Svätý Izák Sýrsky poukazuje na ďalšie dobrodenia, ktoré pre dušu prichádzajú z pôstu. Hovorí: „Keď pečať pôstu je daná na pery človeka, jeho myšlienky sú naplnené skrúšenosťou, jeho srdce vylieva hodnú modlitbu, smútok leží na jeho tvári, hanebné myšlienky sú naďaleko vzdialené, v jeho očiach nemožno zbadať roztopašnosť, je nepriateľom lenivosti a zbytočných rozhovorov. Nikto ešte nevidel rozumne postiaceho……...
Jedna z najčastejších námietok, ktorú som ako kňaz počul proti posteniu, zaznieva v týchto slovách: „Bol som tak hladný, že som sa vôbec nemohol sústrediť na modlitbu.“ Logickým uzáverom vyvierajúcim z tejto skúsenosti je preto uviesť telo do takého rozpoloženia, aby sme sa mohli dobre pomodliť. Ak je hlad prekážkou, je potrebné ju odstrániť. Takéto uvažovanie je prirodzené pre……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v učení o pôste a bdení. Hovorí: „Postenie je zástancom každej čnosti, začiatok zápasu, korunou askétov, krásou panenstva a svätosti, žiarou čistoty, začiatkom cesty kresťanstva, matkou modlitby, prameňom striedmosti a múdrosti, učiteľom pokoja, predchodcom všetkých dobrých diel. Ako potešenie zo svetla je spojené so zdravím očí, tak túžba po modlitbe sprevádza postenie, ktoré je praktizované s rozumnosťou.“ ……...
Svätý Izák Sýrsky ďalšiu časť svojej pomerne dlhej tridsiatej siedmej homílie venuje pôstu a bdeniu. Začína slovami: „Človek, ktorý miluje neprestajnú spoločnosť postenia po celý život, je priateľom čistoty. Ako uspokojenie brucha je zdrojom všetkých ziel a nedbanlivosť v spánku zapaľuje žiadostivosť smilstva, tak postenie, bdenie a odopieranie spánku v Božej službe odporujúc jeho sladkosti ukrižovaním tela vo dne i v noci, sú……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Keď človek odstránil zo seba všetky prekážky a vstúpil do zápasu, čo je začiatkom jeho boja s hriechom a kde začína tento boj? Odpoveď: Je známe každému, že námaha bdenia a postenie je začiatkom každého zápasu proti hriechu a žiadostivosti; zvlášť pre človeka, ktorý zápasí s hriechom vo svojom vnútri. Znakom tých,……...
V závere sekcie o odpútanosti od sveta v tridsiatej siedmej homílii svätý Izák Sýrsky znovu zdôrazňuje nutnosť veľkej pozornosti. Dalo by sa povedať, že nás nabáda k určitej zbabelosti, pretože nám radí doslova utekať pred možnými pokušeniami, ktoré prichádzajú zo sveta. Táto zbabelosť je však znakom múdrosti, pretože pochabo si počína ten, ktorý sa vystavuje nebezpečenstvu so sebavedomím, že ho……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Vieme, že v lete mnohé byliny ležia na zemi kvôli veľkej horúčosti a nikto ich nemôže vidieť; ale keď sú zvlažené dažďom, každý druh odhalí, kde bol skrytý na zemi. Tak tiež človek má pokoj od mnohých vášní v milosti stíšenia a horúčave zdržanlivosti; ak však stretne veci tohto sveta, môže vnímať, ako sa……...
Každý pokrok v duchovnom živote stojí veľa úsilia a potu. Premáhame sami seba, vzpierame sa hriešnym túžbam vášní, zotrvávame v modlitbe, prinášame veľa obiet. Je preto veľmi nerozumné, ak sa ľahkovážne vystavujeme vplyvom, ktoré nielenže sťažujú tento náš pokrok, ale v mnohých prípadoch doslova búrajú duchovnú stavbu, ktorú sme s námahou vybudovali. Svätý Izák Sýrsky nás nabáda k múdrosti a správnemu rozlišovaniu. Hovorí:……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Keď človek sa podriadi Bohu, urobí zmluvu s Bohom o oddelení sa týchto vecí. A pod týmito vecami mám na mysli: nepozrieť sa na tvár ženy; neobdivovať slávnych ľudí; nemať túžbu po ničom luxusnom; nevyhľadávať elegantné oblečenie; zriecť sa spoločenstva ľudí zo sveta a nepočúvať ich slová ani byť zvedavý na nič, čo sa ich týka….…...
