Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o pustovníckom spôsobe života. Ak sa nám takýto spôsob života zdá príťažlivou idylkou, kde je človek slobodný od všetkých podnetov okolitého sveta a zažíva veľký pokoj, tak sa veľmi mýlime. Svätí otcovia hovoria, že je to miesto veľkých duchovných zápasov a bojov. Slová svätého Izáka Sýrskeho to iba potvrdzujú: „Niekedy sa stane, že……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Samota cely je trhlinou v skale, kde Boh rozprával s Mojžišom, ako hovoria otcovia. Ale mnísi, ktorí toto nezakúsili skrze námahu, v ktorej spočíva skutočná chuť stíšenia, nepoznajú tieto veci a opovrhujú a odsudzujú týchto bratov, privlastňujú si rovnosť s nimi vo všetkých veciach, ktoré robia.“ Tieto slová sú slovami povzbudenia pre tých, ktorí nasledovali povolanie……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o živote tých, ktorí sa rozhodli pre život v samote. Hovorí: „Vy viete, bratia moji, že naša námaha nie je len tá, ktorá je vykonaná pred očami ľudí, ale že máme prácu, ktorá je skrytá pred všetkými. Ste si plne vedomí, že samota je pod vládou a nie je vlastným pánom. Ak sa stane,……...
Dvadsiata piata homília svätého Izáka Sýrskeho sa dotýka detailov života pustovníkov, ktorí zasvätili svoj život modlitbe, tichu a samote. Veľký dôraz kladie na význam zotrvávania v cele, v ktorej sa odohráva duchovný zápas, skrytý pred očami verejnosti. Je to miesto, kde duša dostáva duchovnú výživu a zakúša sladkosť milosti. Svätý Izák Sýrsky začína homíliu slovami: „Veľakrát sa bratovi počas dňa stane,……...
Vo všetkých vedných disciplínach sa vyžaduje dôkaz, experiment, skúška správnosti. V disciplíne duchovného života sa uplatňuje podobný princíp, pretože srdce môže byť veľmi ľahko oklamané šepotom vášní, ktoré obratne zamieňajú to, čo je nedokonalé, za sväté. Svätý Izák Sýrsky nám v poslednom odstavci dvadsiatej štvrtej homílie ponúka jednu z mnohých skúšok správnosti na posúdenie duchovného stavu srdca. Tento test vychádza……...
Svätý Izák Sýrsky v ďalšom odstavci dvadsiatej štvrtej homílie prichádza na pomoc tým, pre ktorých hnev s blížnym je prekážkou na nasledovanie jeho poučenia, ako sa postaviť voči ťažkostiam v živote. Hovorí: „Žiadna modlitba nie je vypočutá tak rýchlo, ako modlitba človeka, ktorý prosí o zmierenie s tými, ktorí sa na neho hnevajú. Pretože keď sa obžaluje z urážky, táto modlitba je……...
Poučenie svätého Izáka Sýrskeho, že máme hľadieť na všetky ťažkosti ako na lieky, ktoré Boh zosiela človeku na uzdravenie jeho duše, nás môže uchvátiť, ale keď sa pokúsime o jeho praktické uplatnenie, narazíme na prekážky. Svätý Izák Sýrsky to predpokladá, a preto hneď dodáva nasledujúce slová: „Pre toho, kto chce byť múdrym pred Bohom, nejestvuje iná cesta,……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v dvadsiatej štvrtej homílii poučením, ako sa správne zachovať v ťažkých situáciách. Hovorí: „Modlitba naplnená utrpením, keď primeraný spôsob života sa pripojí k tejto modlitbe, zmení charakter týchto situácií a prinesie nápravu. Dobrého človeka posilní a upevní, zatiaľ čo zlému dá šancu k zmene smeru jeho života. (…) Požehnaný je človek, ktorý porovnáva každú udalosť, ktorá na neho……...
Dvadsiata štvrtá homília svätého Izáka Sýrskeho je pomerne krátka. Zdá sa, že svätý Izák Sýrsky cítil potrebu objasniť niekoľko vecí, ktorých sa nepriamo dotkol v predchádzajúcich homíliách. Hovorí, že všetko, čo môže byť vnímané zmyslami, či je v slovách alebo skutkoch, je prejavom niečoho skrytého vo vnútri. Myslí tým vôľu človeka, jej silu alebo slabosť, ktorá sa prejavuje v dobrých……...
