V roku 1975 bol vyhlásený za blahoslaveného Matúš Talbot. Narodil sa v Dubline, v početnej rodine. Jeho rodičia mali dvanásť detí. Keď Matúš chodil do školy, usilovne sa učil náboženstvo a horlivo sa pripravoval na prvé sväté prijímanie. Lenže v dvanástom roku musel opustiť školu, aby mohol nastúpiť do práce, pretože rodičia chceli, aby im pomáhal pri zaopatrení……...
V čakárni protialkoholickej poradne sedí mladý muž. Svojím správaním sa výrazne odlišuje od ostatných čakajúcich. Je veselý, s každým sa rozpráva, pohotovo odpovedá na otázky. Keď na neho prišiel rad, vošiel do ordinácie. Hneď vo dverách začal svoje vyznanie: „Pán doktor, dnes som tu iba náhodou. Išiel som okolo a uvidel som vašu poradňu. Prišiel som, aby som vám……...
Martin Buber (1878-1965), slávny židovský náboženský filozof, píše vo svojich „Chasidských rozprávaniach“ o jednom Božom mužovi zo spoločenstva východného židovstva, za ktorým prichádzalo veľa ľudí so svojim trápením. Na otázku, ako môže Pánovi prinášať najrôznejšie prosby ľudí, ktorí u neho hľadajú pomoc, keď oných osemnásť žehnajúcich modlitieb ostáva stále rovnakých, odpovedal: „Každé trápenie vryje do môjho srdca stopu….…...
Bilquis Šejchová vo svojej autobiografii, kde opisuje svoje obrátenie z mohamedánstva na kresťanstvo, uvádza toto: Jedného dňa prišiel k nej malý syn Mahmud a plačúc si držal líce. „Moje ucho,“ plakal, „ucho ma tak veľmi bolí.“ Musela ísť s chlapcom do nemocnice. Večer sa pri Bilquisinej posteli pristavila rehoľná sestra Dr. Pia Santiagová. Zaujala ju Biblia, ktorú mala táto mohamedánska……...
Malá farnosť v mestečku, ktoré ležalo na úpätí hôr, vybudovala nový chrám na pozemku, ktorý daroval jeden z veriacich. Desať dní pred otvorením nového chrámu stavebný inšpektor prezrel stavbu. Kňazovi povedal: „Podľa predpisov parkovací priestor nie je adekvátny k veľkosti stavby. Musí byť raz tak väčší. Dokiaľ to neurobíte, nemôžete tento chrám používať.“ Bol to problém. Pozemok nebol veľký a tak……...
Ignác Klug v jednej svojej knihe opisuje Boží súd nad ľudskou dušou. Na pokyn Večného Sudcu predstúpi pred súdenú dušu sedem postáv. Prvá – malé, krásne dieťa – zdvihne ruku a pýta sa: „Duša, ja som tvoja kresťanská nevinnosť. Prečo si ma zabila?“ Druhá – väčšie dieťa – sa spýta: „Duša, ja som tvoj obraz po 1. sv….…...
Na začiatku duchovného života často čelíme stavom, kedy sa nám zmocní obava spojená až s beznádejou, nakoľko vieme, že znovu padneme. Tieto stavy prichádzajú zvlášť pred a po svätej spovedi, keď si znovu dávame predsavzatie „už viac nehrešiť“. K svätému Paisijovi Svätohorskému niekto prišiel s týmto problémom a dostal takúto radu: „Nevieš, či padneš alebo nie. Strach ťa núti takto……...
Raz si jeden človek pred akýmsi mestom na Strednom Východe sadol na kraj oázy. Pristúpil k nemu jeden mladík a povedal: „Nie som stadiaľto. Akí ľudia bývajú v tomto meste?“ Starec mu odpovedal otázkou: „Akí boli obyvatelia v meste, z ktorého prichádzaš?“ „Egoistickí a zlí. Preto som spokojný, že som odtiaľ odišiel.“ „Takí sú obyvatelia aj v tomto……...
