9. Všetci, ktorí pristupujú začať tento dobrý zápas, hoci aj náročný a tesný, ale aj ľahký, musia si byť vedomí, že sa prišli vrhnúť do ohňa, ak si prajú, aby v nich prebýval nebeský oheň. Ale nech každý skúma sám seba, a tak nech je chlieb mníšskeho života s horkými bylinami a pije jeho čašu so slzami,……...
8. Tí, ktorí si zaumienili vystúpiť s telom do neba, potrebujú vskutku násilie a ustavičné utrpenie[1], zvlášť v prvotných fázach ich zrieknutia sa sveta, až pokiaľ dispozície milujúce rozkoš a necitlivé srdcia dosiahnu lásku Boha a cudnosť viditeľným zármutkom. To je riadna drina, vskutku obrovská, s mnohým nevídaným utrpením, zvlášť pre tých, čo vedú bezstarostný život, až……...
Čo však robiť, keď nemôžeme nájsť dobrého duchovného otca? S týmto problémom v minulosti zápasilo veľa kresťanov, zvlášť v dobách, ktoré boli poznačené úpadkom duchovného života. Napriek tomu sa z týchto hľadajúcich mnohí stali veľkými svätcami, ktorí inšpirovali svoju dobu. Skúsenosť ich života sformovala radu, ktorú pekne priblížil svätý Paisij Veličkovský. Je odpoveďou na list kňaza Demetria, v ktorom opísal svoje ťažkosti……...
Ak chceme nasledovať radu svätého Jána Klimaka o potrebe duchovného otca, nevyhnutne sa začneme zaoberať otázkou: „Kde môžem nájsť takéto duchovné sprevádzanie?“ Nájdenie odpovede na túto otázku môžu sťažiť naše dojmy, ktoré sme nadobudli pri čítaní kníh o svätých starcoch, ktorí boli naplnení rôznymi výnimočnými darmi. Spôsobujú veľké očakávania, ktoré len ťažko môžu byť naplnené. Vedie to k rezignácii……...
Tradícia duchovného sprevádzania sa začala prirodzeným nasledovaním príkladu Ježiša Krista, ktorý učil a viedol svojich apoštolov. Keď sa apoštoli rozišli a ohlasovali evanjelium v rôznych častiach sveta, stali sa duchovnými otcami pre svojich učeníkov. Táto úloha duchovného sprevádzania neskôr prešla na biskupov a kňazov. V živote napríklad svätého Antona Veľkého a iných svätých, s ktorými spájame začiatky mníšskeho života, nachádzame zmienku, že mnohí inšpirovaní……...
7. Tí z nás, ktorí chcú vyjsť z Egypta a utiecť pred faraónom, rozhodne potrebujú nejakého Mojžiša ako prostredníka s Bohom a od Boha, ktorý bude stáť medzi akciou a kontempláciou, zdvihne ruky v modlitbe za nás k Bohu, aby sme tak ním vedení mohli prekročiť more hriechu a prekonať Amaleka vášní[1]. A preto sa klamú všetci……...
Svätý Ján Klimak hovorí o blaženej bezvášnivosti, ako o Božom dare pre tých, ktorí sa zriekajú sveta a zápasia o čistotu mysle a srdca. Bezvášnivosť je často chápaná vplyvom stoikov ako chladná ľahostajnosť, necitlivosť alebo apatia. To však nemá nič spoločné s tým, ako bezvášnivosť chápu svätí otcovia. Bezvášnivosť pre nich znamená slobodu od vášní nadobudnutú naplnením Svätým Duchom, ktorý prichádza ako……...
6. Ten, kto sa zriekol sveta, aby zo seba striasol jarmo svojich hriechov, mal by nasledovať tých, ktorí sedia pred mestom nad hrobmi, a nemal by ako oni prerušiť svoj horúci a vrúcny prúd sĺz ani bezhlasné stony svojho srdca, pokiaľ tiež neuzrie, ako sám Ježiš prichádza k nemu a odvaľuje kameň ťažkostí z jeho srdca tak……...
