Keď sa príbuzní usilujú odviesť ťa od konania Božej vôle, nasmeruj svoj spravodlivý hnev voči nim podobne, ako ovce prejavujú svoj hnev voči vlkom. Nepredstierajú, že sú vlkmi, ani sa nebránia s vycerenými zubami. „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“ (Mt 10, 16). Tento svätý hnev, namierený na……...
Milujme Božiu vôľu nadovšetko. Uprednostňujme ju pred všetkým. Nenáviďme všetko, čo sa jej protiví, so spravodlivým a bohumilým hnevom. Keď naša prirodzenosť, poškvrnená hriechom, povstane proti učeniu evanjelia, pohrdnime našou prirodzenosťou odmietnutím jej túžob a potrieb. Čím rozhodnejší bude náš spravodlivý hnev, tým rozhodnejšie bude naše víťazstvo nad hriechom a našou prirodzenosťou, ktorá je zotročená hriechom, a tým bude rýchlejší náš……...
Zrieknime sa túžby po poctách a ľudskej chvály! Nenaháňajme sa po pozíciách a tituloch, ani nesiahajme po nečestných a nedôstojných prostriedkoch na ich dosiahnutie, vysmievajúc sa Božiemu zákonu, svedomiu a dobru našich bratov. Takéto prostriedky sú najčastejšie používané na dosiahnutie pozemskej slávy. Kto je infikovaný a zotročený márnou svetskou slávou, je neschopný veriť v Krista. Veď Kristus povedal: „Ako môžete veriť vy, ktorí……...
Zrieknime sa našich pozemských bohatstiev, aby sme boli schopní nasledovať nášho Pána Ježiša Krista! Zrieknuť sa pozemských bohatstiev je možné iba vtedy, keď ich správne chápeme. Evanjelium nám dáva správne vysvetlenie, ako zaobchádzať s majetkom (Lk 16, 1 – 31). Keď ho človek prijme, jeho rozum nevyhnutne spozná pravdu. Pozemské bohatstvo nepatrí nám, ako nesprávne veria tí, ktorí……...
Zrieknime sa našich vlastných duší podľa príkazu Spasiteľa, aby sme našli naše duše! Ochotne odmietnime poškvrnený stav, do ktorého sme boli vovedení naším dobrovoľným odmietnutím Boha, aby sme tak prijali od Boha svätý stav ľudskej prirodzenosti, obnovený vteleným Bohom! Nahraďme našu vôľu a vôľu démonov Božou vôľou ohlásenou pre nás v evanjeliu. Nahraďme naše telesné zmýšľanie – ktoré zdieľame……...
Je nemožné poznať Božie zmýšľanie, ak máme telesné zmýšľanie. Apoštol povedal: „Tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“ (Rim 8, 5 – 6). Čo je telesné zmýšľanie? Je to spôsob myslenia, ktoré prišlo zo stavu, do……...
Nie je možné súčasne nasledovať vlastnú vôľu a Božiu vôľu. Aktivitou prvej sa druhá stáva poškvrnená a zbytočná. Sladko voňajúce myro stratí svoju hodnotu, keď je zmiešané s čo i len malým množstvom odporne voňajúcej tekutiny. Boh hovorí skrze proroka: „Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili……...
Skúsenosť neustále potvrdzuje správnosť tohto pohľadu na morálnu chorobu ľudstva, ktorú presvätý Lekár v spomenutom výroku (porov. Mt 6, 24) vyjadril s rozhodnou priamosťou – rozmaznané hriešne a márnivé túžby vždy vedú k posadnutosti nimi a po tejto posadnutosti prichádza otroctvo, ktoré je smrťou všetkého duchovného. Tí, ktorí sa dali viesť takýmito túžbami a telesným zmýšľaním, boli nimi zotročení, zabudli na Boha a večnosť,……...
„Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6, 24), povedal Pán padnutému človeku, odhaľujúc pred ľudstvom stav, do ktorého bolo privedené následkom pádu. Podobným spôsobom lekár odhaľuje pacientovi jeho fyzický stav, do ktorého ho priviedla choroba a ktorý sám nemôže pochopiť. Kvôli našej duchovnej chorobe potrebujeme včas sa zrieknuť a odmietnuť svet pre našu spásu. „Nik nemôže slúžiť dvom pánom;……...
Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode s jej aktivitami. Tak ako zrkadlo ukazuje obraz objektov, ktoré sú pred neho položené, tak aj duša je opečiatkovaná odtlačkom svojich skutkov, činností a okolia. Zatiaľ čo zrkadlo stráca odrazené obrazy, keď sú objekty spred neho odstránené, duša si ich drží. Môžu byť zotreté alebo odstránené inými, ale to vyžaduje prácu……...
Rovnaký osud, ktorý navštívil mojich otcov a bratov, navštívi aj mňa. Oni zomreli a aj ja zomriem. Opustím svoju celu; opustím moje knihy, moje šaty, môj písací stolík, za ktorým som strávil mnoho hodín. Opustím všetko, čo som potreboval alebo som si myslel, že potrebujem počas tohto pozemského života. Vynesú moje telo z cely, kde som žil v očakávaní večného života……...
Úsilie o svetský úspech – aké je to čudné a hrozné! Toto hľadanie úspechu je šialenstvom. Sotva je takýto úspech dosiahnutý, okamžite stráca svoju hodnotu a honba za ďalším je obnovená s novým zápalom. Človek nikdy nežije šťastne v prítomnosti; žije iba pre budúcnosť, usilujúc o veci, ktoré ešte nemá. Tieto veci priťahujú srdce človeka skrze snenie a nádej pre ich nadobudnutie. Keď je……...