Záver dvadsiatej tretej homílie svätý Izák Sýrsky venuje zhrnutiu učenia o čistej modlitbe. Znovu hovorí o mystickej skúsenosti, ktorá je darovaná pre tých, „ktorí si zobliekli starého človeka a obliekli si nového“. Keď čítame tieto slová a keď si spomenieme na jeho učenie v predchádzajúcich homíliách, kedy podrobne rozpráva o procese očisťovania mysle a srdca, o nevyhnutných asketických námahách, o nutnosti pozornosti, sústredenia, stíšenia a odpútania sa……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o čistej modlitbe. Tento mystický stav je daný tým, ktorí sú obnovení Svätých Duchom. Toto zjavenie prijímajú počas modlitby, pretože počas tohto času je duša zvlášť pripravená a nasmerovaná na spoločenstvo s Bohom. Svätý Izák Sýrsky uvádza mnohé príklady zo Svätého písma. Spomína zjavenie anjela Zachariašovi počas modlitby, víziu svätého Petra a Kornélia, ktorá sa……...
Je nemožné dosiahnuť duchovné výšiny bez toho, aby človek neurobil radikálne rozhodnutie pre Boha. Toto osobné vnútorné a pevné rozhodnutie, ktoré je nasledované nastolením nového poriadku života podľa prikázaní evanjelia, odhalí všetku nečistotu srdca, ktorú do neho vniesli túžby vášní. Každodenný zápas o očistenie srdca, neúnavný rast v čnostiach, vernosť Božiemu slovu, to všetko vytvára úrodnú pôdu, z ktorej pomaly rastie……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o čistej modlitbe. Poukazuje, že v náuke svätých otcov sa tento stav vykresľuje rôznymi slovami. Túto nejednotnosť vysvetľuje tým, že „nejestvuje žiadne dokonalé a pravdivé slovo pre veci budúceho veku, jestvuje len jednoduchý stav poznania, prekračujúci každé pomenovanie, každý základný prvok, formu, farbu, tvar a zložené slovo. Kvôli tomu otcovia používajú rôzne označenia, ktoré sa im……...
Svätí otcovia často hovoria o čistej modlitbe. Svätý Izák Sýrsky v ďalšej časti svojej dvadsiatej tretej homílie sa nám pokúša vysvetliť, čo môžeme považovať za túto čistú modlitbu. „Modlitba je prosbou, starosťou a túžbou o niečo: o vyslobodenie z terajších skúšok alebo budúcich, alebo túžba po dedičstve otcov. Je to žiadosť o niečo, v čom Boh môže pomôcť človeku. Podnety k modlitbe sú ohraničené……...
„Tak ako medzi desať tisíckami ľudí sa ťažko nájde jeden, kto naplnil prikázania a všetko, čo sa vzťahuje k Zákonu, a dosiahol priezračnú čistotu duše, tak iba jeden z desať tisícok po mnohej bdelosti je uznaný za hodného čistej modlitby, prekročenia hraníc a získania skúsenosti tohto tajomstva. Iba málo ľudí bolo uznaných za hodných čistej modlitby. Ale čo sa týka tajomstva, ktoré……...
„Sláva Tomu, kto bohato vylieva svoje dary na ľudí! (…) Uznal pozemskú prirodzenosť a dokonca hriešnych ľudí, ako sme my, ktorí sme nehodní dokonca počuť takéto slová, za hodných rozprávať o týchto tajomstvách. Svojou milosťou rozdrvil tvrdosť našich sŕdc, aby sme mohli získať božskú víziu z Písma a z poučení veľkých otcov. Pretože vlastným zápasom som nenadobudol ani jednu tisícinu z toho, čo……...
Svätý Izák Sýrsky v ďalších odstavcoch dvadsiatej druhej homílie hovorí o duchovných víziách, ktoré sa dotýkajú anjelov. Hovorí: „Keď je duša očistená a bola uznaná za hodnú vidieť svojich spoločníkov, táto vízia nie je sprostredkovaná telesnými očami. Pretože anjeli nie sú telesní, (…) človek nemôže prijať túto víziu bez druhého očistenia mysle.“ Pod tým druhým očistením myslí stav duše,……...
