„Pokorný človek nikdy nestretne nevyhnutnosť, ktorá by ho znepokojila alebo uviedla do zmätku. Keď je osamote, cíti zahanbenie dokonca i pred sebou samým. Veľmi by som sa čudoval, keby sa našiel nejaký skutočne pokorný muž, ktorý by sa odvážil prosiť Boha, keď sa približuje k modlitbe alebo prosiť, aby bol uznaný za hodného modlitby, alebo prosiť o čokoľvek……...
„Pokora je sprevádzaná skromnosťou a uzobranosťou: to znamená cudnosťou zmyslov; mierny hlas; umenšovanie; chudobný odev; chôdza, ktorá nie je hlučná; pohľad nasmerovaný na zem; hojnosť milosrdenstva; slzy tečúce s ľahkosťou; osamotenosť; skrúšené srdce; neochvejnosť voči hnevu; nerozrušené zmysly; jednoduchosť života; miernosť v každej potrebe; vytrvalosť; trpezlivosť; nebojácnosť; odvaha srdca zrodená z nenávisti k tomuto dočasnému životu; trpezlivé znášanie skúšok; dôslednosť……...
„Pokorný človek nie je nikdy unáhlený alebo rozrušený, nikdy nemá žiadne horúce a prchavé myšlienky, ale vždy zostáva pokojný. Aj keby nebo padlo a priľnulo k zemi, pokorný človek sa nezľakne. Nie každý tichý človek je pokorný, ale každý pokorný človek je tichý. Nejestvuje pokorný človek, ktorý by sa neovládal; ale nájdeš mnohých, ktorí sa ovládajú, ale……...
Napĺňanie evanjeliových prikázaní dáva človeku poznanie stavu jeho duše. Odhaľuje zakorenené vášne, zlé návyky. Spoznáva svoju vzdialenosť od Boha, a to spôsobuje nielen zahanbenie a skrúšenosť srdca, ale aj rast túžby po živote, ktorý sa páči Bohu. S touto túžbou sa rodí aj pokorné zmýšľanie, ktoré rastie každým krokom, ktorý človek urobí na ceste k spáse. Odráža sa to na celkovom……...
„Pokorného človeka nikdy neteší, keď vidí zhromaždenia, zmätené davy, nepokoj, výkriky a plač, prepych, zbožňovanie, príčiny netriezvosti; ani nemá záľubu v rozhovoroch, zhromaždeniach, hluku a rozlete zmyslov; ale predovšetkým sa rozhoduje byť sám so sebou a v uzobranosti v sebe, byť sám v tichu, oddelený od všetkého stvorenia a dávať na seba pozor na tichom mieste. Bezvýznamnosť, absencia……...
Posledná časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná pokore. Učenie svätého Izáka Sýrskeho je znovu odpoveďou na otázku jeho učeníka, ktorý sa ho spýtal na zvláštne charakteristiky pokory. Svätý Izák Sýrsky zhŕňa svoje predchádzajúce poučenia o pokore a dopĺňa ich o detaily, ktoré nielenže dávajú hlbšie pochopenie tejto čnosti, ale aj naznačujú cesty k jej dosiahnutiu. „Tak ako opovážlivosť rozptyľuje dušu……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka detailným vysvetlením stavu bezvášnivosti. Jeho slová nepotrebujú žiaden komentár, pretože zreteľne približuje namáhavú cestu, ktorá k bezvášnivosti vedie, ako aj jej ovocie v duši človeka. „Duša, ktorá s Božou milosťou dovŕšila dielo čnosti a priblížila sa k poznaniu, ako hovorí požehnaný Marek, je si len málo vedomá toho, čo prichádza z hriešnej a zmyslu zbavenej……...
Ďalšia krátka časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná bezvášnivosti. V životopisoch svätých sa často stretávame s konštatovaním, že nadobudli tento stav. No len zriedkavo tam nájdeme jeho vysvetlenie. Môžeme byť preto vďační učeníkovi svätého Izáka Sýrskeho, ktorý poprosil o vysvetlenie tohto stavu. Svätý Izák Sýrsky na jeho otázku odpovedá: „Bezvášnivosť neznamená, že človek necíti žiadne vášne, ale že neprijíma……...
