V duchovnom živote nie sú dôležité len asketické námahy, ale tiež schopnosť rozlišovania hnutí v duši. Poznanie ich znakov odhaľuje, kde sa človek nachádza na svojej duchovnej ceste. Svätý Izák Sýrsky pokračuje v ich opise slovami: „V tejto prvej fáze vecí má (duša) voľnú ruku a vášne nie sú obmedzené, kvôli tomu konflikt stále silno tlačí na dušu, aj keď……...
Svätý Makárius Veľký vo svojej druhej homílii hovorí, že hriech, ktorý vstúpil do nás po páde, zmocnil sa celého človeka, oraboval ho o jeho prirodzenosť, myseľ, vôľu a nahradil ich svojou zdeformovanou karikatúrou. Navyše pevne vložil do srdca človeka vieru, že táto deformácia je úplne prirodzeným stavom človeka. Túto pravdu musíme mať na pamäti aj pri pestovaní duchovného života….…...
Ak tí, ktorí žili v tichu a samote púšte potrebovali radu a usmernenie na správne posúdenie myšlienok, ktoré znepokojovali ich myseľ, o čo viac ju potrebujeme my, ktorí sme vystavení priam záplave podnetov zo sveta? Svätý Izák Sýrsky hovorí, že medzi týmito myšlienkami sú aj tie, ktoré prichádzajú od Boha ako pomoc pre náš život. Zaiste máme skúsenosť s myšlienkou, ktorá nás……...
Svätý Izák Sýrsky nadväzuje na varovanie, ktoré zaznelo v predchádzajúcom odseku homílie. Hovorí v ňom o Božej starostlivosti, ktorou je zahrnutý pustovník. Jednou z jej podôb bola aj služba mníchov z blízkeho monastiera, ktorí z času na čas priniesli pustovníkovi nevyhnutné veci pre život. Stávalo sa, že niektorý pustovník prepadol myšlienke pokušenia a pripísal túto láskavosť nie Bohu, ale sebe. Usúdil totiž, že to……...
„Pokora rozlišovania je skutočným poznaním. Pravé poznanie je fontánou pokory.“ Aj toto poučenie vyžaduje, aby sme nad ním v uvažovaní strávili dostatočný čas. Potrebujeme si priznať, že si musíme osvojiť jazyk veľkých mystikov, aby sme plne pochopili ich posolstvo. Čím dlhšie však ostávame pri nohách týchto svätých učiteľov duchovného života, tým ľahšie budeme vstrebávať ich múdrosť. ……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje krátku päťdesiatu ôsmu homíliu o správnom rozlišovaní jednoduchým súhrnom: „Dobrým zvykom človeka, ktorý túži po dobrých dielach so správnym rozlišovaním, je toto: namáhať sa neprestajne v modlitbe a cez modlitbu prijímať silu, ktorá napomáha v samotnom diele a tiež múdrosť, ktorá rozlišuje, čo je úprimné, od toho, čo je falošné. Dobro sa rozpoznáva skrze veľa modlitby, námahou……...
Často sa stáva, že človek je vystavený impulzu, ktorý v ňom vzbudí vznešené túžby. Môže byť sprevádzaný veľkým nadšením a netrpezlivým hnutím, ktoré nabáda takmer okamžité naplnenie tejto túžby. Svätý Izák Sýrsky pre tieto momenty, ale i pre tie, ktoré sa neprejavujú až takou intenzívnou naliehavosťou, radí správne rozlišovanie, aby sme neboli oklamaní neviditeľným nepriateľom. Ponúka aj niekoľko praktických vecí,……...
Aj keď máme ochotu napĺňať Božiu vôľu, predsa často nastávajú chvíle, keď máme ťažkosť rozlíšiť, ktoré z rôznych dobrých ciest si zvoliť. Musíme tiež vziať do úvahy silu našich túžob, ktoré nám prekladajú sledovaný cieľ ako naplnenie Božej vôle. Svätý Izák Sýrsky sa v krátkej päťdesiatej ôsmej homílii zaoberá týmto problémom a dáva vzácne rady. Začína týmto konštatovaním: „Vybrať……...
