Duchovný život má svoje zákonitosti, ktoré potrebujeme spoznať, aby sme mohli rásť. Musíme byť vďační učiteľom duchovného života, ktorí skrze svoju skúsenosť spoznali tieto zákonitosti a delia sa s týmto poznaním s nami, aby sme mohli ľahšie a rýchlejšie kráčať smerom k dokonalosti. Svätý Izák Sýrsky nám odhaľuje jednu z týchto zákonitostí. Hovorí, že ak si chorý človek prizná svoju nemoc a odhalí……...
Brat sa spýtal abbu Poimena: „Čo musím robiť, aby som bol spasený?“ Starec mu odpovedal: „Keď Abrahám vstúpil do zasľúbenej zeme, kúpil pre seba hrob a skrze tento hrob zdedil zem.“ Brat sa ho spýtal: „Čo je ten hrob?“ A starec mu povedal: „Je to miesto smútku a ľútosti.“ Iný brat sa ho spýtal: „Ako môžem byť spasený? Starec……...
10. Rodičia mladej Taisie zomreli a zanechali ju ako sirotu. Mladá žena premenila svoj domov na hosťovský dom pre otcov z neďalekého skítu. Počas mnohých rokov ich v ňom vítala a preukazovala starostlivosť skrze pohostinstvo. Po nejakom čase však utratila všetko, čo mala, na túto pohostinskú službu pre otcov a upadla do núdze. A tak sa stalo, že sa pripojila k nejakým……...
9. Brat sa spýtal abbu Poimena: „Keď upadnem do zavrhnutiahodného hriechu, moje svedomie ma zožiera a ostro ma napomína, že som zhrešil.“ Starec odpovedal bratovi: „Ak v tom istom momente, keď človek spácha hriech, okamžite povie «zhrešil som», jeho svedomie prestane byť rozrušené.“ Poučenie abbu Poimena nám predstavuje jednu zo zákonitostí, ktoré sú spojené s duchovným……...
7. Abba Alonios povedal: „Ak si človek praje, môže sa vrátiť k božskému poriadku a konať pokánie kedykoľvek – či skôr, či neskôr.“ Krátke poučenie, ale s obrovským posolstvom. Otec Pavol ho celkom oprávnene zaradil do tejto kapitoly. Je veľa ľudí, ktorí síce v neskoršom veku vstúpia do seba, spoznajú svoj hriešny život, ale neodvážia sa vydať na cestu k prijatiu……...
4. Brat, ktorý bol posadnutý smútkom a melanchóliou, išiel k starcovi a spýtal sa ho: „Čo mám robiť? Moje myšlienky mi neustále predkladajú predstavu, že moje opustenie sveta bolo azda márne a že nemôžem byť spasený.“ Starec zamyslene odpovedal: „Moje dieťa, dokonca aj keď nebudeme úspešní v dosiahnutí zasľúbenej zeme, je lepšie pre nás zanechať naše telá na púšti,……...
„Zrkadielko, zrkadielko, povedz mi, kto je najkrajší na svete?“ Každý deň kráľovná zastala pred čarovným zrkadlom a položila túto otázku. A zrkadlo každý deň odpovedalo: „Ty si najkrajšia na svete!“ Kráľovná bola šťastná a išla po svojich veciach. Ale jedného dňa, keď sa ako zvyčajne spýtala: „Zrkadielko, zrkadielko, povedz mi, kto je najkrajší na svete?“, zrkadlo, ktoré hovorilo vždy pravdu,……...
Ruský básnik Krylov rozpráva tento príbeh: Dvaja muži zomreli súčasne. Prvý z nich bol zlodej a vrah. Skončil na šibenici. Druhý, slávny spisovateľ, ktorý vo svojich knihách prefíkanou formou vedel šíriť nemravnosť. Duše obidvoch sa dostali do večnosti a boli odsúdené na ťažké pokánie nevysloviteľného mučenia. Oheň pod vrahom bol slabší ako pod spisovateľom. Po čase duša vraha sa……...
