Hriech posudzovania druhých je veľmi ľahký spôsob, ako zničiť svoju duchovnosť, a preto diabol miluje nielen inšpirovať závistlivými a pyšnými myšlienkami, ktoré sú vždy spojené s praktickým zhodením blížneho, ale tiež nastavuje osídla, aby nachytal tých, ktorí nie sú pozorní voči tejto vášni. Abba Pimen povedal: „Písmo hovorí: ,Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor!ʼ (Prís……...
Tak veľmi, ako nás Pán vedie od priepasti posudzovania, tak veľmi, ako sa skutočný Pánov sluha snaží vyhnúť sa tejto priepasti, tak veľmi nás diabol do nej vedie, zakrývajúc sa rôznymi ospravedlneniami. Jedným z týchto démonických ospravedlnení je nemierny zápal, ktorý na seba berie podobu svätého zápalu pre zbožnosť. Svätý Izák Sýrsky o ňom hovorí: „Človek, ktorý je……...
Najväčší Boží svätí mimoriadne dbali, aby sa videli ako hriešnici, a to takí veľkí, že hriechy iných, či už veľké alebo malé, sa im zdali bezvýznamné a odpustiteľné. Sv. Siseos povedal Abbovi Orovi: „Daj mi poučenie.“ „Veríš mi?“ spýtal sa Abba Or. „Verím,“ odpovedal Siseos. „Choď teda a rob, čo robím ja.“ „A čo robíš, otče?“……...
Musíš sa násilne vyhnúť súdeniu druhých, chrániac sa Božou bázňou a pokorou. Aby si oslabil (s Božou pomocou) a úplne vykorenil toto pokušenie zo srdca, musíš zostúpiť do seba samého so svetlom evanjelií, hľadať svoje pády, skúmať hriešne náklonnosti, hnutia a stavy. Keď sa náš hriech stane cieľom nášho hľadania, potom nebudeme mať čas hľadať hriechy druhých. Potom všetci naši……...
Hlavnou charakteristikou farizeja – takpovediac prvým šípom, ktorým zasahuje blížneho –, je súd. Dôvody, ktoré títo pokrytci majú, aby súdili druhých, sú často vymyslené a falošné, zdanlivo rozumné pre ich zlobu, ktorú dlho plánovali a vopred ospravedlnili. Pokušenie súdiť druhých je časťou našej pôvodnej infekcie, pochádzajúcej z Adamovho hriechu, a nezáleží na tom, ako úprimne človek usiluje o spásu, tento hriech……...
Bratia! Odložme všetky pozemské myšlienky slávy, urážok, potupení, nespravodlivosti, ľudských zákonov a spravodlivosti k päte kríža. Staňme sa bláznami pre Krista! Nastavme líca pre viac úderov! Pochovajme svoju pozemskú dôstojnosť potupou. Vzdajme sa neprestajných starostí o pozemské bohatstvá; nech toto všetko je odviate vetrom! Nešetrime svoje telá v asketických námahách alebo nedobrovoľných utrpeniach! Naučme sa svätému mlčaniu od nášho Pána Ježiša……...
Pán berie od svojich učeníkov všetko, čo by živilo márnomyseľnosť. Chce, aby oltár srdca bol očistený od nechutného idolu a od všetkého, čo sa vzťahuje na túto modloslužbu. Pán nám prikazuje, aby sme všetky naše dobré skutky konali v skrytosti. Dokonca aj almužny a pôst musia byť konané v skrytosti! Modlitba musí byť konaná vo vnútornej izbe srdca (porovnaj Mt 6,……...
Človek, ktorý najprv hľadá slávu v bezvýznamných, nestálych, vrtkavých mienkach ľudí a nie v čnosti pred Božím zrakom, nie je schopný pochopiť kresťanskú vieru a prijať ju srdcom. Také srdce musí uznať svoju hriešnosť a tento hriech vyznať verejne. Pán povedal farizejom: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ (Jn 5, 44). ……...
