10. Predovšetkým vyznávajme v súkromí nášmu dobrému sudcovi naše prehrešenia; ak prikáže, tak aj pred všetkými, lebo jazvy odhalené nejdú k horšiemu, ale sa zahoja. Úprimné vyznanie hriechov stína démonov Svätý Ján Klimak tu nemá na mysli sviatostné vyznanie hriechov. V mníšskych spoločenstvách bolo bežné ako vyjavenie myšlienok pred starcom alebo predstaveným. Rovnako bežným bolo sebaodsúdenie pred……...
9. Poslušník sám nad sebou vyslovuje súd, pretože ak sa kvôli Pánovi úplne podrobí, tak hoci aj nemyslí na to, že je úplne poslušným, no od svojho súdu (to jest odsúdenia svedomia) bude oslobodený. Ak však v čomsi koná svoju vôľu, tak hoci sa mu aj povie, že je poslušným, jednako sám nesie svoje jarmo. Avšak, bolo……...
8. Otcovia nazývajú žaltár – zbraňou, modlitbu – stenou, čisté slzy – obmytím; a blaženú poslušnosť nazvali vyznaním, bez ktorého nikto z tých, čo trpia od strastí, neuvidí Pána. Nevyhnutné prostriedky k zápasu Svätý Ján Klimak poučením zdôrazňuje nevyhnutnosť niekoľkých prostriedkov, ktoré nesmú chýbať vo výzbroji duchovného atléta. Kniha Žalmov je knihou zápasu, boja, ktorý sa……...
7. Tí, ktorí chcú vždy zachovať nepochybnú vieru ku svojim predstaveným, musia nezabudnuteľne a nezmazateľne chrániť vo svojom srdci ich čnosti, aby tak pamätaním na nich zavreli ústa démonom, keď v nás začínajú zasievať neveru k nim (predstaveným), lebo koľko viery kvitne v srdci, toľko ochoty má telo k službe; a kto zakopol o kameň nevery, ten……...
6. Keď sa rozhodneme v pokornej mysli uponížiť sa pred Pánom a bez pochýb zveriť našu spásu komusi inému, tak vtedy ešte pred vykročením na túto cestu musíme, ak sme všímavými a máme úsudok, zvážiť, preskúmať a takpovediac vyskúšať tohto kormidelníka, aby sme namiesto kormidelníka nepadli na jednoduchého veslára, namiesto lekára na chorého, namiesto človeka bez vášní……...
5. Ó, vy, ktorí ste sa rozhodli vstúpiť na pole tohto vyznania mysle; vy, ktorí chcete na svoje ramená vziať jarmo Kristovo; vy, ktorí si odteraz prajete zložiť svoje bremeno na plecia druhého; vy, ktorí hľadáte, ako sa dobrovoľne predať do otroctva, aby ste za to na oplátku získali pravú slobodu; vy, ktorí plávate skrz túto hlbočinu,……...
4. Počiatok umŕtvovania – a to ako vôle ducha, tak aj údov tela – je bolestivým, jeho stred býva niekedy bolestivým a niekedy bezbolestným, a koniec – je už bez akýchkoľvek pocitov a vnemov bolesti či trápenia. V bolestiach i trápeniach srdca bude prebývať táto blažená a živá mŕtvola vtedy, keď uvidí, že plní svoju vôľu, lebo……...
3. Poslušnosť je absolútne zrieknutie sa vlastného života, zreteľne vyjadrené v aktivite nášho tela. Alebo naopak, poslušnosť je umŕtvovanie údov, kým myseľ zostáva nažive. Poslušnosť je konanie bez otázok, dobrovoľnou smrťou, je to život, ktorému je cudzia zvedavosť, ťažkosti bez smútku, nepripravené ospravedlnenie pred Bohom, žiaden strach zo smrti, cestovanie bez problémov, putovanie spiacich. Poslušnosť je hrobom vôle……...
2. Nevyhnutná výzbroj asketikov Ale ak súhlasíte, nezabudnime v našom pojednaní jasne popísať zbrane týchto statočných bojovníkov: ako držia štít viery v Boha a svojho trénera a odháňajú ním, takpovediac, každú myšlienku na neveru a zmenu miesta; ako neustále dvíhajú vytasený meč Ducha a zabíjajú každú vlastnú túžbu, ktorá k nim prichádza; ako sú zaodetí v železnom pancieri miernosti……...
