„Ak počas konania svojej liturgie s rozlišovaním si ďaleko od rozptýlených myšlienok ako je len možné a zrazu je verš odrezaný od tvojho jazyka a okovy mlčania sú položené na tvoju dušu bez jej snahy a toto je nasledované zotrvaním v stíšení; potom vedz, že robíš pokrok v stíšení a jej jednoduchosť sa v tebe znásobila. Pretože jednoduché ticho (ktoré nie je sprevádzané čnosťami),……...
„Keď v stíšení zbadáš vo svojej mysli, že chápanie je schopné pracovať slobodne v myšlienkach, ktoré prichádzajú sprava a nie je žiadne úsilie vzhľadom na žiadnu z nich, čo sa týka autority mysle, potom vedz, že tvoje stíšenie je v poriadku.“ Prvý zo znakov, ktoré svätý Izák Sýrsky dáva pre kontrolu správneho smeru pustovníckeho života alebo skôr života v stíšení, sa……...
Ak tí, ktorí žili v tichu a samote púšte potrebovali radu a usmernenie na správne posúdenie myšlienok, ktoré znepokojovali ich myseľ, o čo viac ju potrebujeme my, ktorí sme vystavení priam záplave podnetov zo sveta? Svätý Izák Sýrsky hovorí, že medzi týmito myšlienkami sú aj tie, ktoré prichádzajú od Boha ako pomoc pre náš život. Zaiste máme skúsenosť s myšlienkou, ktorá nás……...
Správne rozlišovanie myšlienok je veľmi dôležité. Spoznanie zlých myšlienok má viesť ku skrúšenosti srdca, k okamžitému pokániu. V dielach svätých otcov nachádzame prirovnanie, že takéto okamžité pokánie je účinnou ochranou pred pokušeniami. Používajú často prirovnanie ku kabátu alebo plášťu, ktorý človeka v púšti chráni pred silnými slnečnými lúčmi. Niekedy však človeka môžu vyrušiť myšlienky, ktoré sa vymykajú od tých……...
Svätý Izák Sýrsky nadväzuje na varovanie, ktoré zaznelo v predchádzajúcom odseku homílie. Hovorí v ňom o Božej starostlivosti, ktorou je zahrnutý pustovník. Jednou z jej podôb bola aj služba mníchov z blízkeho monastiera, ktorí z času na čas priniesli pustovníkovi nevyhnutné veci pre život. Stávalo sa, že niektorý pustovník prepadol myšlienke pokušenia a pripísal túto láskavosť nie Bohu, ale sebe. Usúdil totiž, že to……...
5. Iný starec povedal: „Akékoľvek zlo, ktoré nebolo uskutočnené, by sa nemalo považovať za zlý skutok; ale to isté platí o spravodlivých myšlienkach, ak neboli pretavené do čnostných skutkov.“ Výber tohto poučenia z Gerontikona je opodstatnený, aj keď prvý dojem môže navodzovať opačnú myšlienku. Predchádzajúce výroky nabádali k bdelosti, k pamätaniu na smrť a pohotovosti v konaní pokánia. V tomto poslednom však……...
Žiaden oblak sa nesformuje bez vetra; a žiadna vášeň sa nezrodí bez myšlienky. Nestráženie myšlienok vedie k prebudeniu vášní. Toto je posolstvo poučenia svätého Marka Asketika. Aj keď sa však pokúšame udržať si vládu nad svojimi myšlienkami, rýchlo spoznávame, že je to priam nemožné. Túto neschopnosť svätí otcovia pripisujú nedbanlivosti v rôznych oblastiach nášho duchovného života, Napríklad svätý Izák……...
Keď si uvedomíš, že nejaká myšlienka ťa hlboko rozrušuje a ničí pokoj tvojej mysle s vášňou, môžeš si byť istý, že to bol tvoj intelekt, ktorý sa prvý chopil iniciatívy, aktivoval túto myšlienku a umiestnil ju do srdca. Ľahko dokážeme pochopiť zbĺknutie nejakej vášne, keď sa ocitneme v prostredí, ktoré na nás priam vylieva záplavu impulzov, ktoré ju priamo prebúdzajú….…...
