„Ako medicína očisťuje telo od nečistoty zlej nálady, tak ťažké utrpenia očisťujú srdce od zlých vášní. Ako mŕtvy človek nemôže vnímať záležitosti živých, tak ten, ktorý žije v samote, je pochovaný v stíšení ako v hrobe a jeho duša je ochránená pred búrkou, ktorá sa zvyčajne rúti z vnímania záležitostí, ktoré sa odohrávajú v ľudskej spoločnosti.“ V závere jednej……...
„Ako zdravie a choroba nemôžu spolunažívať v tele bez zničenia jedna druhej, tak je nemožné pre peniaze a lásku ostať v dome bez vzájomného zruinovania. Ako sklo nemôže ostať celé, keď leží blízko kameňa, tak ani svätý človek, ktorý zotrvá po dlhý čas pozeraním sa a rozprávaním so ženou, nemôže ostať vo svojej čistote a bez poškvrnenia. Ako stromy sú vytrhnuté od koreňov……...
„Sebaláska predchádza všetkým vášňam a pohrdnutie pohodlím predchádza všetkým čnostiam. Človek, ktorý odovzdá svoje telo pohodliu, bude sužovaný v krajine pokoja. Kto si v mladosti dopraje luxus, stáva sa v starobe otrokom a stoná v posledných chvíľach. Tak ako človek, ktorého hlava je ponorená do vody, nemôže dýchať, tak ten, kto ponorí svoju myseľ do starostí tohto života, nemôže……...
„Ale ak z nejakého dôvodu niečo prechodné nastane prácou a nástrojom toho, kto je zbehlý v každom zlom, práve v tom okamihu sa v jeho duši vznieti láska k telu. Začne uvažovať o dlhom živote, v mysli sa zrodia myšlienky na pohodlie tela a neustále v ňom kvitnú. Pevne chráni telo, aby ho podľa možnosti ničím netrápil a využíva všetky prostriedky,……...
V sedemdesiatej štvrtej homílii sa svätý Izák Sýrsky dotýka rôznych asketických prostriedkov a ich vplyvu na zmenu v spôsobe zmýšľania. Homília je pomerne rozsiahla, pretože svätý Izák Sýrsky detailne vykresľuje, aký dopad majú tie najzákladnejšie asketické cvičenia na život človeka. Najprv sa dotýka odpútanosti od sveta, čo je prvým krokom v duchovnom snažení. „Akonáhle si človek zvolí slobodu od všetkých……...
„Naši otcovia dávnych čias, ktorí kráčali po tejto ceste, dobre vedeli, že myseľ nie je vždy v dobrom zdravotnom stave, že nie je schopná stáť pevne v jednom stave a strážiť sa, a že prichádzajú časy temnoty, keď nedokáže ani vnímať, čo jej spôsobuje zranenie, celú vec zvážili s múdrosťou a obliekli sa nemajetnosťou ako zbraňou. To……...
„Na púšti sa telo obáva zranení, ale každým prostriedkom ho drží od hriechu. Ale vo svete duša prijíma neviditeľné zranenia a nemôže poraziť nepriateľa, ktorý na ňu útočí. Pretože svetské veci samé o sebe sú schopné vyvolať hnutie duši, ktoré ju dobrovoľne vedie do zajatia, aj keď nebola vystavená priamemu útoku. Avšak, duša bojuje s provokáciami, ktoré sú usporiadané……...
Sedemdesiata tretia homília patrí medzi tie najkratšie. Pozostáva len z troch odstavcov, v ktorých svätý Izák Sýrsky hovorí o úžitku úteku zo sveta. Je evidentné, že tieto poučenia boli venované pustovníkom, ale obsahujú duchovné zákonitosti, ktoré sú užitočné pre každého, kto neberie svoj duchovný život na ľahkú váhu. Svätý Izák Sýrsky homíliu začína slovami: „Naozaj mocný, namáhavý a ťažký……...
