V životopise svätého Jána Klimaka je povedané, že úplne uhasil plameň telesnej žiadostivosti pustovníckym životom na púšti a stránením sa spoločnosti ľudí. Všetci svätí otcovia sa pokúšali vyhnúť sa spoločnosti žien, ako to len bolo možné, a vo svojich Bohom inšpirovaných spisoch povzbudzovali ostatných mníchov, aby nasledovali tento druh spásonosného správania. Otcovia, vediac, ako ľahko môže byť muž zranený, nikdy……...
Svätý Izák Sýrsky povedal: „Kto sa násilne neoddelí od príčin hriechu je nedobrovoľne vedený k hriechu.“ Toto pravidlo, vo všeobecnosti určené pre mníšsky život, je zvlášť dôležité pre tých, ktorí začali zápas s prirodzenými žiadosťami, ktoré sa v nich objavili po páde do hriechov tela. Pre nás je lepšie ani len nevidieť toto ovocie, ktoré sme prisahali nikdy neochutnať. Z tohto……...
Moji drahí bratia mnísi! Neváhajme vo svojom odhodlaní ani nezúfajme! Nevenujme pozornosť démonom, ktorí neprestajne spochybňujú nami zvolenú cestu; nevenujme pozornosť mienkam a radám ľudí, ktoré sú vyslovené buď z neznalosti, alebo telesnosti, alebo zo zlej vôle. Verme v Pána, nášho Boha, ktorý sľúbil, že nás vypočuje a pomôže nám, ak mu ostaneme verní. Potvrďme svoju vernosť skrze neustálu túžbu po……...
Kvôli sile vôle, skúsenostne potvrdenej a osvedčenej druhými, mnohí muži, ktorí nepoznali ženy, ostali do konca života v tomto požehnanom stave, uchrániac si svoje panictvo. Ostatní uchránili svoje vdovstvo nepoškvrnené po smrti svojej manželky, zatiaľ čo iní začali žiť čistý a svätý život po živote v smilstve, a napokon niektorí, ktorí zaváhali vo svojom živote čistoty, znovu sa vrátili k čistote a nadobudli ju……...
Úprimnosť prosby je potvrdená spôsobom života a vytrvalosťou vo vyprosovaní, aj keď naplnenie prosby je oddialené krátkym alebo dlhším časom; dokonca ak sa naša úprimná prosba stáva menej ostrou kvôli rôznym pokušeniam. Námahy, s ktorými mních skúša poraziť a zmeniť svoju padnutú prirodzenosť, sú iba potvrdením úprimnej túžby, zatiaľ čo víťazstvo a obnova našej prirodzenosti prináleží len Bohu. „Kde je……...
V manželskom živote čistota pozostáva z vernosti jedného voči druhému. Čistota panien a vdov, ktoré sa stali Kristovými nevestami, pozostáva vo vernosti Kristovi. A k nim teraz hovorím svoje skromné, povzbudzujúce slová pravdy, slová vychádzajúce z učenia Pravdy, od presvätého Božieho slova, opísané presvätými slovami a skúsenosťou svätých otcov. Keď Pán zakázal rozvod (ktorý bol povolený Mojžišovým zákonom) a vyhlásil, že tí, ktorí boli……...
Niektorí hovoria, že človek nemôže byť oslobodený od túžob tela, od nečistých myšlienok a emócií – že takýto stav je neprirodzený. Boh dáva prikázanie, Boh vie lepšie než my, čo je pre nás možné a nemožné, a preto obsiahnutie čistoty, ako tela, tak aj srdca, je pre človeka možné. Boh, Stvoriteľ sveta, dáva prikázanie, a preto čistota srdca nie je v protiklade……...
Niektorí sú tej mienky, že hriechy spáchané telom sú rovnako vážne a ťažké ako hriechy spáchané mysľou a srdcom. Túto mienku stavajú na slovách Spasiteľa: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Toto však nie je dobré zdôvodnenie. Uvedené slová boli povedané na doplnenie starozákonného prikázania a boli povedané tým, ktorí……...