Svätý Izák Sýrsky venuje podstatnú časť tridsiatej siedmej homílie dôležitosti odpútania od sveta. Medzi iným pripomína, že človek, ktorý sa usiluje o naplnenie všetkých svojich túžob, nikdy nedôjde k uspokojeniu, zatiaľ čo ten, ktorý sa usiluje o jednoduchší život, nebude obratý o pokoj, aj keď pocíti určitý nedostatok. Toto rozprávanie o odpútanosti od sveta a slobodnej voľbe jednoduchšieho života je učením,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Človek musí vedieť, že oddelenie od sveta mu veľmi pomáha a vedie ho na ceste pokroku v tomto ťažkom a spásonosnom zápase. Je správne a veľmi nápomocné v tomto zápase, ak mníšska cela je v chudobnom a biednom stave a ak je zbavená všetkého, čo by mohlo v ňom zapáliť túžbu po pohodlnosti. Pretože ak zdroje lenivosti sú vzdialené od človeka,……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Ako sa človek môže zbaviť bývalých návykov a prispôsobiť sa životu chudoby a asketizmu? Odpoveď: Telo nemôže byť prinútené žiť v nedostatku, kým je obklopené zdrojmi potešenia a lenivosti. Myseľ sa nemôže toho zbaviť, kým neodlúči telo od všetkého, čo spôsobuje lenivosť. Pretože kým telo hľadí na luxus a svetské……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka a jeho odpoveď nepotrebuje žiaden komentár. „Otázka: Čo znamená zaprieť sám seba?“ Odpoveď: Je to zapretie tela. Tak ako človek, ktorý je pripravovaný na ukrižovanie, má vo svojej mysli iba smrť a kráča bez akejkoľvek myšlienky na pokračovanie života v tomto veku, takisto zmýšľa človek, ktorý si praje naplniť……...
„Otázka: Čo by sme mali robiť s naším telom, keď ho naplní bolesť a ťažkosti, a tak telo a vôľa sú oslabené v túžbe po dobre a strácajú svoju prvotnú silu? Odpoveď: To sa často stáva niektorým, keď polovička ich duše sa usiluje o dosiahnutie Pána a druhá ostáva vo svete, keď srdce nie je oddelené od pozemských vecí, ale je rozdelené, a tak niekedy……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Prirodzenosť je slabá a nemôže sa náhle zrieknuť predchádzajúcich zvykov a osvojiť si život utrpenia. Odpoveď: Kým v múdrosti človek v mysli neporovná veľkosť budúceho života s krátkosťou utrpenia tohto pozemského života, nebude schopný nabrať odvahu podstúpiť utrpenia, aby tak začal cestu do nového sveta. Prosím ťa, spočítaj v mysli počet……...
„Otázka: Ako môže človek úplne odísť z tohto sveta? Odpoveď: Túžbou inšpirovanou zo spoznania budúcich dobrých vecí, ktorú božské Písma zasievajú do jeho srdca so sladkosťou ich slov naplnených nádejou. Kým človek sa nepostaví proti veciam, ktoré sa považujú za slávne a lahodné, s túžbou po lepších veciach, nebude schopný opovrhnúť bývalou láskou.“ Keď človek múdro odpovedá na……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vysvetlení hnutia v duši človeku, ktoré ho vedie k odpútaniu sa od sveta. Svojmu učeníkovi pripomína, že samotné zamyslenie nad životom vedie k tomuto impulzu. Stačí si len uvedomiť krátkosť a prchavosť života. Poukazuje na generácie pred nami, na ľudí, ktorí mali moc, veľké majetky i múdrosť a teraz ich telá sa obrátili v prach a upadli do zabudnutia. Toto……...
