Krst je znovuzrodenie alebo nové narodenie, ktoré dáva človeka do obnoveného stavu. Apoštol Pavol porovnáva všetkých pokrstených so vzkrieseným Spasiteľom, aby sme pochopili, že tiež majú rovnakú žiariacu prirodzenosť vo svojom obnovení akú mala ľudská prirodzenosť Pána Ježiša skrze jeho vzkriesenie v sláve (Rim 6, 4). A že smerovanie aktivity v pokrstenom človeku je zmenené, môžeme vidieť v slovách toho istého……...
Svätý Teofan Zatvornik zdôrazňuje dôležitosť krstu poukázaním na stav, v ktorom sa človek nachádza pred krstom. Po opísaní tohto nepriaznivého stavu poukazuje na požehnané účinky krstu: Krst nás oslobodzuje od týchto ziel. Odníma prekliatie mocou Kristovho kríža a vracia požehnanie. Tí, ktorí sú pokrstení, sú Božími deťmi podľa práva, ktoré im dal: „Ak sme deti, sme aj dedičia:……...
Krst je začiatkom nového života. „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 3 – 4). Svätý Teofan Zatvornik hovorí: ……...
Krst je prvým tajomstvom (sviatosťou); robí tiež človeka hodným prijať milosť skrze ostatné sviatosti. Bez tejto sviatosti nikto nemôže vstúpiť do kresťanského sveta a stať sa členom Cirkvi. Večná Múdrosť si urobila príbytok na zemi a dvermi vedúcimi do tohto príbytku je tajomstvo krstu. Týmito dvermi nielenže ľudia vstupujú do Božieho príbytku, ale pri týchto dverách sú zaodetí odevom,……...
Svätý Teofan Zatvornik zdôrazňuje, že pre začiatok kresťanského života je nevyhnutné otvorenie sa pre Božiu milosť. Podrobne vysvetlil, že náš pocit sebestačnosti a sebadôvery je podľahnutie triku nepriateľa a znemožňuje nám prijať túto pomoc zhora. Následne poukazuje na zdroje milosti pre začatie kresťanského života: „Kde môže človek získať a ako môže prijať milosť, ktorá dáva začiatok života? Prijatie milosti……...
Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že prvým trikom nášho nepriateľa je priviesť nás k postoju sebestačnosti. Z tohto vyviera pocit vlastnej veľkosti a sily, ktorý ak nevedie priamo k odmietnutiu pomoci Božej milosti, tak prinajmenšom výrazne oslabuje vnímanie jej potreby. Našepkávanie nepriateľa: „Si perfektný taký aký si“, dáva pocit uspokojenia a túžba po raste a dokonalosti je udusená. Zatiaľ, čo si človek užíva tento……...
„Duch je síce ochotný, ale telo slabé“ (Mt 26, 41). „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo“ (Rim 7, 21). Svätý Teofan Zatvornik cituje tieto dva verše v poučení, ktorým nás navádza vzdať sa prílišnej sebaistoty a predstavy, že nám stačia vlastné sily na víťazstvo v duchovnom zápase. Opisuje skúsenosť, ktorá je vlastná každému……...
Obráťme sa k svojej skúsenosti a pozrime sa, kedy takáto myšlienka sebauspokojenia prichádza. Keď je človek v pokojnom stave, keď ho nič nevyrušuje, nič ho nezvádza a nevedie do hriechu – potom je pripravený pre každý druh svätého a čistého života. Ale akonáhle prichádza hnutie vášne a pokušenia, kde sú všetky tie prísľuby? Nehovorí azda človek sebe samému, keď vedie nezriadený život, „už……...
Niekto sa môže spýtať: potrebujeme toto pôsobenie milosti? Skutočne nemôžeme konať sami dobré skutky? Veď sme urobili ten či onen dobrý skutok a ak budeme žiť dlhšie, urobíme ich ešte viac. Azda sa nenájde človek, ktorý by si nepoložil túto otázku. Ale tu nejde o dobré skutky, ale o znovuzrodenie k plnosti nášho života, nového života, života v jeho celistvosti – takého……...
Pravým znakom kresťanského života je oheň aktívneho zápalu s úmyslom páčiť sa Bohu. Teraz povstáva otázka, ako je tento oheň zapálený? Kto ho spôsobuje? Takýto zápal vyvoláva pôsobenie milosti. Nenastáva to však bez účasti našej slobodnej vôle. Kresťanský život nie je prirodzený život. Toto by mal byť spôsob, ako sa začína alebo sa rozhára: ako v semiačku nastáva rast,……...
Človek musí urobiť všetko pre Božiu slávu odporom voči hriechu, ktorý v nás prebýva. Bez toho budeme všetko robiť iba zo zvyku, pretože sa to zdá „správne“, pretože tak sa to vždy robilo alebo tak to robia všetci. Musíme robiť všetko, čo môžeme, inak urobíme nejaké veci a zanedbáme iné, a to bez akejkoľvek ľútosti a dokonca aj poznania, čo sme……...
Svätý Ján Zlatoústy hovorí, že neustále musíme mať zápal a mohutný oheň v duši, ozbrojení proti smrti. Inak je nemožné prijať kráľovstvo. Práca zbožnosti a spoločenstva s Bohom je prácou veľkej námahy a bolesti, zvlášť na začiatku. Kde môžeme nájsť silu k podstúpeniu toľkých námah? S pomocou Božej milosti ju môžeme nájsť v úprimnom zápale. Obchodník, vojak, sudca alebo vedec, tí všetci majú……...
