Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Niektorí ľudia môžu stráviť celý svoj život takzvaným duchovným spôsobom, s veľkým asketizmom atď., ale pretože o sebe príliš vysoko zmýšľajú, neprijímajú Božiu milosť. A iní sa stávajú plní milosti v krátkom čase z jednoduchého dôvodu, pretože sa pokorili. Ak sa človek stane pokorný, môže byť okamžite ponorený do Božej milosti, stať sa anjelom a ocitnúť sa……...
Mocný kráľ Milinda si zavolal starého kňaza: „Ty tvrdíš, že človek, ktorý sa sto rokov dopúšťal všetkého možného zla a pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znovu narodí v nebi. Ale ten, kto sa dopustí len jediného zločinu a neľutuje toho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či sto zločinov je ľahších ako jeden?“ Starý kňaz odpovedal:……...
Mladá matka bola v požehnanom stave. Navštívila lekára a ten jej povedal, že má iba dve možnosti. Buď sa rozhodne pre potrat a potom jej život nebude ohrozený, ale ak by čakala až do pôrodu, dieťa môže byť zdravé, ale ona to isto neprežije. Nezabudol jej pripomenúť, aby si to dobre rozmyslela a poradila sa aj so svojím manželom, ale vraj……...
Ruský básnik Krylov rozpráva tento príbeh: Dvaja muži zomreli súčasne. Prvý z nich bol zlodej a vrah. Skončil na šibenici. Druhý, slávny spisovateľ, ktorý vo svojich knihách prefíkanou formou vedel šíriť nemravnosť. Duše obidvoch sa dostali do večnosti a boli odsúdené na ťažké pokánie nevysloviteľného mučenia. Oheň pod vrahom bol slabší ako pod spisovateľom. Po čase duša vraha sa……...
Čítali ste azda, že zahraničná továreň na lietadlá vyslala štáb technikov a kameramanov do juhoamerického pohoria And, aby študovali a zachytili na film let obrovských vtákov kondorov, ktorých krídla v rozpätí dosahujú šírku štyroch metrov a ktoré vyletia až do výšky sedem tisíc metrov a čo je najzaujímavejšie, že celé hodiny tieto ťažké vtáky kĺžu vo výškach bez jediného mávnutia krídlami. Takáto výprava……...
Kňaz, zapálený horlivosťou pre spásu duší, je hlavným hrdinom známeho románu Jindřicha Šimona Baara Krížovou cestou. Poučná je epizóda, keď sa mladý kňaz Juraj stáva farárom vo farnosti Vrbice. S veľkou horlivosťou a obetavosťou sa púšťa do duchovného prebudenia farnosti. Po niekoľkých mesiacoch obetavej práce sa jeho veriaci idú na neho sťažovať k okresnému vikárovi. Keď sa ich vikár pýta, prečo……...
Nositeľ Nobelovej ceny Alexander Solženicyn vo svojej krátkej próze píše: Z rozptýlených dedín, ktoré sú jedna od druhej tak ďaleko, že ich nemožno dovidieť, dvíhajú sa k nebu kostoly. A keď ideš medzi poľami alebo po lúkách ďaleko od ľudských obydlí, predsa nie si sám, lebo ďaleko za lesom alebo za vyklenutým obzorom vyčnieva špica veže. Lenže keď vstúpiš do dediny,……...
Mnohí nábožní ľudia sa nachádzajú v stave takmer stálej nevernosti v „maličkostiach“; sú netrpezliví, chýba im láska v myšlienkach, úsudkoch i slovách, sú falošní v rozhovoroch i vo svojich postojoch, ťažkopádni a ľahostajní v prejavoch nábožnosti, neovládajú sa a majú príliš mravne neviazanú reč, ľahkomyseľne znevažujú dobré meno blížneho. Poznajú svoje chyby a nedostatky a možno sa z nich aj vyznávajú v spovedi, ale neľutujú ich seriózne, ani nepoužívajú……...
Abba Agathon povedal, že vznetlivý človek, aj keby kriesil mŕtvych, nie je prijateľný pred Bohom. Abba Poimen povedal: „Tne, kto sa neustále sťažuje, nie je mníchom; ten, kto je pomstychtivý, nie je mníchom; ten kto sa ľahko nahnevá, nie je mníchom. Každý, kto má tieto chyby, nie je mníchom, aj keď si myslí, že je.“ ……...
Francúzsky dôstojník, Charles de Foucauld, bol nadaný, vitálny, zainteresovaný na svete, na živote. Skúmal zmysel života a dlho si pripadal ako magnetická ihla v kompase, ktorá je v pohybe, kým nenájde severný pól. Bol nespokojný, neorientovaný, a preto stále pátral po zmysle svojho života. Raz sa stretol s múdrym kňazom, ktorý mu povedal: „Nič vám nepomôže, iba sa……...
Po dlhej dobe spoločného života v rozjímaniu a štúdiu sa mali traja mníchovi žiaci vydať do sveta za svojim poslaním. O desať rokov prišli navštíviť svojho učiteľa. Staručký mních im povedal, aby si posadali okolo neho, pretože už nemohol chodiť. Každý mu vyrozprával, čo zažil. „Ja som napísal veľa kníh a predal som milióny výtlačkov,“ prehlásil prvý so……...