Čo je čistota? Je to čnosť protikladná k telesnej vášni. Je to udržiavanie tela od upadnutia do hriechu a do všetkých aktivít, ktoré k hriechu vedú. Je to ochrana mysle od telesných myšlienok a fantázií; a srdca od pocitov a túžob tela. Táto charakteristika čnosti čistoty nie je pre nás niečím neznámym. Teda aspoň pre staršiu generáciu. Je veľa znakov, ktoré……...
Smilstvo bolo hriechom, keď bol v platnosti Starý zákon. Bol to hriech znevažujúci prirodzenosť, zneužitie dôležitého aspektu ľudskej prirodzenosti a prehrešok voči prirodzenému zákonu. Bol považovaný za taký vážny hriech, že tí, ktorí ho spáchali, boli potrestaní trestom smrti. V Novom zákone sa tento hriech stal dokonca ešte vážnejším, pretože ľudské telo bolo znovu pozdvihnuté, stalo sa časťou Kristovho tela,……...
Medzi ľuďmi niet nikoho, kto dosiahol Kristovu dokonalosť. Kresťanská dokonalosť je dosiahnutá skrze Kristov kríž; je vrytá do človeka skrze Svätého Ducha. Pokora zdvihla Pána a apoštolov na kríž, ktorým je svätá trpezlivosť, nepochopiteľná telesnej mysli. Herodes, Pilát a veľkňazi Židov nemohli porozumieť Ježišovmu mlčaniu. Modlime sa k Pánovi, aby nám odhalil toto tajomstvo, dal nám lásku k jeho……...
Náš Pán Ježiš Kristus, Kráľ neba a zeme, ktorý prišiel spasiť hriešnikov s nepopierateľným potvrdením svojho božstva, ktorý má neohraničenú moc nad všetkými vecami viditeľnými i neviditeľnými, nielenže nebol prijatý ľuďmi so slávou a úctou, aké mu patria, ale stretol sa s hnevom, podozrievaním a vražednými zámermi. Počas celého pozemského života bol prenasledovaný klebetami, falošnými obvineniami a pokrytectvom. Napokon bol zatknutý ako obyčajný kriminálnik……...
Je správne vidieť týchto dvoch zlodejov ako dva obrazy ľudstva. Každý človek, ktorý premrhal svoj život vzdorovaním Božiemu zámeru pre svoj život, ohrozovaním vlastnej spásy a blaženosti vo večnosti, je zlodejom a vrahom seba samého. Takému kriminálnikovi je daný kríž ako posledný možný prostriedok pre spásu, aby vyznajúc svoje hriechy a uznaním spravodlivosti smrti, mohol sa zmocniť spásy danej mu……...
Blízko Spasiteľa na dvoch krížoch boli ukrižovaní dvaja zlodeji. Jeden z nich ho urážal, rúhal sa; druhý vyznal, že si zaslúži utrpenie pre svoje skutky a uznal Pánovo nevinné utrpenie. Sebaobvinenie ihneď otvorilo oči jeho srdca a spoznal presvätého Boha, trpiaceho za ľudstvo. Ani vzdelaní, ani kňazi, ani veľkňazi Židov ho nespoznali, napriek tomu, že škrupulózne študovali každé písmeno Božieho……...
Ak sa žiadne pokušenie nemôže dotknúť človeka bez Božej vôle, potom sťažovanie sa, šomranie, sebaospravedlňovanie a vinenie druhých alebo okolností sú skutkami duše, ktoré sa protivia Božej vôli. Sú to pokusy odporu voči Bohu. Bojme sa takéhoto nešťastia! Keď myslíme na akékoľvek ťažkosti, ktorým môžeme čeliť, nestrácajme čas ich analyzovaním, aby sme neboli odvedení od pokorného zmýšľania a vedení……...
Pamätanie na Božiu všadeprítomnosť a všemohúcnosť vo všeobecnosti ochraňuje srdce od váhavosti, ktorú nedostatok viery rodí v myšlienkach, keď sa myseľ nakláňa k márnomyseľnosti a nesprávnej láske k vlastnému telu. Svätý prorok Dávid povedal: „Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji“ (Ž 16,……...