V záverečných poučeniach o sile nádeje svätý Izák Sýrsky dáva nahliadnuť do srdca veľkých svätých, ktorí opustili kráľovskú cestu a hnaní zápalom nádeje napredujú rýchlo k nebeskému domovu. „Keď pristupujú k čnosti, aby ju praktizovali, nepraktizujú ju samú, ale spolu so všetkými čnosťami, úplne a nerozdielne. Pretože si nevolia kráľovskú cestu, ako iní ľudia, ale títo giganti si pre seba vyberajú skratky,……...
„Veci, ktoré sú ďaleko a sú neviditeľné, nádej ukazuje čisto, aby sme mohli skúmať ich tajomstvá skrytým okom viery. Považujú veci vzdialené za blízke, pretože všetky časti ich duše sú zapálené ako oheň v túžbe po tom, čo je ďaleko. Takto celý rozsah ich myšlienok je narušený a neustále sa pýtajú, kedy ich dosiahnu.“ Svätý Izák Sýrsky……...
Poučenia sedemdesiatej prvej homílie predstavujú veľkú výzvu. Pripomínajú nám evanjeliový príkaz k dokonalosti, ako aj tých, ktorí ho úspešne naplnili. Ak sa pýtame, prečo v nás neblčí podobný zápal, správnou odpoveďou by bolo, že nám chýba nádej na naplnenie Božích prisľúbení. Viera bez tejto nádeje ostáva len intelektuálnou záležitosťou, ktorej chýba túžba vstúpiť do intímneho vzťahu s Kristom. Svätý Izák……...
„Ale prečo o tom hovorím? Mnohí vydali svoje telá divokým zvieratám, meču a ohňu kvôli svojim blížnym. Nikto nemôže vystúpiť k takému stupňu lásky, kým skryto neprijme jej nádej. Tí, ktorí milujú tento svet, nemôžu nadobudnúť lásku k ľuďom. Keď človek nadobudne takúto lásku, spolu s ňou je chránený Bohom. Kto sa odovzdal Bohu však nemusí len odmietnuť všetko okrem Neho, ale……...
Po opise znakov dokonalosti a jej zdroja, svätý Izák Sýrsky uvádza dva príklady zo života svätých, ktorí dosiahli túto dokonalosť. „Bolo povedané, že požehnaný Anton sa nikdy neodhodlal urobiť niečo, z čoho by mal väčší úžitok ako jeho blížny, pretože mal nádej, že zisk blížneho bude pre neho jeho najväčším dielom. Navyše je povedané o abbovi Agathonovi,……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise znaku dokonalosti, o ktorý sa kresťan má usilovať. Jeho poučenie nepotrebuje žiaden komentár, len vnímavé srdce. „Ale súhrnom toho všetkého je, že Boh Otec vydal svojho vlastného Syna na smrť na kríži kvôli vrúcnej láske k stvoreniu. ,Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho……...
„Znak tých, ktorí dosiahli dokonalosť, je tento: ak by bol človek pre svoju lásku k ľuďom vydaný desaťkrát denne ohňu, neuspokojil by sa s tým, ako povedal Mojžiš Bohu: ,A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!‘ (Ex 32, 32); a tiež ako povedal požehnaný Pavol: ,Radšej by……...
Po krátkom poučení o modlitbe sa svätý Izák Sýrsky začína venovať ďalšej dôležitej téme, ktorú začína otázka učeníkov: „Znovu sa ho spýtali: ,Ako človek dosiahne pokoru?‘ A starec povedal: ,Neprestajným pamätaním na svoje pády; očakávaním blížiacej sa smrti; jednoduchým obliekaním; neustálou voľbou posledného miesta; ochotným napĺňaním úloh, ktoré sú nedôležité a opovrhované; vyhnutím sa neposlušnosti; nepretržitým stíšením; odtiahnutím sa……...