Pred niekoľkými rokmi sa premietal napínavý film: Na palube veľkého lietadla počas letu nad oceánom dôjde k hromadnej otrave po požití podávanej večere. Medzi postihnutými sú aj obaja piloti. Lietadlo letí nad Atlantikom riedené automatickým pilotom, ale ľudia v ňom sa zvíjajú v kŕčoch, bolestiach a horúčke. Medzi niekoľkými cestujúcimi, ktorí nejedli pokazené jedlo je pán, ktorý kedysi……...
Stará žena, ktorá žila v Škótsku, mala veľké potešenie z kázni istého kazateľa. Žila v lacnom byte v suteréne, až kým ho nepočula kázať. Potom sa presťahovala z tmavého suterénneho bytu do slnečného bytu na poschodí. Pretože musela toho veľa obetovať, aby mohla bývať v oveľa drahšom byte, priateľka sa jej opýtala, prečo sa presťahovala. Ona odpovedala: „Oh, nemôžeš predsa počuť kázať……...
Franz Kafka vymyslel príbeh o kráľovi, ktorý ležal na smrteľnej posteli a jednému človekovi v krajine chcel odovzdať dôležité posolstvo. Posol, ktorého si kráľ vyvolil, bol mocný muž. Ešte raz musel kráľovi do ucha zopakovať posolstvo a potom sa vydal na cestu. Lenže na nádvorí bolo veľa ľudí a schody boli preplnené. Posol sa len s námahou……...
Istý starý misionár potreboval pomocníka. Poslali mu mladého učenca s doktorátom z teológie. Keď prišiel, mladík musel prehovoriť. Starý misionár mu musel prekladať, lebo ešte neovládal jazyk domorodcov. V svojom prvom príhovore k jednoduchým, ale okúzľujúcim ľuďom mladým muž siahol hlboko do svojich vedomostí a povedal: „Pravda je relatívna a absolútna. Evanjelium je pravda absolútna, ale jeho aplikácia je relatívna za daných……...
Pelikán mal mláďaťa neskoro na jeseň. Neboli schopné letu do teplých krajín. Nemali ešte perie. Prišla zima a mráz. Pelikán sa živí rybami. Jedného dňa sa vydal hľadať pokrm pre svoje mláďatá. Všade pod ním bol však iba ľad a sneh. Nenašiel nič. Pretože mláďatám bola zima, začal vytrhávať z tela pierka a kládol ich na ne, aby……...
Vo francúzskej knihe „Heros ou traitres?“ podáva manželka jedného väzňa svedectvo o svojom žalárovanom manželovi: Zakaždým keď som šla navštíviť svojho manžela do väzenia, opakoval mi: „Ako mi je ťažko samému na izbe! Túžim po sv. prijímaní! Túžim po Ježišovi! Urob všetko možné a zadováž mi tú nesmiernu radosť!“ Nevedela som ako. Kňazi ma odrádzali, že je to……...
Sestra Briege McKenna rozpráva: Stalo sa to v Sydney v Austrálii. Istá žena prišla na miesto, kde sme spolu s otcom Kevinom prednášali. Zastavila ma na chodbe a prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlila. Bola zúfalá, pretože trpela na rakovinu žalúdka. Celé brucho mala opuchnuté. Doktor jej povedal, že operácia už nemá význam, lebo nádor……...
Istý kňaz rozprával: Keď ma preložili na pohraničie, nevedel som si nijako zvyknúť na prázdny kostol. Darmo zvonili zvony, darmo zvolávali do kostola. Až sa mi podlamovali kolená, keď som kráčal k oltáru a v kostole boli dve – tri starenky. Raz som sa priam rozplakal pred oltárom. Na fare som sedel ako pustovník na púšti… Aký dlhý……...
Z trávnika pred domom vytŕčal veľký balvan. Majiteľ domu sa ho snažil odstrániť, ale balvan bol príliš veľký a príliš ťažký. A tak sa ten muž rozhodol, že ak ho nemôže odstrániť, tak z neho urobí niečo, čo skrášli okolie. Vzal kladivo a dláto a začal sekať. Udieral do balvana tak dlho, až sa z neho stala nádherná socha slona. Keď dokončil svoje dielo,……...
Istý muž išiel do chrámu. Zaparkoval svoje auto a vystúpil. Tu na neho zatrúbil muž z prichádzajúceho auta a cez okienko zvolal: „Tu vždy parkujem ja. Vzali ste mi moje miesto!“ Muž vošiel do chrámu a sadol si na voľné miesto. O chvíľu k nemu prišla staršia žena a povedala mu: „To je moja stolička. Sadli ste si na moje miesto!“ Muž trošku……...
Známy francúzsky básnik svetového mena Francis Jammes (1886-1938) do 37. roku svojho života bol bez jasného cieľa. Nezaujímal sa o Boha. Ale aj napriek tomu cítil jeho tiché volanie. Známy básnik Paul Claudel mu pomáhal na ceste k Bohu. Bola to cesta vnútorných bojov a zápasov. Opísal ju vo svojej autobiografii Dedinský básnik roku 1920. Raz bol na……...
Otec A. Hlinka hovorí: Pred niekoľkými rokmi som čítal, ako do istého amerického kostola z času na čas prichádzal černoch, pokľakol si, zložil ruky, pozdvihol na okamih oči k svätostánku a potom rýchlo odišiel. „Kto je to?“ pýtali sa všetci. Raz ho farár počkal pri vchode. „Nepovedal by si mi, prečo sa vždy tak ponáhľaš? Prečo neostaneš dlhšie?“……...