1. Abba Poimen povedal: „Nikdy nezver svoje svedomie tomu, o ktorom nebolo tvoje srdce informované milosťou.“ Poučenie varuje pred ľahkovážnosťou pri voľbe, komu otvoríme svoje srdce. Svätí otcovia často pripomínajú, že „šedivá brada“ alebo veľká vzdelanosť alebo charizmatické konanie ešte nie je potvrdením duchovnej zrelosti človeka. Pri hľadaní duchovného otca nám pri rozlišovaní majú pomôcť iné znaky….…...
Brat sa spýtal starca: a) „Povedz mi, otče, koho sa mám spýtať vo veci mojich myšlienok? A ak je to nevyhnutné, mal by som sa tiež spýtať iného spovedníka o tých istých myšlienkach?“ V tejto hypotéze sa nám ponúka úryvok z listov dvoch veľkých starcov šiesteho storočia Barsanufiosa a Jána. Ide o rozsiahle dielo, ktorého obsahom je osemstopäťdesiat odpovedí týchto starcov……...
Keď sme raz navštevovali svätých otcov, ktorí žili v Sketis, išli sme tiež k abbovi Mojžišovi, mužovi vznešenom v čnosti a múdrym v Božích veciach. Keď sme prišli do jeho cely a po istých duchovne užitočných diskusiách, spýtali sme sa ho tiež na vyznanie myšlienok – ako sa to má vykonať. „Veľa bratov,“ povedali sme, „kvôli zahanbeniu a z nesprávneho chápania zbožnosti, nevyznávajú svoje……...
Ak prosíš starca, aby ti poradil vo veci tvojich myšlienok, mal by si hovoriť otvorene a slobodne vyznať svoje myšlienky, ak si si istý, že mu môžeš veriť, že tvoje vyznanie zachová v tajnosti. Ak sa stane, že nejakí bratia ti hovoria o myšlienkach, voči ktorým aj ty bojuješ, odmietni ich počúvať, aby tieto myšlienky nevzbudili v tebe zápas. Pri……...
Môj brat, buď pozorný, keď ti niekto chce vyznať svoje myšlienky, aby si nebol nimi znepokojený počas času tohto vyznania. Ak je tvoje oko mysle trošku oslabené, potom budeš ako kapitán, ktorý čelí veľkej búrke. Preto akonáhle vypočuješ základné veci toho, čo ti je vyznané, mal by si z toho vyvodiť ostatné a potom prejsť k úteche znepokojeného človeka, sformovanej……...
2. Starec nám povedal o mníchovi, ktorý raz upadol do vážneho hriechu. Jeho svedomie ho napomenulo, a tak sa kajal. Išiel sa vyznať starcovi. Kvôli zahanbeniu však nezmienil svoj skutok, ale iba pokušenie k skutku. Toto povedal starcovi: „Otče, bol som trápený touto myšlienkou. Je pre mňa spása?“ Duchovný otec, ktorý počúval jeho vyznanie, však nebol ešte skúsený a chýbalo……...
Hypotéza 21 Že musíme vyznať svoje myšlienky tým z otcov, ktorí sú schopní rozlišovania a nezverovať ich len tak hocikomu; ako sa máme spovedať a čo sa máme pýtať našich spovedníkov; akú vieru máme vkladať do rád otcov; a ako by sme mali prostredníctvom tejto viery spolupracovať s našimi spovedníkmi na dosiahnutí dobra. A. Z Gerontikona 1….…...
3. Iný brat bol tiež napadnutý útokom pokušenia smilstva. Bolo to uprostred noci, ale napriek tomu vstal a išiel k starcovi a vyznal mu svoje myšlienky. Starec ho upokojil duchovnými slovami, a tak sa brat vrátil späť do svojej cely. Ale zápas znovu začal. Mních bez dlhého rozmýšľania znovu utekal k starcovi a keď sa mu dostalo útechy, vrátil sa opäť do cely….…...