Niektorí volajú ľudí inteligentnými, pretože majú schopnosť rozlišovania v rozumovej sfére. Ale skutočne inteligentní ľudia sú tí, ktorí kontrolujú svoje túžby. Tieto slová svätého Marka Asketika mi pripomenuli rozhovor s farníkom, ktorý mal vážny zdravotný problém. Bol však veľmi optimistický. Povedal: „Mám však šťastie, pretože priateľ mi poradil dobrého lekára. Je síce veľkým grobianom, ale je skvelým odborníkom……...
Ten, čo skúma všetko a drží sa toho, čo je dobré (porov. 1 Sol 5, 21), nakoniec sa vyhne všetkému, čo je zlé. Svätý Marek Asketik poukazuje na dôležitý, ba až nevyhnutný prostriedok duchovného života. Je ním rozlišovanie. Svätý Ján Kassián na začiatku svojich Konferencií prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. Schopnosť správneho……...
Paralyzovaný spustený cez strechu (Mk 2, 4) predstavuje hriešnika, ktorý bol odsúdený v Božom mene veriacimi a prijal odpustenie skrze ich vieru. Aj keď svätý Marek Asketik hovorí o odsúdení paralyzovaného, tak tým nemá na mysli konanie, ktoré je hriešne. Táto poznámka na začiatku je nutná, pretože odsudzovanie je v našich mysliach spojené s prejavom vášne pýchy. Svätí otcovia však……...
Rady blížnych sú osožné, ale najlepšie je naše posúdenie. Toto poučenie svätého Marka Asketika nás muselo prekvapiť. Keď čítame diela svätých otcov, tak sa skôr stretávame s naliehaním, aby sme sa usilovali nájsť duchovného otca a nasledovali jeho rady. Niektorí dokonca idú ešte ďalej a nabádajú, aby sme nedôverovali sebe samým. To všetko sú skutočne veľmi dobré rady a svätý……...
Je také pohladenie srdca, ktoré je správne a užitočné, potrebné na jeho citové dojatie. Je však aj iné, bez poriadku a škodlivé, iba na zranenie. Je dôležité načúvať tým, ktorí si osvojili umenie duchovného života, Svätý Marek Asketik k nim rozhodne patrí. Toto poučenie svedčí o prenikavej schopnosti rozlišovania, ktoré dáva dobré podnety pre duchovný rast. Duchovný život sa……...
V ďalšom odstavci päťdesiatej prvej homílie svätý Izák Sýrsky dáva poučenie, ktoré napomáha odhaliť infekciu farizejizmu v ľudskom srdci. Duchovný život nazýva prácou srdca a nástojí na potrebe vnútorného rozlišovania, pre ktoré dáva niekoľko kritérií na posúdenie asketického snaženia človeka. „Je zrejmé, či človek koná prácu srdca s rozlišovaním, nasledujúc príklad otcov, ktorí nás predišli, ak v prítomnosti vonkajších vecí nie……...
Štyridsiata ôsma homília svätého Izáka Sýrskeho je pomerne rozsiahlou zbierkou rôznych poučení a rád. Dali by sa prirovnať k drobným kamienkom nadobudnutej skúsenosti, ktoré spolu vytvárajú krásnu mozaiku duchovného života. Pri uvažovaní nad touto homíliou znovu dáme za pravdu mnohým svätým, ktorí sa pri duchovnom čítaní riadili pravidlom: „iba jednu stranu z Izáka denne“. Ak chceme mať úžitok z tohto zdieľania……...