Človek unášaný svojimi myšlienkami je nimi oslepený; aj keď vidí dielo hriechu, nevidí jeho príčiny. Pre plnšie pochopenie tohto poučenia bude dobré si spomenúť na silu takzvaného „prvého dojmu“. Ide o vytvorenie vnútorného úsudku o druhom človekovi na základe jeho rozprávania, správania a niekedy aj výzoru počas prvého stretnutia. Myšlienky sa môžu zaoberať iba tým, čo duša prijme skrze……...
Nevyvážená kvalita našich myšlienok spôsobuje zmeny v našom stave. Pretože Boh prideľuje k našim dobrovoľným myšlienkam následky, ktoré sú im primerané, ale nie sú nevyhnutne našou voľbou. Je bežné, že podceňujeme dôležitosť stráženia myšlienok. Oddanie sa rôznym fantáziám sa zdá neškodné, pretože sa odohráva v skrytosti našej mysle a neprejaví sa v konkrétnych skutkoch. Svätý Marek Asketik však hovorí, že striedanie……...
Myšlienky pôžitkárskeho človeka sú kolísavé, akoby boli na váhe; Niekedy lamentuje a plače pre svoje hriechy a niekedy bojuje a protirečí blížnemu, ospravedlňujúc svoje zmyslové potešenia. Pre budovanie duchovného života svätí otcovia odporúčajú pamätať na tri úrovne, ktoré sú v človeku: telo, duša a duch. Snahou človeka je podriadiť nižšie úrovne tej najvyššej, ktorá tak môže vniesť poriadok do tých nižších……...
Akonáhle sú naše myšlienky spojené s obrazmi, dali sme im už svoj súhlas; pretože provokácia nás nevedie k vine, kým nie je sprevádzaná obrazmi. Niektorí ľudia utekajú od týchto myšlienok ako od „hlavne vytiahnutej z ohňa“ (Zach 3, 2); ale iní s nimi flirtujú a popália sa. V učení svätých otcov nachádzame štyri kroky, ktoré vedú k hriechu. Prvým je jednoduchá myšlienka, ktorá……...
Tak ako Boh priraďuje všetkému, čo je vhodné, robí to aj ľudským myšlienkam, nech si to prajeme alebo nie. Známeho talianskeho umelca Michelangela priateľ kritizoval, že pokračuje veľmi pomaly v práci na novej soche. Michalangelo mu ukázal na niektoré detaily, ktorým sa venoval od jeho poslednej návštevy. „To sú iba drobnosti,“ reagoval priateľ. „Áno, to sú drobnosti,……...
Keď spozoruješ, že nejaká skrytá myšlienka ti sľubuje ľudskú slávu, môžeš si byť istý, že ti prinesie zahanbenie. Toto je jedna z duchovných zákonitostí, ktoré boli odpozorované svätými asketikmi počas ich zápasu s vášňami. Môžeme ju prijať na vyvarovanie sa nepríjemných situácií, ale môže nám poslúžiť na odhalenie nespoznaného prejavu vášne, keď skúmame dôvody chvíľ poníženia. V jednej……...
Nikdy nepodceňuj význam svojich myšlienok, pretože žiadna neunikne Božej pozornosti. Svätí otcovia vo svojich dielach sa obšírne venujú zápasu, ktorý sa odohráva v našej mysli. Tisíce a tisíce myšlienok sa každý deň uchádza o našu pozornosť. Niektoré sa len tak mihnú a človek hneď na nich zabúda. Iné zas majú schopnosť zaujať, zvlášť keď sú v súlade s túžbami našich vášní. Nemali……...
Každá myšlienka má svoju váhu a mieru v Božích očiach. Pretože je možné myslieť o tej istej veci buď s vášňou, alebo nestranne. Svätí učitelia duchovného života vo svojich radách dávajú veľký dôraz na nutnosť posudzovania myšlienok. Dokonca v niektorých mníšskych komunitách je praxou denne vyjavovať svoje myšlienky starcovi. Bez spoznania tohto vnútorného sveta človek môže mať klamlivý obraz o sebe samom….…...
Ako sa v skutkoch a v slovách odhaľuje zmýšľanie, tak aj láskavými skutkami sa vopred poukazuje na odmenu v budúcnosti. Svätý Marek Asketik nás vedie k pozornosti nad tým, čo sa odohráva v našej mysli. Slová a skutky sú iba vyjadrením našich myšlienok. Aj keď sa pokúšame o pekné slová a dobré skutky hoci to nekorešponduje s našimi myšlienkami, ľudia okolo nás to dokážu vycítiť a vnímajú……...