„Buďme teda horliví, nadšení v duchu konať Ježišovu vôľu a odožeňme od seba každú ľahostajnosť, ktorá v našej mysli rodí lenivosť. Pretože horlivosť plodí odvahu a silu duše, ako aj silu tela. Aká moc je v démonoch, aby nám odolali, keď naša duša proti nim stavia prirodzený zápal? Zápal sa rodí z horlivosti. A keď prejaví svoju silu, každá časť……...
V duchovnom živote rozpoznávame rôzne stupne. Medzi najdôležitejšie patrí rozhodne ten prvý. Je charakterizovaný vedomým násilím, ktoré človek vyvíja voči svojej vôli pre osvojenie si nevyhnutných asketických cvičení. Tieto prostriedky duchovného zápasu neslúžia len na očistenie mysle a srdca, ale sú aj zdrojom posvätného zápalu. Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje jeho mocné pôsobenie slovami: „Keď je myseľ zapálená pre……...
„Je azda niekto, kto by nebol presvedčený o nasledujúcich veciach: že nikto nezískal víťazstvo vo vojne alebo vyblednutú korunu, alebo naplnenie túžby srdca, hoci vo veciach nehodných chvály, alebo útechu v božských veciach, alebo dosiahnutie slávnych skutkov čnosti, kým najprv nepodstúpil tvrdú námahu a utrpenie a odvrátil sa od myslenia, ktoré núti človeka k odpočinku, pretože toto myslenie plodí ľahostajnosť,……...
„Keď človek chce začať nejaké dielo kvôli Pánovi, ako často si kladie tieto otázky: ,Je v tom nejaký úžitok?‘ Alebo: ,Ako to môžem uskutočniť bez námahy?‘ Alebo: ,Je v tom nejaká námaha, ktorá spôsobuje bolesť telu?‘ Nevnímaš, ako veľmi hľadíme na pohodlie? Čo to hovoríš, ó, človeče? Praješ si vystúpiť do neba a prijať kráľovstvo, spoločenstvo s Bohom, útechu duchovných dobier……...
„Kto by nevedel, že aj vtáky sa nepribližujú k pasci kvôli vidine odpočinku? Je možné, že v porovnaní s tým, sú naše znalosti oveľa menšie, ako znalosti vtákov, pokiaľ ide o skryté veci alebo nepredvídané udalosti, ktoré sú skryté v určitých veciach, alebo na miestach, alebo čokoľvek iné, čím nás diabol loví? Keďže moja myseľ sledovala svoju vlastnú……...
„Dobre vieš, že nádej na pohodlie vždy prinúti ľudí zabudnúť na to, čo je veľké, dobré a čnostné. Kým sa vo svojej mysli nerozhodnú znášať ťažkosti ani tí, ktorí sa nachádzajú v tomto svete v telesnom živote, nemôžu dosiahnuť koniec svojej túžby. A keďže o tom svedčia skúsenosti, netreba to dokazovať slovami. Lebo v každej generácii tých,……...
„Nie je nič silnejšie než beznádej. Nepozná žiadnu porážku zo strany nikoho či už sú napravo, alebo naľavo. Keď človek vo svojej mysli utne akúkoľvek nádej na svoj život, v odvahe sa mu nič nevyrovná. Žiaden z jeho nepriateľov mu nemôže čeliť a niet žiadneho trápenia, ktorého povesť oslabuje jeho zámer; lebo každé trápenie, ktoré ho môže……...
„Nebuď prekvapený, keď sa začneš cvičiť v čnosti, že sa z každej strany vynoria ťažké a intenzívne pokušenia; pretože čnosť nie je považovaná za čnosť, ak nie je sprevádzaná ťažkosťami námah, ktoré sprevádzajú jej nadobudnutie. Pretože samotná čnosť je pomenovaná práve z tohto faktu, ako hovorí svätý Ján: ,Je zvyčajné, že čnosť je napádaná ťažkosťami; čnosť si zasluhuje výčitku, keď……...
„Ale len čo milosť zbadá, že sa do myšlienok človeka začalo vkrádať trocha sebavedomia, a že si o sebe začal myslieť veľké veci, okamžite dovolí pokušeniam, ktoré sú proti nemu, aby nabrali na sile a zvíťazili, kým nespozná svoju slabosť, dá sa na útek a v pokore hľadá útočisko u Boha. Týmito vecami človek prichádza k stavu dokonalého……...
