ceste Božích prikázaní v ústrety spáse, v ústrety úplnému poznaniu Boha,……...
Človek preto musí byť neustále pripravený bojovať voči všetkým vášňam. Zvlášť musí byť ostražitý voči vášňam, ktoré sa objavujú častejšie než iné, pretože tieto najviac sužujú človeka. Vášne, ktoré sú prirodzené našej porušenej ľudskej prirodzenosti, sa veľmi líšia od vášní, ktoré ten-ktorý človek v sebe ochotne pestuje. Sila tých druhých je neporovnateľne väčšia. Ale pokánie, táto všemocná……...
Musíme veriť, že semená všetkých vášní sú obsiahnuté v hriechu prarodičov a že sme sa narodili s náklonnosťou voči všetkým formám hriechu. Preto nesmieme byť šokovaní prejavom žiadnej vášne v našom srdci, akoby išlo o niečo nezvyčajné a čudné. Kvôli unikátnym charakteristikám každého tela a duše, kvôli účinkom okolia a okolností, ktoré obklopujú každý život, určité vášne sa viac prejavujú v jednom človekovi a iné……...
Ťažký a masívny mlynský kameň drví zrnká pšenice na múku a tak robí tvrdú pšenicu vhodnú na pečenie chleba. Ťažký zápas s vášňami drví srdce človeka a jeho pyšného ducha, núti ho uznať svoj padnutý stav zreteľným odhalením týchto vášní v jeho vnútri. Núti ho spoznať potrebu pokánia; ničí jeho vieru v seba a posúva všetku jeho nádej na Spasiteľa. V tomto odseku nám……...
Vášne, ktoré ostávajú v kresťanovi, ho neustále nútia byť pozorný, neustále ho volajú bojovať a toto pomáha v duchovnom raste. Takto je zlo v premúdrej Božej prozreteľnosti využité na dobro. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto odseku zhŕňa asketickú skúsenosť mnohých, ktorí podstúpili zápas s nejakou vášňou. Každý, kto s vážnosťou podstúpil dlhodobý boj voči nejakej svojej vášni, si po istom čase uvedomí, že……...
Iba smrť nás môže úplne oslobodiť – dokonca aj svätých Božích – od vplyvu hriechu. Vášne sú bez hanby – objavia sa dokonca u človeka, ktorý je na smrteľnej posteli. Aj zomierajúci človek musí na seba dávať pozor. Telo bez vášne je telo v rakve. V učení všetkých svätých učiteľov duchovného života nájdeme zdôrazňovanie bdelosti. Svätý Pavol hovorí: „Umŕtvujte……...
Podstata askézy sa nachádza v naplnení prikázaní. Kto odmieta umŕtvovať svoje telo prácou, pôstom, bdením, modlitbou a dáva vládu nad sebou telesnému zmýšľaniu, ktoré kŕmi a povzbudzuje vášeň, nemôže napĺňať Božie prikázania. Uvedené poučenie svätého Ignáca Brjančaninova môžeme považovať za zhrnutie našej osobnej skúsenosti. Keď čítame evanjeliá a sme konfrontovaní s prikázaniami, ktoré nám dáva náš Spasiteľ, uvedomujeme si, že……...
Duša, ktorá nie je naplnená evanjeliovými prikázaniami, a telo, ktoré nekoná dobré skutky čnosti, nie sú schopné stať sa chrámom Božej milosti, chrámom Svätého Ducha. Tieto slová sa nám môžu zdať nepríjemné pre svoju radikálnosť. V skutočnosti sú len pripomenutím slov nášho Spasiteľa: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k……...
Dopad vášní, ktoré tešia telesného človeka, je ťažký a bolestivý pre duchovného človeka. Je naplnený hnusom voči nim. Dokonca aj ich najmenší prejav ho ženie k úteku pred nimi, akoby to boli hladné divé šelmy alebo vrahovia. Duchovný človek sa utieka do bezpečia modlitby, do ochrany učenia evanjelií, do úkrytu v Bohu. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto poučení dáva rozlišovací……...