V jeden sobotný deň Pán kráčal so svojimi svätými učeníkmi cez pšeničné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať pšeničné klasy, očistili semená a jedli ich. Keď to videli farizeji, povedali Pánovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu“ (Mt 12, 2). Nato im Pán pripomenul Dávida a kňazov – prvý porušil sobotu náhodou, druhí podľa zákona. Potom……...
A čo povedať o našom srdci? Zaštepme plodonosnú vetvu do toho neplodného figovníka, zaštepme sa do Kristových dobier, učme sa evanjeliovej pokore, prinúťme sa prijať vôľu evanjelií. Keď vidíme naše srdce v ustavičnom nesúhlase s evanjeliami, v ustavičnom protirečení, viďme v týchto protirečeniach, ako v zrkadle, našu padnutú prirodzenosť. Nariekajme pre svoje hriechy pred Pánom, naším Stvoriteľom a Vykupiteľom, zakúsme bolesť spasiteľného utrpenia. Ostaňme v tomto……...
Tak veľa nástrah je pripravených pre moje srdce! Vidím zreteľné i sotva postrehnuteľné. Ktoré sa majú považovať za viac nebezpečné? Neviem. Lovec je skúsený a ktokoľvek unikne zreteľným nástrahám, často padne do tých rafinovanejších. Ale koniec lovu je ten istý – zatratenie. Nástrahy sú skryté mnohorakým spôsobom a s neprekonateľnou šikovnosťou. Hriešne pády sú skryté vo všetkých triumfoch; túžba potešiť……...
Svätý Izák Sýrsky dôsledne rozlišuje medzi pokušeniami, ktoré dopadajú na pokorných a pokušeniami, ktoré sú skôr trestami alebo, ako hovorí, „rodičovskou palicou“ pre pyšných. Prináša podrobný zoznam týchto pokušení a je zrejmé, že bol zostavený na základe osobných skúseností asketikov. Záverom tejto sekcie hovorí, že pokušenia dopadajúce na človeka, ktorý začína o sebe príliš vysoko zmýšľať, vzrastajú úmerne s mierou……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje potrebu správneho rozlišovania. Robí tak v súlade s učením ostatných svätých otcov. Svätý Ján Kassián rozpráva o rozlišovaní na začiatku svojich Konferencií a prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. V západnej spirituálnej tradícii rozlišovanie vo svojom diele zdôrazňoval svätý Ignác z Loyoly a učil umeniu rozlišovať Božiu vôľu v našom živote a nachádzať záľubu v jej plnení. Východní učitelia……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Čím viac človek pokročí v duchovnom živote, tým viac sa otvoria oči jeho duše. Jeho myseľ bude vycibrená a človek lepšie rozpozná nielen svoje chyby, ale aj mnohé Božie požehnania. Človek sa stane pokornejším; jeho vnútro bude zlomené, čo prirodzene prinesie Božiu milosť, božské osvietenie a dosiahnutie rozlišovania. Potom zreteľne uvidí, čo je Božia vôľa……...
Pod pojmom „svet“ svätý Izák Sýrsky rozumie celú škálu vášní, ktoré sú prítomné v človeku. Mnohokrát pod pojmom „svet“ rozumieme všetky vplyvy, ktoré prichádzajú zvonku a do istej miery ovplyvňujú náš život. Svätý Izák Sýrsky ponúka opačnú perspektívu. Naše neuzdravené vášne spôsobujú, že sme pripútaní k veciam tohto sveta. Odpútanie sa od sveta – čo je jednou zo základných podmienok……...
5. Iný brat sa spýtal toho istého starca: „Otče! Na čo poukazuje prorok, keď hovorí: «Mnohí o mne hovoria: Boh mu nepomáha»[1]. Starec na bratovu otázku odpovedal nasledovne: „Prorok poukazuje na myšlienky beznádeje, ktoré démoni kladú pred hriešnika, hovoriac: Ani teraz, ani potom nie je možno pre Boha ťa spasiť. S takouto radou sa ho……...