„Človek, ktorému bol zverený poklad, nespí. Ak dodržujeme zákon pozornosti a praktizujeme rozlišovanie s poznaním, z ktorého dozrieva ovocie života, potom zápas s útokmi vášní sa nepriblíži k našej mysli. Vstup do srdca je im odopretý nie ako výsledok zápasu, ale kvôli nasýteniu nášho vedomia a poznaniu, s ktorým je naplnená duša a kvôli túžbe po úžasných božských víziách, ktoré sú objavované v tomto poznaní. Tieto……...
Svätý Izák Sýrsky dokáže majstrovsky použiť jednoduché príklady na vyjadrenie rôznych duchovných stavov. Nasledujúce poučenie to iba potvrdzuje. „Keď človek stratí svoje bohatstvo, je vhodený do chudoby a je mu odoprené vynikajúce jedlo, ktoré mu bolo podávané v jeho honosnom dome, postupne zabudne na predchádzajúci spôsob života, ako aj chuť tých znamenitých jedál; jeho brucho nie je……...
„Srdce, ktoré prijalo vnímavosť duchovných vecí a božskú víziu budúceho veku vo všetkej presnosti, pristupuje k spomienke na vášne ako človek, ktorý po nasýtení luxusným jedlom, nedáva žiadnu pozornosť jedlu menšej kvality, ktoré je pred neho predložené. Nemá žiadnu túžbu po tomto jedle, ale skôr ním opovrhuje a odťahuje sa od neho. Toto nie je iba kvôli nechutnej povahe jedla,……...
„Čo sú vášne?“ Túto otázku položil učeník svätému Izákovi Sýrskemu. Dostáva nielen odpoveď, ale aj návod na ich porazenie. „Vášne sú provokácie, ktoré sú zasiate do vecí tohto sveta a nútia telo uspokojiť jeho nevyhnutné potreby; neprestanú na nás útočiť, kým svet stojí svetom. Ale tieto útoky nevstúpia do srdca človeka, ktorý bol uznaný za hodného božskej……...
Dialóg svätého Izáka Sýrskeho s učeníkom o dôležitosti pravého poznania, ktoré prichádza zhora, nevyhnutne vedie k dôležitej otázke, ktorá aj nás často trápi: „Otázka: Ako človek vníma, že prijal múdrosť od Ducha? Odpoveď: Od poznania, ktoré ho učí cestám pokory v jeho skrytých hĺbkach a zmysloch a odhaľuje sa mu v porozumení, ako je pokora prijatá. „Ako človek vníma, že dosiahol……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v šesťdesiatej druhej homílii krátkym dialógom. Je pravdepodobné, že iba zreprodukoval časť rozhovoru so svojím učeníkom. Zmenou štýlu homílie chce iba zdôrazniť predkladanú pravdu. „Otázka: Čo je poznanie? Odpoveď: Vnímanie večného života. Otázka: A čo je večný život? Odpoveď: Vedomie v Bohu; pretože láska pramení z pochopenia. Poznanie podľa Boha je kráľom všetkých……...
Pri čítaní diel svätých otcov si musíme dávať veľký pozor, aby sme neupadli do určitej ilúzie. Na priblíženie intenzívnych duchovných skúseností sa musia použiť slová, ktoré ľudia zo sveta alebo tí, ktorí ešte nezakúsili podobný zážitok, môžu stotožňovať s emóciami, ktoré sú im blízke. Keď hovoria napríklad o láske k Bohu alebo o radosti, alebo šťastí, tak si musíme dávať pozor,……...
V homíliách svätého Izáka Sýrskeho sa neprestajne opakuje pozvanie k plnosti života s Bohom. Svätý Izák Sýrsky ani na chvíľu nepoľavuje v zdôrazňovaní radikálneho nasadenia pre dosiahnutie tohto cieľa. Preto z času na čas vsúva do homílií povzbudenie, ktoré má prekonať ochromenie čitateľa, pred ktorého predkladá výšiny duchovného života. Robí tak aj na začiatku šesťdesiatej druhej homílie, po predstavení troch základných stavov……...