Po vysvetlení nebezpečenstva, ktoré pre dušu prichádza z lásky k svetu, učeník sa spýtal svätého Izáka Sýrskeho, čo je prvým impulzom pre myseľ, aby začala pochybovať o tých sladkých ponukách, ktoré zo sveta prichádzajú. Svätý Izák Sýrsky odpovedá: „Keď myšlienka lásky k duši povstane vo vnútri človeka, tento podnet vedie k zoškliveniu sveta v jeho očiach a prináša pochybnosti o všetkom, čo je……...
Po nabádaní svätého Izáka Sýrskeho k ostražitosti pred svetom, učeník prichádza s prirodzenými otázkami: „Čo je svet? Ako ho môžeme spoznať? Ako zraňuje tých, ktorí ho milujú?“ Tieto otázky víria aj v našej mysli, keď počujeme svätých otcov rozprávať o svete. Cítime, že tým myslia niečo oveľa hlbšie a dôležitejšie. V odpovedi učeníkovi hovorí: „Tento svet je pobehlicou, ktorá vzbudením žiadostivosti za……...
Ďalšia otázka, na ktorú svätý Izák Sýrsky odpovedá, hľadá vysvetlenie, koho možno považovať za osvieteného v myšlienkach. Tým sa myslí človek, ktorý nadobudol čistotu srdca a mysle. Svätý Izák Sýrsky odpovedá: „Kohokoľvek, kto dosiahol vnímanie horkosti, ktorá je skrytá v sladkosti sveta; kto odvracia ústa od pitia z tejto čaše; kto vždy hľadá spásu svojej duše; kto sa nezastavuje na……...
„Otázka: Skutočne nastane škoda človekovi, ktorý sa na svojej ceste k Bohu odvráti od svojich námah? Odpoveď: Nie je možné pre žiadneho človeka prísť bližšie ku Kristovi bez trápenia a skúšok, pretože bez nich nemôže byť jeho spravodlivosť udržaná. Ak zavrhne prostriedky, ktoré dávajú rast jeho spravodlivosti, tak opustí námahy, ktoré ju chránia a jeho spravodlivosť bude ako nestrážený……...
Ďalšia otázka, na ktorú svätý Izák Sýrsky odpovedá v tridsiatej siedmej homílii, môže tak trochu zatriasť naším prístupom k ťažkostiam a utrpeniam. Je prirodzené, že sa vyhýbame všetkému, čo môže priniesť bolesť do života. Je to múdre v prípade, keď sme opatrní a vyhýbame sa nezodpovednému vystavovaniu nebezpečným situáciám, ktoré môžu ohroziť náš život. Svätý Izák Sýrsky však nemá na mysli tieto……...
„Otázka: Kto je človek, o ktorom môžeme pravdivo povedať, že vlastní poznanie? Odpoveď: Je to človek, ktorý skutočne chápe, že jestvuje limit pre tento život – a to je človek, ktorý je schopný vytvoriť hranicu pre hriech. Pretože ktoré poznanie alebo chápanie je väčšie než to, keď je človek tak múdry, že vie ako odísť z tohto sveta……...
Tridsiata siedma homília pokračuje otázkou, ktorá hľadá návod na získanie múdrosti. „Otázka: Čo je začiatkom a cestou, ktorá nás vedie k múdrosti? Odpoveď: Pozostáva to v začatí hľadania Boha so všetkou silou, s úsilím celej duše, ktoré neustáva až do konca a v ochote – keď je to potrebné – kvôli láske k Bohu vzdania sa i vlastného života.“ K múdrosti……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje rozvíjaním myšlienky o potrebe hľadania múdrosti. V odpovedi na ďalšiu otázku ozrejmuje, čo svätí otcovia skutočne chápu pod múdrosťou. „Otázka: Pokiaľ sa má namáhať človek, ktorý usiluje o múdrosť a kedy je čas učenia naplnený? Odpoveď: Koniec tejto cesty nie je skutočne dosiahnuteľný. Dokonca aj svätí očakávajú s rešpektom dokonalosť múdrosti, pretože táto cesta nemá konca….…...