„Človek, ktorý neoponuje myšlienkam zasiatych nepriateľom, ale prerušuje akúkoľvek konverzáciu s nimi svojimi prosbami Bohu, môže vnímať, že jeho myseľ našla múdrosť a silu, ktorá vychádza z milosti a jeho skutočné poznanie ho oslobodilo od mnohých námah. Takýto človek, po objavení tejto krátkej cesty, preťal mnoho pút rozptýlenia dlhej cesty. Pretože nemáme silu odporovať neustále každej myšlienke, ktorá sa stavia na……...
Poučenia svätého Izáka Sýrskeho na začiatku päťdesiatej štvrtej homílie nás vedú k pozornosti voči impulzom, ktoré v nás vyvolávajú zlé myšlienky. Ak meditovanie nad vznešenými vecami dáva duši radosť a útechu, dokonca tých pokročilejších vedie k obsiahnutiu vyšších duchovných darov, tak uvažovanie vychádzajúce z hnutia vášní spôsobuje pravý opak. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kto si navykol uvažovať o zlých veciach, bude oklamaný……...
Je prirodzené, že svätý Izák Sýrsky sa pri téme o nedobrovoľných hriešnych myšlienkach dotýka aj pádov, ktoré tieto pokušenia spôsobujú. Jeho poučenie prináša povzbudenie, ale i varovanie. „Nemali by sme nesmierne smútiť, keď sa pošmykneme v nejakej veci, ale keď v tom zotrvávame; pretože aj dokonalý sa často pošmykne, ale zotrvanie v tom je úplná smrť. Zármutok nad malými pádmi……...
Svätý Izák Sýrsky si dáva záležať, aby sme správne porozumeli jeho slovám. Preto po použití pojmu „svet“ hneď znovu vysvetľuje, čo má na mysli. „Pod svetom mienim vášne, ktoré sú vyvolané nepozornosťou a roztržitosťou. Keď sa zrodia a dospejú, stávajú sa hriechom a zabíjajú človeka. Ako deti sa nemôžu narodiť bez matky, tak vášne sa nemôžu narodiť bez rozptýlenia……...
Štyridsiata ôsma homília svätého Izáka Sýrskeho je pomerne rozsiahlou zbierkou rôznych poučení a rád. Dali by sa prirovnať k drobným kamienkom nadobudnutej skúsenosti, ktoré spolu vytvárajú krásnu mozaiku duchovného života. Pri uvažovaní nad touto homíliou znovu dáme za pravdu mnohým svätým, ktorí sa pri duchovnom čítaní riadili pravidlom: „iba jednu stranu z Izáka denne“. Ak chceme mať úžitok z tohto zdieľania……...
Svätí otcovia nám prikazujú rozšliapať hlavu hada (Gn 3, 15), čo znamená spozorovať samý začiatok zlej myšlienky a odmietnuť ju. Toto sa vzťahuje na všetky hriešne myšlienky, ale zvlášť na telesné myšlienky, pretože povzbudzujú našu padnutú prirodzenosť, a preto majú na nás väčší vplyv. Svätý Ján Kassián radí začínajúcemu mníchovi vyznať svojmu starcovi hriešnu myšlienku, len čo sa objaví….…...
Tridsiata tretia homília pozostáva iba z dvoch odsekov. Je to akoby dodatok k predchádzajúcej homílii, v ktorom svätý Izák Sýrsky dopĺňa poučenie o boji s vášňami. „Nie je možné poraziť zlé myšlienky, ktoré sú spojené s telesnými pokušeniami, alebo je to dosť ťažké. Niektorí ich nazývajú dvojsečným mečom použitým na nás. Nepocítime žiadnu úľavu od nich, kým trvá nasýtenosť chlebom, vodou a spánkom……...
V ďalšom odstavci šiestej homílie svätý Izák Sýrsky sa zľahka dotýka myšlienok. Hovorí, že sú dobré myšlienky a dobré voľby a sú aj zlé myšlienky a zlé srdce. Nejde veľmi do detailov, pretože tejto téme sa bude venovať do hĺbky v ďalších homíliách. Každopádne prináša útechu tým, ktorí sa trápia pre množstvo myšlienok, ktoré ich napádajú počas dňa. Hovorí, že duša nebude……...