Kto strávil svoj život v honbe za pôžitkami a potešeniami tela, kto strácal čas s priateľmi hraním hier a iných nezmyslov, kto hodoval na honosných hostinách, je nakoniec nevyhnutne odtiahnutý od svojho zvyčajného života. Prichádza staroba, choroba a nakoniec hodina oddelenia duše od tela. Potom spozná, ale príliš neskoro, že slúženie svojim vášňam a túžbam je nič iné než sebaklam, a žitie pre pôžitky……...
Ak niekto strávil svoj život zhromažďovaním bohatstva, ušetril veľkú kopu peňazí, kúpil veľké plochy pôdy, založil podniky s vysokým ziskom, žil v palácoch žiariacich zlatom a mramorom, nechával sa voziť v nádherných kočiaroch – mohol si niečo z toho vziať do večnosti? Nie! Všetko nechal na zemi a uspokojil sa s poslednou potrebou tela pre maličký kúsok zeme, ktorý je rovnaký pre všetkých mŕtvych……...
Ak niekto strávi celý svoj život úsilím o získanie pôct a slávy, vezme si ich do večnosti? Nenechá azda tu na zemi všetky svoje bombastické tituly, ocenenia, pôžitky, ktorými sa obklopil? Nevstúpil takýto človek do večnosti iba so svojimi skutkami a kvalitami, ktoré si nadobudol počas svojho pozemského života? Človek bol stvorený na Boží obraz a podobu. Tento veľký dar……...
Pozrime sa okolo, my, ktorí sme zabávaní, zahalení a oklamaní svetom. Zobuďme sa my, ktorí sme boli očarení svetom, ktorý nás priviedol k zrieknutiu sa nášho skutočného sebapoznania. Učme sa z vecí, ktoré sa neustále stávajú okolo nás. To, čo sa stáva okolo nás, to sa neodvratne stane aj nám. Čítanie týchto slov svätého Ignáca Brjančaninova mi pripomenulo……...
Sebaláska, upnutie sa na pominuteľné veci a naplnenie starosťami – všetko je ovocím sebaklamu, slepoty, duchovnej smrti. Sebaláska je zvrátená láska k sebe samým. Taká láska je nerozumná a pochabá. Kto je plný sebalásky, vášnivý v pominuteľných potešeniach a hriešnom pôžitkárstve, je svojím vlastným nepriateľom. Je vrahom seba samého. Sebaláskou a uspokojovaním seba samého skončí nenávidením a zničením seba samého po celú večnosť. Keď……...
Tí, ktorí sa nechcú dobrovoľne vzdať seba samých a sveta, sú násilne donútení urobiť jedno i druhé. Keď príde nevyhnutná smrť, musia nechať za sebou všetko, čo milovali. Ich seba zrieknutie bude také extrémne, že budú prinútení odhodiť dokonca svoje telá, nechajúc ich hnilobe a červom. Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v téme o prijatí kríža, jednej z nevyhnutných podmienok pre nasledovanie……...
Pán, ktorý nám prikázal obetovať seba samých, zriecť sa sveta a niesť svoj kríž, nám dáva silu naplniť tento príkaz. Kto sa rozhodne naplniť ho a hneď sa o to aj pokúša, spoznáva jeho nevyhnutnosť. Toto učenie, ktoré sa zdá kruté pre povrchnú a klamnú telesnú myseľ, sa ukazuje ako plné múdrosti a plné dobrých vecí. Povoláva padnutých k spáse, mŕtvych k životu a tých……...
Aby sme nasledovali Krista, vezmime svoj kríž. Prijať kríž, to je ochotné, zbožné podriadenie sa Božiemu úsudku, napriek všetkej bolesti, ktorá môže byť daná alebo dovolená Božou prozreteľnosťou. Reptanie a hnev počas bolestí a ťažkostí je odmietnutím kríža. Iba ten, kto vezme svoj kríž, môže nasledovať Krista – podriaďuje sa Božej vôli a pokorne uznáva, že si zaslúži každý……...
Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a vôle. Ako múdrosť, tak aj vôľa našej padnutej prirodzenosti je úplne presiaknutá hriechom a nemôže byť zladená s Božou múdrosťou a vôľou. Iba ten, kto odmietne svoju múdrosť, môže prijať Božiu múdrosť, a iba ten, kto odmietne vlastnú vôľu, je schopný plniť Božiu vôľu. Svätý Ignác Brjančaninov kladie ako podmienku……...
Hriech sa pre nás stal takým bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď bola hoci len malá časť jedla otrávená, celé jedlo sa……...
„Tvrdá je to reč!“ povedali dokonca ľudia, ktorí sa zdali byť jeho nasledovateľmi a považovali sa za jeho učeníkov: „Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60). Takto je Božie slovo súdené múdrymi tohto sveta v úbohosti ich rozlišovania. Božie slovo je život, večný život, skutočný život. Týmto slovom je zničené telesné zmýšľanie (porov. Rim 8, 6), pretože je zrodené……...
Mnohí prichádzajú k Pánovi, ale iba málo sa rozhodne nasledovať ho. Mnohí čítajú evanjeliá, nachádzajú v nich útechu, sú inšpirovaní ich vznešeným a svätým učením, ale málo sa rozhodne formovať svoje skutky podľa evanjeliových prikázaní. Pán hovorí všetkým, ktorí k nemu prichádzajú a túžia byť s ním: „Ak niekto prichádza ku mne“ a nezriekne sa sveta a seba samého, „nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,……...
Zrieknutiu sa sveta musí predchádzať nasledovanie Krista. To druhé nemá miesto v duši, dokiaľ to prvé nie je uskutočnené. Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“……...