1. Istý brat, premožený vášňou nemravnosti, hrešil každý deň. Avšak zakaždým so slzami a modlitbami padol pred Majstrom a Pánom a prijal od neho odpustenie. No po pokání, nasledujúci deň zvedený hanebnou vášňou, znovu padol do hriechu. Keď zhrešil, išiel do chrámu, kde urobil prostráciu pred úctyhodnou ikonou Pána Ježiša Krista a so slzami sa mu vyznal: „Pane, zmiluj sa……...
5. Istý brat sa spýtal Abba Siseosa: „Poraď mi, otče, pretože som padol do hriechu. Čo mám robiť?“ Starec mu povedal: „Keď si padol, tak znovu vstaň.“ Brat s trpkosťou pokračoval: „Och, otče! Vstal som, a predsa som znovu padol do toho istého hriechu.“ Starec, aby neznechutil brata, povedal: „Potom vstaň znovu a znovu.“ Mladý muž……...
4. A tretí brat sa spýtal Abbu Poimena: „Otče, čo je pokánie za hriech?“ Starec odpovedal na bratovu otázku: „Pokánie znamená pevné rozhodnutie nevrátiť sa k hriechu. Práve pre tento dôvod sa spravodliví nazývajú bezúhonní, pretože opustili hriech a ukázali spravodlivosť.“ Odpoveďou človeka na Božie odpustenie je pokánie. Abba Poimen vysvetľuje, že pokánie znamená pevné rozhodnutie nevrátiť sa……...
Nadobudni tiež správnu dispozíciu pre prijatie tohto uzdravenia. Tí, ktorí sú schopní ho prijať, poznajú svoju hriešnosť a sú odhodlaní ju opustiť (Jn 9, 39 – 41). Pyšný, pokrytecký človek – to je hriešnik, ktorý nevidí svoju hriešnosť a nepotrebuje Spasiteľa (Mt 9, 13). Uvedomenie si hriešnosti, uznanie pádu, v ktorom je celé ľudské pokolenie, je osobitý Boží dar….…...
Hriech sa pre nás stal takým bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď bola hoci len malá časť jedla otrávená, celé jedlo sa……...
Mnoho kresťanov súčasnosti sa vyhýba rozprávaniu o hriechu, súde, pekle… Prečo? Možno preto, že sa im to zdá nemoderné. Mnohí pri čítaní Svätého písma „preskočia“ tie miesta, kde sa o tom jasne hovorí. Veď „dobrý Boh by určite nikoho do pekla neposlal“. Pri pestovaní takejto predstavy sa veľmi rýchlo stráca vnímanie hriechu. Nikto nie je vinný. Každý je iba……...
Každý z nás vyhľadá lekára, keď sa objavia zdravotné problémy. Možno, že najprv začíname so samoliečbou: vezmeme nejaké tabletky, dáme obklady, pijeme čaj z liečivých rastlín. No ak ťažkosti neustupujú povieme: „Je čas navštíviť lekára.“ Očakávame, že nám stanoví správnu diagnózu a predpíše dobré lieky. Niekedy nás lekár odkáže na nejakého špecialistu, u ktorého postúpime sériu vyšetrení, aby sa zistil dôvod……...
Nie je pochýb o tom, že ľudia prichádzali k sv. Jánovi Krstiteľovi preto, lebo jeho posolstvo sa ich hlboko dotýkalo. „Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania.“(Mk 1, 5) Tento zvláštny kazateľ priťahoval ľudí, pretože žil inak než ostatní ľudia. Sväté písmo hovorí, že „nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a……...