V dvadsiatej druhej homílii svätý Izák Sýrsky hovorí o vízii Boha a iných duchovných víziách. Homília je krátka. Zdá sa, že aj pre svätého Izáka Sýrskeho nie je jednoduché vysvetliť tieto duchovné skúsenosti, ktoré presahujú ľudskú predstavivosť. Hovorí: „Je jednou vecou byť pohnutý zjaveniami, ktoré sa dotýkajú Božieho konania a je inou vecou byť pohnutý zjavením, ktoré sa dotýka……...
„Raz bol istý brat pokarhaný, že by mal rozdať všetko, čo má. Brat bez rozpakov a s istotou odpovedal tomu, kto ho pokarhal: Mnísi nie sú zaviazaní povinnosťou dávať almužny, pretože mních môže povedať Kristovi ako je napísané: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou (Mt 19, 27). Mních je ten, kto nevlastní nič na zemi,……...
Keď nám svätý Izák Sýrsky približuje radikálnosť, s ktorou mnísi napĺňali svoje povolanie, zvlášť tí, ktorí sa rozhodli pre život v odlúčení pre dosiahnutie hesychie, rastie v nás obdiv, aj keď celkom nechápeme plnosť tohto života. Máme dojem, že musíme ostať len pri tomto obdive, pretože náš život nedáva priestor pre takúto prísnu disciplínu. Čo si však môžeme osvojiť z ich……...
„Keď je tvoje telo skrotené zdržanlivosťou, bdením a pokojom, a predsa cítiš vo svojom tele bodajúce šípy vášne smilstva, ktoré neprichádzajú z hnutia prirodzenosti, potom vedz, že si bol pokúšaný myšlienkami pýchy. Okamžite zmiešaj popol so svojím jedlom, ó, človeče, padni bruchom na zem a hľadaj svoju pyšnú myšlienku. Študuj zmeny vo svojej prirodzenosti a jej skutkoch a Boh sa azda nad tebou……...
„Musím tiež povedať, že ak telo človeka je oslabené chorobou a nemôže postiť, bdenie samo môže pre myseľ získať stálosť v modlitbe a udeliť srdcu noetické pochopenie duchovnej moci za predpokladu, že na neho z nedbalosti nedoľahne rozptýlenie udalostí dňa. Preto ťa úpenlivo prosím, aby si nadobudol pozornú myseľ v Bohu a poznanie nového života: počas celého života nezanedbaj disciplínu bdenia. Pretože……...
„Predpokladáš, že tieto veci boli nariadené, aby ťa donútili pracovať, a nie preto, že niečo sa z nich môže narodiť. Ale človek, ktorý bol uznaný za hodného spoznať skrze milosť, čo je tou nádejou, pre ktorú asketici vzdorujú spánku, držia na uzde svoju prirodzenosť a obetujú prosby počas noci skrze bdenie ich tiel a uvažovania – takýto človek tiež pozná silu,……...
Ak budeme nasledovať radu svätého Izáka Sýrskeho – úsilie o stráženie srdca a mysle – aby sme neprišli o ovocie bdenia, bude to viesť k zjednodušeniu nášho života. Zaiste máme zodpovednosti, ktoré potrebujeme naplniť. Ale musíme uznať, že sa v našom živote nachádza aj príliš veľa aktivít, ktoré prinášajú nepotrebné rozptýlenie ducha. Spoznanie týchto aktivít a ich zrieknutie nám pomôže uchovať si potrebné……...
Ďalšou pomôckou, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka na udržanie si sústredenosti mysle a srdca počas bdenia, je čítanie. Svätý Izák Sýrsky toto asketické cvičenie zdôrazňuje na mnohých miestach. O účinku čítania Svätého písma na bdenie hovorí toto: „Kto objaví, že čítanie rýchlo spútava myšlienky, drží ich od rozptýlenia a vandrovania nad márnymi vecami, ten sadí do duše spomienku……...