V piatom poučení svätý Ján Klimak naznačuje, že jestvuje zrieknutie sa sveta, ktoré nemá vplyv na rast v duchovnom živote. Človek síce môže mať ilúziu naplnenia rád svätých otcov ba i samotného evanjelia, ale ak chýba správny motív, tak kráča po nesprávnej ceste. Takéto zrieknutie sa sveta môže mať veľa podôb. Je dobré spoznať aspoň tie najhlavnejšie, ktoré sa……...
5. Každý, kto dobrovoľne zanechal svetské veci, tak isto učinil preto, aby dosiahol budúce kráľovstvo, alebo pre množstvo svojich hriechov, alebo pre lásku k Bohu. Ak by nemal jednu z týchto motivácií, tak by odchod zo sveta nemal zmysel. Ale Boh, ktorý nám pripravuje rozličné skúšky, nás sprevádza počas a očakáva na konci našej cesty. Svätý……...
Svätý Ján Klimak začiatočníkom v duchovnom živote pripomína: „Zrieknutie sa sveta je dobrovoľnou nenávisťou k pominuteľným veciam sveta a zrieknutím sa ich a ich prirodzenosti pre dosiahnutie tých dobier, ktoré prevyšujú prirodzenosť.“ Táto rada, zvlášť, keď ju v rôznych obmenách počujeme z úst všetkých učiteľov duchovného života, nám však robí ťažkosti. Vnorení do mnohých aktivít, navyknutí na rôzne svetské potešenia,……...
Keď čítame charakteristiku rôznych stavov, ktoré dávajú smerovanie života človeka, môže to nami poriadne otriasť. Spomeniem ešte raz slová staršej ženy, ktoré povedala počas formačného stretnutia v našej farnosti: „Celý život som si myslela, že som dobrou kresťankou, ale teraz vidím, že som ešte ani len nezačala s duchovným životom.“ Túto reakciu vyvolalo niekoľkomesačné uvažovanie nad slovami svätých otcov,……...
Svätý Ján Klimak dáva mníchom výnimočné postavenie tým, že ich vo svojom zozname dáva na prvú priečku intenzity duchovného života. A robí tak celkom správne, pretože nasledovali povolanie k tomuto radikálnemu nasledovaniu Ježiša Krista. Pre tých, ktorí boli povolaní žiť vo svete, to však vždy prinášalo pokušenie zníženia nárokov pre svoj duchovný život. To, že nie sme mníchmi, ale……...
4. Neveriaci je rozumová a smrteľná bytosť, ktorá sa vlastnou vôľou odvracia od života a myslí si o večnom Tvorcovi, že nejestvuje. Bezbožník je ten, kto sa pridržiava Božieho zákona svojím vlastným prevráteným spôsobom a nádeja sa skĺbiť vieru v Boha s herézou, ktorá sa mu protiví[1]. Kresťan je ten, kto sa, nakoľko je to len ľudským……...
3. Pre všetkých obdarených slobodnou vôľou je Boh životom pre všetkých i spásou všetkým. Verným i neverným, spravodlivým i nespravodlivým, zbožným i bezbožným, vášnivým i pokojným, mníchom aj svetským ľuďom, múdrym i jednoduchým, zdravým i chorým, mladým i starým – tak ako sa pre všetkých rozlieva svetlo, žiari slnko a mení počasie. Veď Boh nikomu nenadŕža[1]. ……...
Aj keď je bežnou tendenciou prejsť rýchlo cez úvodné slová každej knihy, aby sme sa čo najskôr dostali k samotnému obsahu, v tomto prípade by sme sa mali pokúsiť ju prekonať. Svätý Ján Klimak hovorí o dôvodoch, ktoré viedli k napísaniu jeho diela. Je to dôležité, pretože ich spoznanie bude mať vplyv na prijímanie poučení, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Navyše tým……...