Svätý Izák Sýrsky v sedemdesiatej prvej homílii sa vracia k štýlu, ktorý použil vo viacerých homíliách. Predkladá otázky učeníka a hneď na ne odpovedá poučením, ktoré pripisuje nejakému asketikovi. Homília je takto nepriamo rozdelená do viacerých častí a každá z nich sa venuje nejakej dôležitej téme. Po vysvetlení milosrdenstva nasleduje krátke poučenie o modlitbe: „Znovu sa ho spýtali: ,Čo je modlitba?‘ Odpovedal:……...
„Raz sa spýtali jedného starca: ,Čo je pokánie?‘ Odpovedal: ,Pokánie je skrúšené a pokorné srdce.‘ ,A čo je pokora?‘ ,To je dobrovoľná smrť všetkým veciam.‘ ,A čo je milosrdné srdce?‘ ,Je to srdce horiace kvôli celému stvoreniu, kvôli ľuďom, vtákom, zvieratám, démonom a každej stvorenej veci; a pri spomienke na tieto veci alebo pri pohľade na ne, oči milosrdného človeka……...
Mnohé pojmy, ktoré používame v rozhovoroch o duchovnom živote, sa nám zdajú známe a zrozumiteľné. Keď sa ich však pokúšame vysvetliť druhým alebo keď sa pokúšame hlbšie napĺňať ich význam, tak sa vždy objavia určité otázniky, ba dokonca si uznáme, že im až tak veľmi nerozumieme. Nemalo by nás to priveľmi trápiť, pretože v niektorých prípadoch nás vedú do takej hĺbky,……...
V posledných dvoch homíliách sa svätý Izák Sýrsky podrobne venoval predovšetkým vysvetleniu rôznych ťažkých stavov, ktoré z Božej prozreteľnosti dopadnú na dušu človeka. Môže ísť o rôzne silné pokušenia, stavy slabosti, ale i poznania vlastnej chudoby ducha. Svätý Izák Sýrsky ich predstavuje ako „dobrých inštruktorov“, ktorí takto dvíhajú dušu k veľkej dokonalosti. Sedemdesiatu homíliu zakončuje týmto konštatovaním: „Uchovajme si toto tiež……...
„Tento svet je miesto zápasu a arénou pre zápasiacich. Tento čas je čas boja; a v tejto aréne boja a súťaže nejestvuje žiaden zákon. To znamená, že Kráľ nedáva žiadne obmedzenia na svojich vojakov, kým zápas nie je skončený a všetci muži nie sú privedení k bráne Kráľa kráľov, kde je každý prešetrený, či vytrval v zápase a odmietol pripustiť porážku, alebo či neutiekol……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje svoju meditáciu nad múdrosťou Božej prozreteľnosti, ktorá dovoľuje intenzívne útoky pokušení pre očistenie nášho srdca a mysle, veľkým povzbudením: „Ale poznanie poriadku v tomto svete, ako je vyjadrené v Písme, je toto: aj keby sme denne utrpeli tisícky rán, nemali by sme sa stať malomyseľnými a zanechať svoj zápas v aréne. Pretože je možné skrze príležitosť dosiahnuť……...
„Preto nás Pán nenabáda iba k modlitbe a bdelosti, ale jeho prozreteľnosť nás často vrhá do oblastí pokušení kvôli rafinovanosti tých vecí, ktoré nás neustále napádajú, ktoré naša myseľ nemôže plne pochopiť, a v ktorých sa často ocitáme proti našej vôli, hoci naše chápanie je pevné a naklonené k dobru. Preto požehnaný Pavol hovorí: ,A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do……...
Modlitba je centrom a zdrojom našej duchovnej formácie. Jestvujú rôzne stavy modlitby a človek sa ich zmocňuje pomaly skrze vytrvalé cvičenie. Naša túžba a nádej pre pomoc Svätého Ducha musí byť spojená s ťažkou prácou na osvojení si modlitbového života. Svätý Izák Sýrsky objasňuje dôvod pre toto naše snaženie: „Pán vie, že do momentu našej smrti neodníma od nás možnosť……...
„Z tohto dôvodu náš Pán posilňuje našu slabosť modlitbou, hovoriac: ,Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!‘ (Mt 26, 41). ,Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria‘ (Mt 7, 7 – 8). Svoje slovo potvrdzuje a podnecuje nás,……...