Starec Paisij hovorí: Predstav si, že za stolom sedia dvaja ľudia a majú pred sebou tanier, na ktorom je desať marhúľ. Ak jeden pre svoju chamtivosť a labužníctvo zje sedem a druhému nechá tri, vtedy krivdí druhému. Toto je nespravodlivosť. Ak však povie – „Veď sme dvaja a marhúľ je desať – teda každému z nás patrí päť,“ – a zje päť……...
Stalo sa to v Maďarsku. Našli zavraždeného človeka, zatvorili a súdili podozrivého. Ten stále tvrdil, že je nevinný, ale napriek tomu ho odsúdili na trest smrti. Vtedy platil zákon, že posledná vôľa odsúdeného sa musí splniť, ak je to len trocha možné. Jeho posledná vôľa bola, aby ho zaviedli na mariánske pútnické miesto do Maria Poucsi. Splnili mu to….…...
Mala byť veľkonočná spoveď. Farár sa stretol s bývalým miništrantom Mirom, ktorý pravidelne chodieval miništrovať a pravidelne sa spovedával. Kňaz mu hovorí: „Bude spoveď. Prídeš? Kedysi si sa spovedával.“ „Čo tam pôjdem,“ hovorí Miro, „ja žiaden hriech nemám.“ „Miro,“ odvetí mu kňaz, „keby nejaká kamera zachytila tvoj život reálne, ako skutočne prebiehal a potom by ti filmár povedal:……...
V básnickom životopise sv. Františka sa píše, ako tento svätec spolu s bratom Leónom stretli povestného zbojníka hôr, známeho banditu menom Vlk… Rozpoznal v nich napodiv chudobných mníchov, nemienil im škodiť, naopak, pozval ich na pohostenie… Upiekol jarabice, pripravil ryžu a vytiahol fľašu vína… Keď si v snehu poumývali ruky, dali sa do jedenia a Vlk si doprial……...
V Indii si mnohí ľudia zarábajú na živobytie hľadaním perál. Vrhajú sa do mora za mušľami perlorodky, aby v nich našli ukrytú perlu. Je to namáhavé a životu nebezpečné zamestnanie. Jeden taký lovec perál, ktorý bol hinduistického náboženstva, sa často stretával s katolíckym misionárom a raz mu povedal: „Darí sa mi predávať perly. Keď si našetrím tisíc rupií,……...
Brat sa spýtal abbu Poimena: „Čo musím robiť, aby som bol spasený?“ Starec mu odpovedal: „Keď Abrahám vstúpil do zasľúbenej zeme, kúpil pre seba hrob a skrze tento hrob zdedil zem.“ Brat sa ho spýtal: „Čo je ten hrob?“ A starec mu povedal: „Je to miesto smútku a ľútosti.“ Iný brat sa ho spýtal: „Ako môžem byť spasený? Starec……...
Raz mal František z Assisi sen. Na druhý deň ho rozprával. Snívalo sa mu, že zomiera a že vo chvíli, keď bol na konci, otvorili sa dvere, ktorými vošla Smrť. Nemala kosu, ale dlhé železné kliešte, aké používajú kati, keď chytajú besných psov. Podišla k jeho posteli. „Vstávaj, Bernardoneho syn!“ povedala. „Ideme!“ „Kam?“ „Ešte sa odvažuješ položiť túto……...
Otec Anton Hlinka rozpráva: Mal som kolegu na teológií, ktorý bol predtým vicemešťanostom slávneho severotalianského mesta Monza. Keď mal 39 rokov bol vysvätený za kňaza. Naučil sa po španielsky a šiel do misií. Do Venezuely. Po pol roku sa vrátil do Talianska s nádorovým nálezom. Vraj na operáciu. Podarila sa, ale objavili sa metastázy. Povedali mu to. Začal……...
Vo filme známeho švédskeho režiséra Bergmana Siedma pečať je predstavená aj takáto scéna. Začína svitať. Vlny ľahko rozbúreného mora dorážajú na skalistý breh, na ktorom spia dvaja ľudia. Opodiaľ ich kone zdvíhajú šije, akoby cítili blížiace sa nebezpečenstvo. Tí dvaja spiaci sú rytier a jeho zbrojnoš. Vracajú sa do vlasti po pätnástich rokoch z Palestíny, kde bojovali pri……...