Pán povedal svojim učeníkom, aby boli úprimní vo svojom správaní, ukotvení vo svätej múdrosti a nie ospravedlnením zla. Ich správanie musí žiariť čistou čnosťou a nebeskou krásou, aby pritiahlo zrak a srdcia všetkých ľudí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16). Farizeji, opačne,……...
Pán povedal v evanjeliách veľa prikázaní, ktoré vedú človeka k myšlienkam a pocitom, stojacim v opozícii voči farizejstvu, zničujúcemu dušu a nenávidiacemu človeka. Tieto prikázania ničia samotný základ, na ktorom je farizejstvo postavené. „Chráňte sa kvasu farizejov,“ (Mt 16, 6) povedal Pán. Jeden z evanjelistov (Matúš) vysvetľuje, že pod slovami „kvas farizejov“ Pán mienil učenie farizejov, iný zas (Lukáš) to chápe tak, že……...
Farizeji spáchali najhorší možný zločin na zemi. Boli vždy verní – a ostávajú verní – svojmu démonickému povolaniu. Sú hlavnými nepriateľmi a prenasledovateľmi pravej kresťanskej čnosti a zbožnosti a nehanbia sa dokonca ani najhoršej zvrhlosti. Kristove slová znejú proti nim: „Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých……...
Farizej! Vedieš nevinného na popravu za zločin, ktorý si si vymyslel! Ty si zasluhuješ popravu, ty si zasluhuješ všetok trest! Si posmelený faktom, že Kristov služobník, v napodobňovaní svojho Majstra, pije v tichosti nápoj utrpenia? Ty úbohý človek! Obávaj sa tohto veľkodušného a mystického mlčania. V danom momente Ježišov služobník je kvôli Ježišovi ticho, ale na strašnom súde Ježiš prehovorí za……...
Farizej, vzdialený od Boha, má potrebu vyzerať pred zrakom ľudí ako Boží služobník. Hoci naplnený všetkými možnými hriechmi, cíti potrebu vyzerať pred ľuďmi ako muž čností. Zatiaľ čo sa namáha uspokojiť svoje vášne, usiluje sa, aby sa všetky jeho skutky považovali za dobré. Farizej potrebuje masku. Nemá túžbu byť skutočne čnostným a zbožným, túži iba po tom,……...
Farizej miluje peniaze. Jeho srdce je tam, kde je jeho poklad. Tam je jeho viera, city, nádeje a láska! Svojimi perami a jazykom vyznáva vieru v Boha, ale jeho srdce ho odmieta. Nikdy necíti Božiu prítomnosť, nikdy nevidí Božiu prozreteľnosť, nikdy nepozná zo skúsenosti, čo je Božia bázeň. Jeho srdce nemá miesto pre Boha a pre blížneho. Je celkom pozemský, telesný,……...
Najviac zakorenenou duchovnou vášňou je samoľúbosť. Táto vášeň sa viac než všetky ostatné maskuje pred ľudským srdcom, dávajúc mu potešenie, ktoré sa považuje za útechu svedomia alebo dokonca útechu od Boha. A práve táto vášeň kvasí vo farizejovi. Robí všetko pre ľudskú chválu – ľudia môžu vidieť jeho ochotu k pôstu, almužnám a k modlitbe. Nemôže však byť učeníkom Pána Ježiša,……...
Čo môže byť čudnejšie alebo viac bláznivé ako argumentácia farizeja v evanjeliu? Farizeji hovoria, že „kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže“ (Mt 23, 16). Farizej, ignorujúc naplnenie Božích prikázaní (čo je podstatou Zákona), otrocky sa ženie za vonkajšími malichernosťami, aj keď očividne protirečia prikázaniam….…...
Nakreslime si obraz farizeja podľa inšpirácie, ktorú nám dáva evanjelium, aby tak každý, kto sa pozrie na túto hroznú zvrátenosť, sa pozorne držal bokom od – podľa slov Krista – „kvasu farizejov“ (porovnaj Mt 16, 6), od ich zmýšľania, pravidiel a pretvárky. Farizej, uspokojený s naplnením vonkajších obradov náboženstva a vykonaním nejakých vonkajších dobrých skutkov (ktoré sú konané dokonca……...
