Svätý Gregor Nysský hovorí: „Ak chudoba je v protiklade k bohatstvu, treba analogicky učiť aj dvojitú chudobu, jednu zavrhnúť a druhú považovať za blahoslavenú. Ak je človek chudobný v zdržanlivosti, vo vzácnom majetku spravodlivosti, v múdrosti alebo obozretnosti; je nanajvýš úbohý, pretože je chudobný vo veciach skutočnej hodnoty. Na druhej strane, ak je človek dobrovoľne chudobný……...
V súvislosti s prvým blahoslavenstvom si je potrebné všimnúť, že náš Pán v akoby pozabudol na tie veci, ktoré sú najčastejšie spojené s našou nábožnosťou. Nepovedal blahoslaví tí, ktorí sa modlia, dávajú almužny, postia sa… ani tí, ktorí často chodia na liturgiu, čítajú Sväté písmo a duchovné knihy… Nie je to preto, že by tieto aktivity zavrhoval. Hodnota všetkých týchto diel však……...
Je nesmierne dôležité, aby sme správne pochopili, čo Kristus myslel pod „chudobou ducha“. Len tak môžeme dobre a správne vstúpiť na cestu duchovného života. S pochopením nám môže pomôcť svätý Ignác Brjančaninov so svojim vysvetlením: „Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších……...
Gréčtina má dve slová pre chudobného. Prvým je penés, ktoré vykresľuje človeka, ktorý sa namáha pokryť svoje potreby prácou svojich rúk. Nemá nič nadbytočné, v očiach sveta je veľmi chudobným, ale predsa nie je v úplne zúfalej situácií. Druhým slovom je ptóchoi, ktoré vyjadruje absolútnu chudobu. Chudoba, ktorá drví človeka do takej miery, že je na kolenách, neschopný akejkoľvek……...
Prvé blahoslavenstvo predstavuje prvý krok v duchovnom živote. Azda je lepšie povedať základ, bez ktorého nie je možný žiaden skutočný duchovný rast. Preto je potrebné dobre pochopiť, čo Spasiteľ myslí pod slovami „chudobní v duchu“. Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje, že ide o človeka, ktorý je pokorný a skrúšený v mysli. Je to stav voľby, pretože mnohí sa nestali pokornými dobrovoľne, ale……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: Najprv je treba zvážiť, čo je vlastne blaženosť. Blahoslavenstvo je podľa môjho názoru vlastníctvom všetkých dobrých vecí, v ktorých nechýba nič, čo môže chcieť dobrá túžba. Možno nám bude význam blaženosti jasnejší, ak ho porovnáme s jeho opakom. Opakom blaženosti je teraz bieda. Bieda znamená byť nedobrovoľne sužovaný bolestivým utrpením. Stav jedného……...
V blahoslavenstvách nám Ježiš Kristus ponúka konkrétnu cestu k naplneniu prikázania: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Blahoslavenstvá pozývajú úbohých smrteľníkov, aby sa stalo ako Boh – tu a teraz v tomto svete. Svätý Atanáz ako aj svätý Irenej hovoria, že Slovo sa stalo telom, aby sa človek mohol stať ako Boh. Človek nemôže……...
Ak niekto sa nádeja na skok k okamžitej svätosti, tak žije v ilúzií, ktorá sa nikdy nenaplní. Toto je dôvod prečo učitelia duchovného života upozorňujú tých, ktorí sú na začiatku cesty, že v duchovnom živote jestvuje určitá postupnosť. Toho, kto nerešpektuje túto postupnosť, svätý Izák Sýrsky varuje, že na seba privoláva Boží hnev. Z duchovnej skúsenosti stoviek svätých vzniklo niekoľko……...
Svätý Remigius hovorí: „Kedykoľvek čítame, že Pán otvoril ústa, treba dávať dobrý pozor, lebo budú nasledovať vysoké veci.“ V evanjeliu je toto upozornenie vložené do opisu jeho konanie: sadol si, otvoril ústa a učil ich. Prvotnými adresátmi evanjelia svätého Matúša boli poslucháči zo židovstva, ktorí dobre rozumeli významu týchto slov. Keď židovský rabín učil, vždy pri tom sedel….…...
Pseudo-Ján Zlatoústy k prvému veršu pridáva ešte pár myšlienok, ktoré sú dobrým poučením pre duchovný život. Hovorí: „Na vrch vystupuje po prvé preto, aby splnil Izaiášovo proroctvo vystúp na vrch (Iz 40, 9) a po druhé aby ukázal, že ohlasovateľ i poslucháč Božej spravodlivosti musia pevne stáť vo výške duchovných cností. Lebo nik nemôže stáť v doline a hovoriť z……...
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch“ (Mt 5, 1). Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Nesadol si na námestí, ale na vrchu v samote, aby nás poučil, že sa pri ničom nemáme predvádzať, ale máme vystúpiť z ruchu, najmä keď treba filozofovať a rozprávať o vážnych veciach.“ V týchto slovách nachádzame dôležitú radu pre duchovné čítanie. Neustále sa opakuje v náuke svätých……...
Pseudo-Ján Zlatoústy je spoločným menom pre viacerých anonymných autorov, ktorých texty sa nesprávne pripisovali sv. Jánovi Zlatoústemu. Jeden z nich hovorí?: „Odborník v každej oblasti sa teší, keď vidí príležitosť vytvoriť dielo. Keď tesár vidí dobrý strom, túži ho odrezať, aby ho spracoval podľa svojho remesla. A keď kňaz vidí plný chrám, duch sa mu raduje a teší, že……...