V šesťdesiatej druhej homílii svätý Izák Sýrsky nás vedie k spoznaniu stavu, v ktorom sa nachádza naša duša. „Kým je človek nedbanlivý, bojí sa hodiny smrti; keď sa približuje k Bohu, bojí sa súdu; ale keď sa pohne vopred s celým svojím srdcom, jeden i druhý strach je pohltený láskou. Prečo je tomu tak? Pretože kým človek ostáva v poznaní a spôsoboch života tela,……...
Svätého Izáka Sýrskeho mnohí nazývajú najväčším učiteľom duchovného života. Šesťdesiata prvá homília je toho dobrým dôkazom. Napriek svojej krátkosti ponúka skvelé poučenie o úlohe skúšok v živote človeka bez otupenia alebo zľahčenia bolesti a trpkosti, ktoré spôsobujú. Aj záverečný odstavec je dôkazom nielen duchovnej múdrosti svätého Izáka Sýrskeho, ale tiež láskavého srdca s pochopením pre tých, ktorí sa usilujú kráčať po……...
Svätý Izák Sýrsky v zhode s ostatnými svätými učiteľmi duchovného života pripomína, že skúšky predchádzajú veľkým darom zhora. Hovorí: „Syn, ktorý nie je cvičený, neprijme úžitok z bohatstiev otcovho domu. Kvôli tomu Boh najprv dopúšťa skúšky a trápenia a potom odhaľuje svoj dar. Nech je sláva nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám prináša sladkosť zdravia skrze trpkú medicínu.“ Toto poučenie……...
V druhej časti šesťdesiatej prvej homílie svätý Izák Sýrsky sumarizuje náuku o skúškach a utrpeniach. Tejto téme sa venoval čiastočne aj v predchádzajúcich homíliách, vždy však z iného uhla pohľadu. Jeho poučenie si je hodno zapamätať, aby v čase skúšky sme nepodľahli malomyseľnosti. „Skúška je užitočná pre každého človeka. Skúška bola užitočná pre apoštola Pavla, ,aby boli umlčané každé ústa a aby……...
Keď čítame životy svätých, spoznávame s určitou dávkou údivu množstvo ťažkostí, s ktorými hrdinsky zápasili v každodennom živote. Možno to aj vyvolá otázku, prečo Boh dovolil takéto utrpenie v živote tých, ktorí ho milovali veľkou láskou. Svätý Izák Sýrsky odpovedá na túto otázku, keď hovorí o zmysle skúšok, ktorým Boh dovoľuje dopadnúť na človeka. „Spoznajú slabosť svojej prirodzenosti a pomoc Božej moci,……...
V súčasnosti stretneme mnohých, ktorí odmietajú akúkoľvek askézu spojenú so životom viery. Pôst, odriekanie rôzneho druhu, zápas o čnosti, to všetko vnímajú ako duchovné nástroje dávnej minulosti, ktoré sú nepotrebné pre človeka moderného veku. Pyšne si namýšľajú, že sú osvietení natoľko, že sa nepotrebujú podriadiť duchovným zákonitostiam, ktoré rešpektovali svätí. Tento postoj sa však neviaže iba k súčasnej dobe, aj……...
Šesťdesiata prvá homília patrí medzi tie najkratšie, predsa však prináša dôležité poučenia. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje dôvody, prečo Boh dovoľuje pokušeniam padnúť na tých, ktorí ho milujú. Odpovedá tým na mnohé otázky spravodlivých, ktoré kladú v čase životných ťažkostí a problémov. Bolo by užitočné vložiť si hlboko do srdca predkladané duchovné zákonitosti, aby sme v čase skúšky nepodľahli malomyseľnosti. ……...
„Boh vie, že dve radosti nemôžu súčasne prebývať v jednom človekovi; a pretože je nemožné pre tých, ktorí žijú v telesnej pohodlnosti, pevne sa držať jeho lásky, bráni svojich služobníkov pred pohodlím a rozkošami. Nech Kristus, náš Spasiteľ, ktorého láska víťazí nad každou telesnou smrťou, zjaví na nás moc svojej lásky. Amen.“ Svätý Izák Sýrsky v záverečných slovách homílie zhŕňa poučenia……...