Keď farizejstvo dozrieva, začne ovládať dušu, jeho ovocie je hrozné. Žiadne bezprávie nie je dosť hlboké pre takúto osobu. Farizeji sa opovážili rúhať sa Svätému Duchu. Opovážili sa nazvať svätého Božieho posadnutým (porovnaj Jn 10, 20). Opovážili sa povedať, že vtelený Boh, ktorý prišiel na zem ako Spasiteľ, bol nebezpečný pre dobro spoločnosti, pre židovský spôsob života….…...
Pán to ilustroval podobenstvom o mýtnikovi a farizejovi, ktorí sa spolu modlili v chráme (porovnaj Lk 18). Farizej, pozerajúc na seba, nevidí žiaden dôvod na pokánie, necíti ľútosť v srdci. Práve naopak! Poukazuje na veci, ktoré ho tešia, potľapkáva seba samého po pleci. Poukazuje na svoj pôst, almužny, ale míňa tie isté veci, ktoré vidí alebo hľadá v druhých. Hovorím „hľadá“, pretože……...
Kto je infikovaný chorobou farizejstva, opúšťa všetok duchovný pokrok. Pôda jeho srdca je skalnatá, neprináša úrodu. Duchovná žatva vyžaduje srdce, ktoré je preorané pokáním, skyprené ľútosťou a zavlažované slzami. Nedostatok pokroku je už vážnou chorobou! Ale škoda zavinená farizejstvom nie je limitovaná len neúrodnosťou duše. Smrteľná infekcia farizejstva je zvyčajne sprevádzaná najzhubnejšími dôsledkami. Farizejstvo nielenže robí dobré ľudské skutky……...
Nedostatok pokory, charakteristický pre farizejov, je nesmierne škodlivý pre duchovný rast. Zatiaľ čo pád do vážneho hriechu u mnohých prináša horlivé pokánie so zlomeným srdcom, zabúdajúc na celý svet, pretože nevidia nič iné iba svoje hriechy, farizej dovoľuje svojmu zraku spočinúť na iných. Vlastné hriechy sa mu zdajú bezvýznamné, a preto im nevenuje žiadnu pozornosť. Pamätá na niekoľko svojich……...
Istý farizej pozval Pána, aby s ním jedol. „On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu“ (Lk 7, 36). Zdá sa, že farizej, hoci mal náklonnosť a určitú vieru v Pána, prijal ho s istou mierou vypočítavosti a seba dôležitosti kvôli svojej pozícii spravodlivého človeka. Ak by to tak nebolo, čo by mu bránilo utekať v ústrety božskému Návštevníkovi, úctivo padnúť k jeho……...
Náš milosrdný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus neodmietal tých, ktorí boli považovaní za verejných hriešnikov, ale nezabúdal ani na farizejov. Prišiel uzdraviť ľudí zo všetkých chorôb a spomedzi nich bolo najťažšie uzdraviť farizejov, pretože ich choroba predstiera a vyhlasuje, že majú prekypujúce zdravie. Odmietajú preto lekára a jeho liečbu; namiesto toho vyžadujú uzdravenie druhých. Pokúšajú sa odstrániť sotva viditeľnú smietku z oka……...
Aké úžasné je uznať si vlastnú hriešnosť! Kto sa považuje za hriešnika, má otvorený prístup k Ježišovi. Aké požehnanie je v spoznaní svojich hriechov! Aké požehnané je vidieť hĺbky svojho srdca! Ktokoľvek pozrie do svojho srdca, zabudne, že na zemi sú iní hriešnici. Jeho blížni sa mu budú zdať čistí a bez škvrny a anjelskí. Pozerajúc na seba, skúmajúc svoje škvrny……...
V jeden sobotný deň Pán kráčal so svojimi svätými učeníkmi cez pšeničné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať pšeničné klasy, očistili semená a jedli ich. Keď to videli farizeji, povedali Pánovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu“ (Mt 12, 2). Nato im Pán pripomenul Dávida a kňazov – prvý porušil sobotu náhodou, druhí podľa zákona. Potom……...