Keď začneme uvažovať o zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša Krista, nemôžeme sa vyhnúť určitému porovnaniu. S Ježišom Kristom boli aj nedávno povolaní apoštoli. Ako veľmi sa však líšili od tohto anonymného davu. Spasiteľ si ich vybral sám. Apoštoli nasledovali jeho volanie radikálnym spôsobom, aj keď im nič nebolo ponúknuté. V prípade zástupov, ktoré nasledovali Ježiša Krista, to však bolo trochu……...
Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že na začiatku duchovného života je zážitok, ktorý prebudí túžbu v duši. Túto túžbu môže človek nechať vyprchať alebo sa môže rozhodnúť urobiť krok k jej naplneniu. Božia prozreteľnosť sa dotýka človeka rôznymi spôsobmi. Mnohotvárnosť tohto počiatočného impulzu svätý Teofan Zatvornik detailne opisuje vo svojom diele. Svätý Matúš zakončuje štvrtú kapitolu evanjelia slovami: „A……...
Svätý Ján Klimak zakončuje poučenie slovami: „Blažení sú tí, ktorí kráčajú týmito cestami, ktoré sme tu ukázali, lebo ich bude nebeské kráľovstvo (porovnaj Mt 5, 3 – 12).“ Odkaz na Blahoslavenstvá, ktoré zazneli v evanjeliu, je opodstatnený. Pri čítaní asketických diel môžeme vypozorovať, že svätí otcovia vnímali Blahoslavenstvá ako návod k duchovnému rastu. Blahoslavenstvá predstavujú postupnosť krokov, ktoré je……...
8. Dávajme pozor, aby sme si mysliac, že kráčame úzkou a tesnou cestou, v skutočnosti neblúdili po priestrannej a širokej. Úzka cesta sa ti ukáže zúžením brucha, celonočným státím, striedmym pitím vody, nedostatkom chleba, očistným pitím hanby, prijatím výčitiek, výsmechu i nadávok, odseknutím svojej vôle, strpením urážok, odovzdaným prenesením sa cez opovrhnutia a ťažkosti trápení. Keď ukrivdia……...
Osvojenie si ducha kajúcnosti je ďalším predpokladom. Je to vlastne prirodzená reakcia srdca, keď sa pokúšame o naplnenie predchádzajúcich. Úsilie o skutočnú lásku k Bohu a horúca túžba po večnom živote odkryje naplno chudobu nášho srdca. Človek si je okamžite vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a odporuje ceste, na ktorú ho pozýva evanjelium. Spoznanie tohto stavu núti k rozhodnutiu. Človek buď……...
„Nech v tebe stále prevažuje milosrdenstvo, kým sám prijímaš milosrdenstvo, ktoré má Boh pre svet. Nech sa tento stav stane zrkadlom, v ktorom v sebe vidíme podobu a pravý obraz, ktorý prirodzene patrí Božskej esencii. Týmito vecami a im podobnými sme osvietení a tak pohnutí k Bohu s priezračným poznaním. Tvrdé a nemilosrdné srdce nikdy nebude očistené. Milosrdný človek je lekárom vlastnej duše, pretože s prudkým vetrom……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Jakub urobil pre Jozefa pestrofarebnú tuniku (porov.: Gn 37, 3) a Pán dáva poznanie pravdy tichým; ako je napísané: tichých poúča o svojich cestách (Ž 25, 9). Jakub miloval Jozefa, a preto ho obdaril nádherným odevom. Pán miluje tichých a zaodieva ich poznaním pravdy. Tichí sú dokonca spomenutí v Blahoslavenstvách: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Čo……...
Bezpodmienečné prijatie tradície je užitočné pre mierneho človeka, pretože potom nepokúša Božiu trpezlivosť alebo nepadá často do hriechu. Pre správne pochopenie tohto poučenia by sme si mali uvedomiť, že svätý Marek Asketik v ňom nehovorí o miernom človeku v zmysle evanjeliového blahoslavenstva: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Má na mysli človeka, ktorý sa vyhýba……...
Keď zhrešíš, obviňuj svoju myšlienku a nie skutok. Pretože ak by tvoja myseľ nebežala vopred, telo by ju nenasledovalo. Je dôležité venovať tomuto poučeniu dlhší čas, pretože sa nám môže stať veľmi účinnou pomocou v duchovnom zápase. Svätý Marek Asketik poukazuje na bežnú reakciu po spáchaní hriechu. Človek sa pozerá na svoj hriešny skutok so smútkom a obviňovaním. Aj……...
Musíme nenávidieť chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné potešenia ako matky nemorálností a macošských čností. Svätý Marek Asketik v tomto poučení iba pripomína príkaz, ktorý sme dostali od Ježiša Krista: „Vy teda buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho……...
Čím väčšia je viera človeka v budúcu odmenu od Krista, tým väčšia je jeho pripravenosť zniesť každú nespravodlivosť. V Božom slove nachádzame mnoho miest, ktoré hovoria o odmene pre tých, ktorí vytrvajú vo viere. Pripomeňme si aspoň niektoré. Ježiš Kristus hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Ak si prenasledovaný, neprenasleduj. Ak si ukrižovaný, neukrižuj. Ak si ukrivdený, nekrivdi. Ak si očiernený, neočierňuj. Maj milosrdenstvo, nie zápal, s rešpektom voči zlu.“ Tieto krátke poučenia vychádzajú z hlavnej témy päťdesiatej prvej homílie. Svätý Izák Sýrsky znovu a znovu pripomína, že je ľahké stratiť milosrdenstvo kvôli vzbĺknutiu falošného zápalu……...