2. Iný brat zápasil rovnakým spôsobom proti smilstvu a podstúpil veľmi intenzívny asketizmus, aby sa ochránil a nepodľahol tejto túžbe. Nakoľko však zápas nepoľavoval, išiel do chrámu a povedal celému zhromaždeniu bratov o zápase, ktorý ho pohlcuje. Kňaz dal príkaz, aby sa každý namáhal v modlitbe za neho po celý týždeň. A tento brat bol oslobodený od svojho zápasu. Príbeh sa v podstatných……...
1. Jeden mních zápasil po dlhý čas s démonom smilstva a hoci sa veľmi namáhal, nebol schopný tento zápas vyhrať. Jedného dňa, keď stál uprostred zhromaždených mníchov, pocítil znovu túto vášeň. Rozhodol sa odhaliť svoj zápas s démonom bratom a poprosiť ich o modlitbu, aby Boh mu bol milosrdný a oslobodil ho od tejto vášne. Bez nejakej zahanbujúcej myšlienky odhalil svoj stav vo……...
Brat sa spýtal starca: „Bol som poslaný do Svätého mesta, aby som slúžil v monastierskej komunite. Využil som túto príležitosť a išiel som k Jordánu pomodliť sa, ale bez povolenia od môjho starca. Urobil som dobre alebo zle?“ Starec mu odpovedal: „Bez povolenia by si nikdy nemal ísť nikde, pretože to, čo konáme podľa inšpirácie našich vlastných……...
4. Dokonca svätého Pavla, s ktorým Kristus priamo rozprával a mohol okamžite otvoriť jeho oči a ukázať mu cestu dokonalosti, Boh posiela k Annaniášovi, aby sa od neho naučil ceste pravdy, hovoriac: „Vstaň, chod‘ do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“[1] Takým istým spôsobom nás Pán učí, aby sme nasledovali rady tých, ktorí pokročili v duchovnom živote. Keď sa toto naučil,……...
3. Z toho všetkého, čo bolo povedané, sme sa naučili, že nejestvuje iná cesta spásy, než tá, že vyznávame svoje myšlienky otcom a nepohŕdame tradíciou praotcov. Naši praotcovia neponúkajú svoje vlastné mienky, ale osvietení Bohom a zakorenení v Písme nás usmerňujú, aby sme sa radili s tými, ktorí pokročili v asketickom živote a tiež sa učili z textov Písma, zvlášť z príbehu o prorokovi Samuelovi. Prorok……...
2. Niečo podobné mi povedal abba Serapion o sebe samom. „Keď som bol mladší,“ povedal mi, „žil som so svojím abbom. Po jedle som si zvykol – navedený pokušením démonmi – vziať potajomky sušienku zo stola, aby som ju zjedol potajomky, skrývajúc to pred svojím abbom. Udržiaval som si tento zlý návyk po dlhý čas. Bol som tým……...
1. Odhaliť otcom nielen všetko, čo robíme, ale tiež čo myslíme, je znakom skutočnej pokory. Pretože táto cesta umožňuje mníchovi putovať rovnou cestou bez akéhokoľvek zranenia a bez nebezpečenstva zakopnutia. Je nemožné pre toho, kto usmerňuje svoj život podľa úsudku tých s väčšou skúsenosťou, aby upadol do klamu démonov. Okrem toho samotné odhalenie zlých myšlienok otcom spôsobuje ich vysychanie….…...
Brat môj, keď urobíš chybu, neklam zo zahanbenia, ale urob prostráciu a povedz: „Odpustite mi,“ a tvoja chyba bude okamžite odpustená. Nemaj iné slová na jazyku, než tie, ktoré máš v srdci, pretože Boh sa vysmievať nedá, ale vidí všetko: ako veci skryté, tak aj tie, ktoré sú zjavné. Preto neskrývaj žiadne zo svojich pokušení alebo obáv, alebo túžob, alebo……...