Istý starý skúsený lekár vo svojich zápiskoch spomína: Počas 50-ročnej lekárskej praxe som videl zomierať veľmi veľa ľudí. Videl som zomierať ľudí v rezignácií, v zatrpknutosti, videl som zomierať ľudí tak, ako hynú zvieratá. Videl som zomierať ľudí v zúfalstve. Zo všetkých ľudí, ktorých som videl zomierať, najspokojnejšie, najvyrovnanejšie zomierali kresťania – katolíci, ktorí boli zaopatrení sviatosťami. Akoby sa……...
Zaiste ste videli reprodukcie obrazu Posledná večera, ktorého originál je v Mediolane. Namaľoval ho koncom 15. storočia veľký taliansky umelec Leonardo da Vinci. Vidíme na ňom uprostred smutného Krista vo chvíli, keď práve hovorí, že jeden z učeníkov ho zradí. Apoštoli sú tvárami obrátení k Pánu Ježišovi s ústami napoly otvorenými, akoby sa pýtali: „Azda ja, Pane?“ Namaľovanie……...
V istej dedine žil nie veľmi veriaci roľník. Raz v nedeľu sa obrátil na svojho syna s takýmto rozkazom: „Choď pracovať na pole!“ Chlapec na to odpovedá: „Otec, veď dnes je nedeľa!“ „A čože to znamená, čo tým chceš povedať?“ „Chcem tým povedať to, že je tretie prikázanie Božie, ktoré káže sviatočný deň svätiť modlitbou a odpočinkom.“ „Akéže……...
Jakub Loew, ktorý v roku 1990 viedol vo Vatikáne duchovné cvičenia, vo svojej knihe, Ježiš nazývaný Kristus, ktorá je vlastne zhrnutím týchto cvičení, zapísal tento príbeh: Mladý chlapec, robotník, má veľkú túžbu byť kňazom. Bolo to ešte pred Koncilom. Bol v seminári „pozdných povolaní“, ako sa vtedy tomu hovorilo, ale stále mu to akosi nešlo. Stretával sa s mnohými……...
V jednej indickej bájke sa hovorí o mudrcovi, ktorý išiel hustým lesom. Náhle začul veľký plač. Na kameni sedel otrhaný žobrák a z plného hrdla kričal: „Zľutuj sa osvietený! Som chudák! Už mám len jednu malú rupiu.“ Mudrc sa zľutoval. Stiahol z prsta prsteň. „Tu máš chlapče. Je to čarovný prsteň. Ak sa ním dotkneš železa, stane sa z neho zlato. Zajtra……...
Kardinál Heyes z New Yorku rozprával vo svojej kázni túto udalosť: Pred niekoľkými rokmi sa vrátil do katolíckej Cirkvi pán Thompsom. Jeho krok bol rozhodný a úprimný. Ale po návrate k viere ho trápila veľká vnútorná bolesť. Kým žil vzdialený od Cirkvi, nedovolil pokrstiť svoje deti. A medzitým mu zomrela jedna dcéra bez krstu. Táto vina mu ležala na duši……...
Holandský kňaz a psychológ, H. Nouwen, hovorí o svojej skúsenosti počas sedemmesačného pobytu v jednom trapistickom kláštore: Počas minulého týždňa, kedy som zašiel do New Havenu, kde ma čakalo veľa diskusií a k tomu množstvo zdanlivo nutných telefonátov a celý rad rozhovorov s mníchmi, sa mlčanie stále viac vytrácalo z môjho života. S úbytkom mlčania sa začal vyvíjať……...
Boli to smutné časy, keď Grécko, kedysi slávne a mocné, začalo upadať. Skvelí synovia vlasti horúčkovito hľadali záchranné prostriedky. V Aténach sa zišla skupina vážených mužov. Ale koľko zídených, toľko rád a mienok. Iba jeden starec mlčí. Keď ho vyzvali, aby aj on povedal svoju mienku, vtedy hodil na zem nahnité jablko, ktoré sa rozpadlo. „Čo to znamená?“ pýtali……...