Prečo netúžime prijať súženia, ktoré Božia prozreteľnosť dovoľuje pre spásu našich duší a k čomu nás volá sám Boh? Pretože nám vládne zmyselnosť a márnosť; to prvé zabraňuje v obmedzovaní tela, to druhé nás núti ceniť si mienky druhých. Obe tieto vášne sú zničené živou vierou, nakoľko prichádzajú z nedostatku viery. Keď sa abba Dorotheos spýtal svätého Jána Proroka: „Čo by som……...
Neotrasiteľná viera v Božiu prozreteľnosť utvrdzuje človeka v trpezlivosti a robí sebaobviňovanie možným. Pán povedal svojim učeníkom: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Mt 10, 29 – 30). Týmito slovami Spasiteľ sveta vykreslil nevyčerpateľnú starostlivosť, ktorú môže……...
Aká čudná je to vec! Keď začíname obviňovať seba samých zbežne a násilne, postupne nadobudneme taký presvedčivý a aktívny stav sebaobviňovania, že budeme môcť znášať nielen bežné utrpenia, ale dokonca i veľké núdze. Pokušenia už nemajú veľkú moc nad tými, ktorým zvykli vládnuť, a čím viac si človek osvojí túto schopnosť, tým ľahšími sa im pokušenia zdajú, aj keby sa……...
Keď sebaobviňovanie dosiahne svoju plnosť, úplne vykorení hnev zo srdca spolu so všetkým zlom a pokrytectvom, ktoré neustále prebývajú v srdci, kým akákoľvek forma sebaospravedlňovania v ňom nájde príbytok. Svätý Pimen Veľký povedal, že nenávisť ku zlu pozostáva v ospravedlnení každého človeka a v odsúdení seba samého vo všetkých prípadoch. Toto poučenie vychádza zo slov samotného Pána, ktorý každého, kto súdi blížneho, nazýva……...
Všetky modlitby Cirkvi sú naplnené pokornými myšlienkami sebaobviňovania. Ale mnísi pridávajú každý deň viac času sebaobviňovaniu. Skúšajú sa takto presvedčiť, že sú hriešnikmi. Padnutá prirodzenosť tomu nechce veriť, nechce také poznanie. Vo všeobecnosti je sebaobviňovanie užitočné pre všetkých mníchov – pre začiatočníkov i pre skúsených, pre tých, čo žijú v komunite, ako aj pre tých, čo žijú v samote….…...
Sebaobviňovanie je pravou mníšskou prácou, je to modlitba srdca, ktorá kladie odpor chorému stavu našej padnutej prirodzenosti, kvôli ktorej všetci ľudia, dokonca i verejní hriešnici, snažia sa o zdanie spravodlivosti a o jej potvrdenie všetkými druhmi ľstivého intrigánstva. Sebaobviňovanie spôsobuje násilie padnutej prirodzenosti, tak ako modlitba a ostatné asketické námahy, skrze ktoré „trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt……...
Chceš ostať neustále vo svätom obydlí trpezlivosti? Musíš sa zásobiť jedlom na dlhý čas – musíš nadobudnúť a znásobiť v sebe myšlienky a pocity pokory. Tento druh pokory, ktorý pripravuje človeka na trpezlivé znášanie utrpenia dokonca pred jeho príchodom a pomáha človeku trpezlivo prestáť útok pokušenia, svätí otcovia nazývajú sebaobvinením. Sebaobviňovanie je jednoducho dávanie si za vinu svoju hriešnosť, ktorá……...
Vo Filokalii čítame: „Domom duše je trpezlivosť, pretože duša v nej prebýva. Potravou duše je pokora, pretože duša je ňou sýtená.“ Presne tak! Súc živený svätým jedlom pokory, človek môže ostať vo svätom obydlí trpezlivosti. Keď je tohto jedla nedostatok, duša opúšťa príbytok trpezlivosti. Zmätok ako zúrivý vietor vtrhne do duše a krúti sa bez kontroly. Podobne ako……...
Pokora je učením evanjelia, je evanjeliová čnosť, mystický odev Krista, mystická moc Krista. Kto je odetý do pokory, Boh sám sa mu zjavil, a ktokoľvek sa oblieka do pokory, stáva sa ako Boh. „Kto chce ísť za mnou,“ povedala svätá Pokora, „nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24). Nie je možné……...