Môj brat, dávaj na seba pozor, aby si neskrýval pred svojím duchovným otcom žiadnu zlú myšlienku, ktorá sa zrodila v tvojom srdci. Pretože niečo podobné sa stalo tomu, ktorý žil v dávnom veku: vzal z obiet a skryl ich do svojho stanu. Iná vec sa stala Giezimu, služobníkovi proroka Elizea. Obidvaja konali v skrytosti, ale ani jeden z nich neunikol ani Božiemu oku……...
9. Abba Makarios žil sám v hlbokej púšti. O niečo nižšie bola iná púšť, v ktorej mnohí bratia žili asketickým životom. Jedného dňa, keď stál pred svojou celou, Makarios uvidel Satana vo forme muža, ako prechádza po ceste. Mal oblečené ľanové šaty pokryté dierami. Z každej diery visela malá fľaštička. Makarios mu povedal: „Hej ty, kde ideš?“ „Idem otravovať……...
8. Starec povedal: „Ak ťa znepokojujú neslušné myšlienky, neskrývaj ich, ale vyjav ich okamžite svojmu duchovnému otcovi, a tak ich skrotíš. Pretože v miere, v akej človek schováva svoje myšlienky, v takej miere sa ich počet zvyšuje a nadobúda na sile. Inými slovami, podobne ako had, keď vyjde z diery, okamžite uteká, tak zlá myšlienka, akonáhle je odhalená, okamžite mizne. A tak ako červ……...
7. Abba Poimen povedal, že abba Theonas mal vo zvyku hovoriť, že aj keď mních nadobudne nejaké čnosti svojou vlastnou vôľou, Boh ho nezahrnie svojou milosťou, aby táto čnosť mohla v ňom zotrvať; pretože mních sa musí naučiť, že nesmie absolútne veriť svojim vlastným skutkom. Ak však ide k spolubratom, aby to s nimi konzultoval, potom si čnosť udrží.“……...
6. Abba Mojžiš povedal: „Mních, ktorý je pripútaný k duchovnému otcovi, ale nemá poslušnosť alebo pokoru, a podľa svojej vôle robí, o čom si myslí, že je dobré, nikdy nenadobudne čnosť a ani sa nikdy nenaučí, čo to znamená byť mníchom.“ Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a vôle. Ako múdrosť tak……...
5. Ten istý svätý Anton tiež povedal: „Sluší sa, aby mních odhalil svoju dušu pred starcami: mal by sa ich spýtať, či azda nerobí niečo nesprávne; ak je to možno, koľko krokov by mal urobiť alebo koľko kvapiek vody by mal vypiť vo svojej cele.“ Toto poučenie sa nám musí zdať prehnané. Prečo by malo byť……...
4. Abba Anton povedal: „Poznám mníchov, ktorí padli po mnohých asketických námahách a stratili svoju myseľ, pretože vložili svoju nádej iba do svojich skutkov a nemali na mysli prikázanie Toho, ktorý povedal: ,Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví, starcov svojich a rozpovedia ti‘[1]“ Svätí otcovia realisticky hovoria o úskaliach duchovného života. Neobávajú sa ani priniesť príklady i veľkých……...
3. Brat sa spýtal istého starca: „Prečo trpím od pokušení, aj keď sa zdržujem medzi starcami?“ Starec odpovedal: „Nepriateľ sa zo všetkého najviac raduje z človeka, ktorý nevyjaví svoje pokušenia.“ Poučenie odhaľuje ďalšie pokušenie, ktoré bráni k úprimnému vyznaniu hriechov. Z odpovede starca vyplýva, že prebývanie medzi svätými nevedie k uzdraveniu, ak chýba otvorenie srdca a vyznanie hriechov….…...
2. Starec povedal: „Kto sa stane bláznom kvôli Pánovi, nadobudne múdrosť.“ Starcove slová dávajú dobrú radu tým, ktorí sa pýtajú: „Ako sa dobre vyspovedať?“ Odhalenie, čo sa skrýva v srdci, je vždy sprevádzané s určitým zahanbením. Preto mnohí starostlivo zvažujú, čo a ako vyznať vo sviatosti pokánia. Používajú vlastnú múdrosť v spôsobe predkladania svojich pádov. Zabúdajú pritom, že i tá ich……...