Umŕtvovanie tela dobrými prácami a starostlivým nasledovaním evanjeliových prikázaní dáva kresťanovi pravú pokoru. Pravá pokora spočíva v úplnom sebazaprení, plnej lojalite voči Bohu a v neustálej službe Bohu. Takáto pokora priťahuje do duše Božiu milosť. Božia milosť osvetľuje dušu, dáva jej duchovné zmysly a tak vášne – tie hriešne pocity a túžby tela – sú bezmocné. Kresťanstvo je asketickým náboženstvom. Pod……...
Asketické cvičenia sú pre kresťana nevyhnutné, ale tieto cvičenia sami osebe neoslobodzujú človeka od vášní. Jedine pravica Všemohúceho ho môže oslobodiť, jedine milosť Svätého Ducha. Svätý Ignác Brjančaninov toto poučenie rozvádza a vysvetľuje v ďalších odsekoch kapitoly o vášňach. Je však užitočné venovať mu trochu pozornosti. Musíme mať neustále na pamäti, že naše asketické námahy, nech by už boli……...
Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho utrpenia, obetovanie všetkých dočasných vecí pre večné, všetkého pomíňajúceho za nehynúce. Musíme byť učeníkmi a nasledovníkmi Bohočloveka celým svojím životom! Toto poučenie svätého Ignáca Brjančaninova sa nám nepočúva ľahko. Dokonca sa nám môže zdať, že ide akosi proti duchu kresťanstva. Ide však iba……...
Zápas kresťana s vášňou musí dosiahnuť úroveň ukrižovania tela s jeho vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24). U skúsených duchovných bojovníkov to musí dosiahnuť úroveň preliatia krvi – daj krv a prijmeš Ducha, hovoria otcovia. To znamená, že iba ten, kto trpí vo svojom tele skrze dobrovoľné i nedobrovoľné asketické námahy, je schopný odolať hriešnym túžbam tela, potlačiť a umlčať ich v sebe. Telo, ktoré……...
Zakaždým, keď vzdoruješ neodbytným túžbam vášne, oslabuješ ju. Neustály odpor vášeň zničí. Zakaždým, keď upadneš, vášeň sa stáva silnejšou a neustály pôžitok z vášní ťa robí ich otrokom. Svätý Ignác Brjančaninov nás učí o jednej z duchovných zákonitostí, ktorá nám môže pomôcť v duchovnom zápase. Neustále odporovanie túžbe vášne vedie k jej oslabeniu a nakoniec aj k jej vykoreneniu. Samotné poznanie tejto poučky……...
Vášne sa tiež nazývajú hriechmi vo všeobecnom zmysle slova. Keď apoštol Pavol hovorí o hriechu, ktorý sídli v človeku (Rim 7, 20), mieni tým hriech, ktorý je nákazou zla celej ľudskej prirodzenosti. Tento stav je tiež nazývaný telesným stavom a stavom smrti (Rim 7). Pred vykúpením ľudskej prirodzenosti naším Spasiteľom ľudstvo nemohlo bojovať proti vášňam. Človek bol prinútený im……...
Každý človek je počatý a narodený v hriechu (porovnaj Ž 51, 7). Následkom sú vášne a hriešne choroby tela a duše typické pre našu padnutú prirodzenosť. Ale vášne sú neprirodzené našej nepoškvrnenej ľudskej prirodzenosti v spôsobe, akým bola stvorená. Tieto vášne sú tiež neprirodzené obnovenej ľudskej prirodzenosti; sú prirodzené iba padnutej prirodzenosti. Rovnako ako symptómy choroby tela vychádzajú z daného neduhu, choroba……...
Vo svetle Božieho slova sa pozrime, ako sme spojení s našimi vášňami a slabosťami, aby sme správne pochopili seba samých; na základe tohto poznania potom môžeme nadobudnúť kontrolu nad sebou samými. Veľmi často môžeme vo filmoch vidieť, ako kriminalisti používajú špeciálne modré LED svetlo na objavenie krvavých škvŕn. Bez tejto pomôcky sa predmety zdajú čisté, bez akéhokoľvek náznaku,……...