2. Každá z už spomínaných kategórií by si zaslúžila osobitné slovo. Ale pre nás, jednoduchých ľudí, by v tomto čase nebolo užitočné vstúpiť do takýchto dlhých diskusií. A tak poďme vyplniť príkazy pravých Božích služobníkov, ktorí nás vlastným príkladom povzbudzujú a svojou vierou presviedčajú, aby sme sa v dokonalej poslušnosti načiahli našou nehodnou rukou po pere slova……...
1. Zo všetkých stvorení nášho dobrého, predobrého a vždy dobrého Boha a kráľa (lebo najlepšie je začať od Boha, keď sa píše Božím služobníkom) sú z rozumových bytostí, Ním stvorených a poctených dôstojnosťou slobodnej vôle, niektoré jeho priateľmi, iné jeho služobníkmi, niektoré sú bezcenné a niektoré sú kompletne vzdialené od Boha, a zas iné, hoci aj slabé……...
Každý kresťan je povolaný k životu zriekania. Toto povolanie vyplýva zo Svätého písma. Ježiš Kristus hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“[1]. Na inom mieste čítame: „Keby ste……...
Keďže ešte nejestvuje oficiálny slovenský preklad diela svätého Jána Klimaka, budeme používať názov, ktorý sa najčastejšie spomína. Je ním Rebrík božského výstupu. Môžeme sa stretnúť aj s názvom Duchovné tabule, pretože jeho učenie o duchovnom živote sa prirovnáva k tabuliam prikázaní, ktoré z hory priniesol Mojžiš. Stretneme sa aj s názvami Rebrík do raja, Osvietenie duše alebo len jednoducho Rebrík. Každopádne názov……...
O živote svätého Jána Klimaka nemáme veľmi veľa informácií. Žil na prelome 6. a 7. storočia. Z dochovaným písomností vieme, že do Monastiera svätej Kataríny na Hore Sinaj vstúpil, keď mal šestnásť rokov. Bol formovaný igumenom Martýriom. Ten ho raz vzal so sebou navštíviť svätého Anastázia Veľkého, ktorý pri stretnutí vyriekol proroctvo, že Ján sa stane igumenom Sinaja. Toto nebolo……...
V našej farnosti svätého Mikuláša v Barbertone už niekoľko rokov prebieha formačný program pod názvom „Štúdium umenia duchovného života“. Ide o pravidelné stretnutia každý pondelok, počas ktorých čítame a uvažujeme nad dielami svätých otcov. Dôraz sa kladie na pochopenie textu a hľadanie jeho praktickej aplikácie pre náš život. Po prečítaní odstavca či dvoch z diela svätého nasleduje krátka reflexia nad jeho slovami a potom……...
V poslednom odstavci svojej tretej homílie svätý Izák Sýrsky znovu obracia našu pozornosť k životom svätých a ich učeniu. Ich príklad považuje za Božiu prozreteľnosť, ktorá takto dáva výborný a účinný liek ako prevenciu proti duchovnému ochabnutiu a zábudlivosti srdca. Máme mať stále na mysli ich učenie, rozjímať nad ním a nechať sa poučiť, aby sme nikdy nestratili zo zreteľa, akou veľkou cťou……...
Hovorí sa, že Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho obsahujú skoncentrovanú skúsenosť generácií svätých askétov. Sú to akoby skriptá na spoznanie a osvojenie si umenia duchovného života, jeho zákonitostí, ale aj úskalí. Nezaliečajú sa čitateľovi sladkastou rečou, ktorá by mohla vniesť ilúziu, že ide o ľahkú úlohu. Skôr naopak. Otvorene hovoria o tvrdosti duchovného zápasu a nevyhnutnosti prijať tento kríž pre vstúpenie……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že „kto uteká pred pokušením, uteká od čnosti“. Hneď na prvé počutie sa nám môže zdať, že je to v protiklade s prosbou, ktorú tak často vyslovujeme počas modlitby „Otče náš“: „…neuveď nás do pokušenia…“. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje tento protiklad obsiahlym vysvetlením, v ktorom vysvetľuje, že sú akoby dva druhy pokušení: pokušenia duše a pokušenia tela….…...