Mnohí nábožní ľudia sa nachádzajú v stave takmer stálej nevernosti v „maličkostiach“; sú netrpezliví, chýba im láska v myšlienkach, úsudkoch i slovách, sú falošní v rozhovoroch i vo svojich postojoch, ťažkopádni a ľahostajní v prejavoch nábožnosti, neovládajú sa a majú príliš mravne neviazanú reč, ľahkomyseľne znevažujú dobré meno blížneho. Poznajú svoje chyby a nedostatky a možno sa z nich aj vyznávajú v spovedi, ale neľutujú ich seriózne, ani nepoužívajú……...
Každý súhlas s nejakou zakázanou túžbou v mysli, čo je podriadenie sa sebauspokojeniu, je pre mnícha hriechom. Pretože najprv myšlienka začína zatemňovať intelekt skrze zmyslový aspekt duše, a potom sa duša podrobí pôžitku bez akéhokoľvek boja. Tento súhlas, ako bolo povedané, je hriechom. Keď súhlas pretrváva, stimuluje vášeň. Postupne po troške vedie ku skutočnému spáchaniu hriechu. Toto je dôvod, prečo……...
„Spomienky na všetky vášnivé skutky, ktoré sme spáchali, uplatňujú vášnivú tyraniu nad dušou. Ale keď boli vášnivé myšlienky z nášho srdca úplne odstránené, potom tieto spomienky nespôsobujú provokáciu, čo je znakom, že predchádzajúce hriešne skutky nám boli odpustené. Pretože kým je srdce podnecované vášňou, je zrejmé, že v ňom ešte panuje hriech.“ Svätý Theodoros Veľký nám týmito slovami……...
Kto sa oddáva túžbam a zmyslovým potešeniam a životu podľa sveta, veľmi rýchlo bude chytený v sieťach hriechu. A hriech, raz spáchaný, je ako oheň priložený k slame, ako balvan gúľajúci sa dolu svahom alebo prúd rieky, ktorý požiera jej brehy. Takéto potešenia potom prinášajú úplné zatratenie tým, ktorí sa im oddávajú. Svätý Theodoros Veľký používa výstižné prirovnania na vykreslenie pôsobenia……...
V posledných dňoch som väčšinu voľného času venoval sledovaniu spravodajstva televízneho kanála CNN. Každá nová správa o následkoch teroristického útoku na USA vo mne vzbudzovala hrôzu nad rozsahom tohto brutálneho skutku. Mám na mysli zmarené životy nevinných obetí a smútok ich príbuzných, priateľov z rôznych kútov zeme. Mám na mysli všetky tie nenaplnené životné túžby a plány týchto ľudí. Mám na mysli……...
Ľudský život je stále na ceste k smrti. Aj keď sa o tom veľa nehovorí, predsa si to každý uvedomuje. Mnohí nemajú vieru, preto húževnato bojujú o život. Chytajú sa každej možnosti, ako prežiť. Choroba predstavuje hrozbu smrti. A to spôsobuje malomyseľnosť a často aj zúfalstvo. Kresťanstvo má však k smrti iný postoj. Sv. apoštol Pavol sa dotýka tejto otázky, aby……...
Tlačové agentúry svojho času priniesli zaujímavú správu. Pri renovácií časti historického mesta Natchez murári našli kostru človeka. Podľa šiat a zachovaných vecí zistili, že ide o človeka, ktorý zmizol pred 15 rokmi. Jeho pozostatky našli v komíne historického domu. V čase, keď tento muž zmizol, v tomto dome sa nachádzal obchod. Vyšetrovatelia zistili, že tento muž mal na polícií záznam. Bol známy ako……...
Mk 2, 15-17 V týchto veršoch uvidíte Ježiša ako večeria v dome priateľov. Teraz to môžeme spojiť s našou skúsenosťou… veď koľkokrát sme už pozvali našich dobrých priateľov na večeru či obed? Ale všimnite si s kým Ježiš večeral: „mnohí mýtnici a hriešnici“. Títo stolovali s ním a jeho učeníkmi. Ježiš mal zaiste medzi nimi veľa priateľov, lebo v tom istom verši sa hovorí,……...