„Len čo Božia milosť upevnila jeho myslenie vo všetkých týchto veciach, takže dôveruje Bohu, začne ho postupne uvádzať do pokušení. Dovoľuje, aby mu boli zaslané pokušenia podľa jeho miery, aby zniesol ich silu. Ale práve v týchto pokušeniach sa k nemu pomoc milosti hmatateľne približuje, aby nabral odvahu, kým postupne získa skúsenosti, nadobudne múdrosť a opovrhne svojimi nepriateľmi……...
„Rovnakým spôsobom ho (milosť) trénuje aj v skrytých veciach a odhaľuje pred ním nával myšlienok a úvah, s ktorými je ťažké sa vyrovnať a ktoré je ťažké pochopiť. Ľahko odhalí ich význam, vzájomnú prepojenosť, klam, ktorý z nich vychádza a ako plodia jednu myšlienku od druhej a ničia dušu. Milosť priamo pred jeho očami odhaľuje každú pascu……...
„Akonáhle človek zahodí všetku viditeľnú pomoc a pozemskú nádej a nasleduje Boha vierou a priezračne čistým srdcom, okamžite k nemu pristupuje milosť a odhaľuje mu svoju silu v rôznorodej pomoci. Najprv vo veciach, ktoré sú zjavné a týkajú sa tela. Prejavuje mu svoju pomoc tým, že sa oňho stará, pretože v takýchto veciach dokáže lepšie vnímať silu Božej prozreteľnosti, ktorá sa ho týka. A……...
„Ak si raz vložil svoju vieru v Pána, ktorý sám je dostačujúci pre tvoju ochranu a starostlivosť a ak ho nasleduješ, nepomysli už znova na žiadnu z takých vecí (pozemské starosti), ale povedz svojej duši: ,On je dostačujúci pre mňa vo všetkom, On, ktorému som podriadil celý svoj život.‘ A potom uvidíš v skutočnosti Božie divy, ako v každej príležitosti sa stará o tých, ktorí……...
„Ale ak si pevne chytený do slučky telesného poznania, nie je nevhodné pre mňa povedať, že by bolo ľahšie pre teba oslobodiť sa zo železných okov, než od tohto. Nikdy nebudeš ďaleko od pascí a pút klamu ani nikdy nebudeš mať stálu odvahu a dôveru pred Pánom; v každom momente budeš kráčať po ostrí meča a za žiadnych okolností neunikneš utrpeniu….…...
„Človek nemôže prijať duchovné poznanie, kým sa neobráti a nestane sa ako malé dieťa. Iba potom nadobudne skúsenosť toho potešenia, ktoré patrí nebeskému kráľovstvu. ,Nebeské kráľovstvo‘ podľa Písma znamená duchovnú božskú víziu. Toto nemôže byť nadobudnuté skrze prácu našich predstáv; môže byť ochutnané iba milosťou. Kým človek nie je očistený, nie je schopný o tom počuť, preto nikto to……...
„Tento poriadok poznania je vnímaný potešením, ktoré patrí životu budúceho veku. Preto pohŕda množstvom predstáv. Ale telesné poznanie nemôže vedieť nič okrem množstva predstáv. Nevie, čo je prijaté v jednoduchosti mysle, podľa slov Toho, ktorý hovorí: ,Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva‘ (Mt 18, 3). Ale väčšina ľudí neobsiahne takú nevinnosť, predsa však……...
„Dávaj si pozor, aby si si v žiadnom ohľade nemyslel, že človek prijíma iné duchovné poznanie iba skrze naše telesné spoznávanie. Hovorím ti, že nielen je nemožné prijať duchovné poznanie cez toto telesné spoznávanie, ale ani náznak tohto poznania nemôže byť prijatý tými, ktorí sa horlivo cvičia v telesnom poznávaní. A ak si nejaký z týchto ľudí praje priblížiť sa k poznaniu……...