Aký úspech môže niekto očakávať, keď nemá nadšený zápal kresťana túžiaceho páčiť sa Bohu? Ak ide o niečo, čo si nevyžaduje prácu, človek je pripravený to urobiť; ale akonáhle je potrebné urobiť niečo navyše alebo priniesť nejakú obetu, okamžite odmieta, pretože nie je schopný to vykonať. Potom nejestvuje nič, na čo by sa mohol spoľahnúť k pohnutiu k dobrým skutkom;……...
Zápal duše pre Boha je začiatok skutočného duchovného života. Svätý Teofan Zatvornik zdôrazňuje v tomto čase obozretnosť, aby sme neupadli do sebaklamu. Človek môže ľahko dôjsť k uzáveru, že chladné naplnenie nariadení Cirkvi, podobne ako pravidlá v obchode, ktoré sú ustanovené kalkuláciou mysle, alebo správne a dôstojné správanie, môže byť indikátorom poslušného nasledovania tohto zápalu. Skutočná dôležitosť leží vo vnútornej dispozícii….…...
„Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12, 49). Spasiteľ tu hovorí o kresťanskom živote a hovorí to preto, lebo jeho viditeľným znakom je zápal páčiť sa Bohu daný Svätým Duchom. Podobá sa ohňu, pretože ako oheň stravuje materiál, ktorého sa zmocní, tak tento zápal pre život s Kristom stravuje dušu, ktorá ho……...
Jestvuje moment, veľmi zreteľný moment, ktorý je výrazne zaznamenaný v toku nášho života, kedy človek začína žiť kresťanský život. Je to moment, keď v ňom začali byť prítomné charakteristické znaky kresťanského života. Kresťanský život je nadšenie a sila pre zotrvávanie v spoločenstve s Bohom prostredníctvom aktívneho napĺňania jeho svätej vôle, podľa našej viery v Ježiša Krista a s pomocou Božej milosti, na slávu jeho svätého……...
Musíme si pre seba vyjasniť, kedy a ako začína skutočný kresťanský život a skúmať, či v sebe máme začiatok tohto života. Ak ho nemáme, musíme sa naučiť, ako ho začať v miere, ktorá závisí od nás. Ak sa niekto nazýva kresťanom a patrí do Kristovej Cirkvi, to ešte nie je presvedčivým znakom. „Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do……...
V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti. Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové. Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej……...
Keď sa človek dokáže zastaviť, keď sa odtrhne od navyknutého pohľadu na svet, užasne nad krásou stvorených vecí. Každý deň ich vníma, dotýka sa ich a predsa len vo vzácnych okamihoch dokáže za nimi vidieť dielo Stvoriteľa, ktoré ho núti k chválospevu. Je však oveľa dôležitejšie, aby sme dokázali zastať a pozrieť sa sami na seba. Človek musí užasnúť,……...
Malí černoškovia v Afrike veľmi radi nosia medailóniky a krížiky. Keď sa v Kamerune začínajú pripravovať na svätý krst, misionár im dá medailónik. V Európe nazývame také dieťa alebo aj dospelého katechumen, no Kamerunčania by také slovo ťažko vyslovovali. Preto človeka, ktorý sa pripravuje na krst, nazývajú „ten, kto nosí medailónik“. Počas krstu mu misionár daruje krížik. Nie vždy je viera tých……...
Sv. Ján Vianney povedal: „Nesúhlasíte so mnou v názore, že ak nedostaneme od Boha, o čo prosíme, je to preto, že sa nemodlíme s vierou, s dostatočne čistým srdcom, s dostatočne veľkou nádejou, alebo preto, že nie sme dosť vytrvalí v modlitbe? Boh nikdy neodmietol ani neodmietne nič tým, ktorí správnym spôsobom prosia o jeho milosti.“ Tieto slová nie sú výsledkom teoretického vedeckého……...
Nikto nedokáže opísať stratu duše, nech by to bol hoci aj najväčší majster pera. Nikto to nedokáže predstaviť ani na maliarskom plátne, lebo mu k tomu bude chýbať správna kompozícia i farby. Nikto si nedokáže plne uvedomiť, čo znamená strata duše, kým neprejde za prah smrti a nevkročí do večnosti. Až v tom okamihu každý spozná hodnotu svojej duše. V ten……...
V istom filme starý a skúsený hráč pokru hovorí mladému kolegovi: „Nikdy nehraj o viac, než si môžeš dovoliť stratiť.“ Je to dobrá rada, ktorá má platí nielen pri hazardných hrách. Je mnoho ľudí, ktorí v živote všetko vložili na jednu kartu v nádeji, že im to prinesie očakávaný zisk. Chcú „získať svet“. Chcú si podrobiť jeho bohatstvo, chcú získať dočasnú moc,……...
Bol raz jeden kráľ, ktorý dal vo svojom kráľovstve postaviť novú cesta. Bola to skutočne na svoju dobu „moderná“ cesta. Končila sa v hlavnom meste. Keď boli práce ukončené, prv než bola slávnostne daná do užívania všetkým obyvateľom kráľovstva, kráľ vyhlásil zvláštnu súťaž. Sľúbil veľkú odmenu tomu, kto najlepšie prejde touto novou cestou. Nič viac k tomu nedodal. Nikto……...
V starej knihe „Náuka Otcov“ čítame: Pustovník Jakub sa zamiloval do krásnej dcéry pohanského kňaza. Opustil pustovňu a požiadal pohana o ruku jeho dcéry. Pohanský kňaz mu odpovedal: „Prvou podmienkou je, že sa zriekneš svojej kresťanskej viery.“ Pustovníka to zarmútilo. Veď zmyslom jeho života bol Kristus. Krása dievčaťa ho však omámila. Položil dva prsty na sochu pohanského bôžika a odprisahal,……...