Šesťdesiata homília svätého Izáka Sýrskeho je plná výziev a núti človeka prehodnotiť jeho chápanie utrpenia. Svätý Izák Sýrsky hovorí o tomto tajomstve jasnými slovami. Nemôžeme si ich vyložiť spôsobom, ktorý by otupil ich ostrosť a ponúkol nám ľahšiu cestu životom, než je cesta kríža. Nezabúda však pripomenúť, že utrpenie nemáme prijímať pasívnym spôsobom, plní rezignácie, ktorej chýba nádej. Utrpenie máme……...
„Je Božou vôľou, aby tí, ktorí sa k nemu približujú, žili uprostred ťažkostí, zahanbení a ponížení ako v duši tak aj na tele. Niektorí z nich zotrvávajú v dobrovoľných trápeniach, iní namáhavo zápasia s vášňami; niektorí znášajú trpké telesné choroby, iní zas rôzne biedy s prenasledovaním od ľudí; v nebezpečenstve od vášní; v nebezpečenstve od démonov, v nebezpečenstve od choroby, v nebezpečenstve od chudoby. Niektorí sú prenasledovaní, iní……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že ťažkosti asketizmu sú nevyhnutným znakom duchovného života. Vedie nás k pohľadu na život svätých, aby sme si všimli ťažkosti ich života. „Jeden z tých, čo milujú Boha, povedal: ,Každý deň zomieram‘ (1 Kor 15, 31). Takto sú Boží synovia oddelení od zbytku ľudstva; žijú v súženiach, ale svet sa teší v luxuse a pohodlí. Pretože nie……...
„V tých, ktorí prežívajú svoj život v ľahkosti, prebýva duch diabla a nie Ducha. Boží Duch nie je potešený telesným pohodlím ani nepovažuje za prijateľný ľahký život. Diabol však je potešený životom v komforte podľa svedectva nášho Pána. Svätý Duch opúšťa ľahkosť, ako svätí otcovia povedali: ,Duch Boží neprebýva v tele milujúcom rozkoše.‘ Duch hľadá ľudí, ktorí sa zapierajú krotením tela……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v učení o ťažkostiach a skúškach a vedie nás k hlbšiemu porozumeniu. Poukazuje na tendenciu človeka hľadať ľahké cesty, ktoré by ho oslobodili od starostí a bolestí. Duch nás však nabáda, aby sme neopúšťali ťažkú cestu, aj keď vidíme mnohé iné cesty, ktoré nám pomáhajú dokončiť určenú vec s ľahkosťou. „Je to vôľou Ducha, pre tých, v ktorých prebýva, aby……...
Utrpenia a skúšky sprevádzajú ľudský život. Nie je možné sa im vyhnúť. Svätý Izák Sýrsky v šesťdesiatej homílii sa znovu dotýka tejto reality a učí nás pozerať sa na tieto momenty očami viery. Svätí pochopili, že utrpenia rôzneho druhu im boli veľmi nápomocné v raste v čnostiach a preniknutí do tajomstva Kristovho kríža. Utrpenie odhaľuje človeku plnosť jeho biedy a odkázanosť na Božiu pomoc……...
Svätý Izák Sýrsky ponúka dva príklady, kedy sa prejavila Božia starostlivosť bez toho, aby človek o to prosil. Uvažuj o tom, čo povedal požehnaný Ammon Bohu, keď sa vydal na cestu prijať požehnanie od svätého Antona Veľkého a zablúdil. Nepovedal: „Ó, Bože, vezmi ma tam, kde je Anton,“ hoci kvôli svojej blízkosti Bohu a nevyhnutnosti situácie toto mohol povedať; pretože……...
Po varovaní pred túžbou po mocných znameniach a zázrakoch uprostred našich skúšok, svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko príkladov reakcií svätých na zvláštne dary, ktorými boli obdarovaní. „Hľa, kvôli svojej čistote jeden zo svätých otcov dostal dar poznania; vedel, kto k nemu prichádza; ale starec prosil Boha, aby mu odobral tento dar a prosil aj druhých svätých mužov, aby sa……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že aj v čase skúšok a utrpení je potrebné uchovať si dôveru v Božiu prozreteľnosť. Inak sa môže stať, že naše prosby vyznejú ako drzé pokúšanie Boha. „Ten, kto bez nevyhnutnosti sa do toho pletie alebo prosí Boha s túžbou, aby zázraky a mocné znamenia vzišli z jeho rúk, je pokúšaný v mysli prešibaným démonom. Taký človek je chvastúňom……...