1. Naše pojednanie sa teraz primerane dotýka Kristových bojovníkov a atlétov. Ako kvet predchádza ovocie, tak vyhnanstvo, či už tela alebo vôle, vždy predchádza poslušnosti. Lebo s pomocou týchto dvoch čností svätá duša vytrvalo stúpa do neba ako na zlatých krídlach. A možno práve o tomto spieval ten, čo prijal Svätého Ducha: „Ktože mi dá holubičie krídla?“……...
100. Keď je myseľ upevnená v Bohu, najprv vrúcne túži objaviť princípy Jeho podstaty. Ale Božia najvnútornejšia prirodzenosť takéto skúmanie nepripúšťa, pretože je v skutočnosti nad rámec schopností všetkého stvoreného. Vlastnosti, ktoré patria Jeho prirodzenosti, sú však prístupné túžbe mysle: mám na mysli vlastnosti večnosti, nekonečnosti, určitej prirodzenosti, dobra, múdrosti a moci tvoriť, uchovávať a súdiť stvorenia….…...
99. Keď je myseľ pohltená kontempláciou vecí neviditeľných, hľadá ich prirodzené princípy, príčinu ich vzniku a všetko, čo z toho vyplýva, ako aj prozreteľný poriadok a súd, ktorý sa s nimi vzťahuje. Potom ako svätý Maxim Vyznávač predstavil úrovne kontemplácie viditeľného sveta, zameriava sa na neviditeľné reality. Hovorí: „Keď je myseľ pohltená kontempláciou vecí neviditeľných, hľadá……...
98. Keď sa myseľ venuje kontemplácii viditeľných vecí, hľadá buď prirodzené princípy týchto vecí, alebo duchovné princípy, ktoré odrážajú, alebo hľadá ich pôvodnú príčinu. Slová svätého Maxima Vyznávača nám v tomto výroku predkladajú hierarchiu hĺbky poznania, ktorú môže dosiahnuť myseľ pri kontemplácii stvoreného sveta. Prvou úrovňou je hľadanie prirodzených princípov. Toto je najzákladnejšia úroveň. Myseľ……...
97. Čistá myseľ sa zaoberá buď vášnivo bezvýznamnými pojmovými obrazmi ľudských záležitostí, alebo prirodzeným rozjímaním o veciach viditeľných, alebo neviditeľných, alebo svetlom Najsvätejšej Trojice. Poučenie nám hovorí, že aj očistená myseľ, teda v stave bezvášnivosti, stále prechádza rôznymi formami poznávacej aktivity, ktoré odzrkadľujú jej rast na ceste k najvyššiemu spoločenstvu s Bohom. Najprv sa zaoberá „vášnivo……...
96. Boha nepoznáme z Jeho podstaty. Poznáme Ho skôr zo vznešenosti Jeho stvorenia a z Jeho prozreteľnej starostlivosti o všetky stvorenia. Lebo skrze ne, akoby boli zrkadlami, môžeme nahliadnuť do Jeho nekonečnej dobroty, múdrosti a moci. Svätý Maxim Vyznávač predkladá dôležitú pravdu o poznaní Boha: „Boha nepoznáme z Jeho podstaty.“ Boh je transcendentný – presahuje naše chápanie,……...
95. Keď slnko vychádza a vrhá svoje svetlo na svet, odhaľuje seba aj veci, ktoré osvetľuje. Podobne, keď Slnko spravodlivosti vychádza v čistej mysli, odhaľuje seba aj vnútorné princípy všetkého, čo Ním bolo a bude privedené k existencii. Svetlo nielen zviditeľňuje veci, ale aj ukazuje ich vlastnú podstatu. Odhaľuje seba aj veci, ktoré osvetľuje. Bez svetla sú……...
94. Plnením prikázaní sa myseľ zbavuje vášní. Duchovným rozjímaním o viditeľných veciach odvrhuje vášnivé predstavy o takýchto veciach. Poznávaním neviditeľných vecí sa zbavuje rozjímania o viditeľných veciach. Nakoniec sa aj od toho zbavuje poznaním Najsvätejšej Trojice. Duchovná cesta je postupným oslobodzovaním mysle od všetkých pripútaností, až kým nedosiahne poznanie Boha. Svätý Maxim Vyznávač predkladá štyri stupne,……...
93. Ak sú konceptuálne obrazy, ktoré neustále vyvstávajú v srdci, bez vášne, či už je telo bdelé, alebo spí, potom môžeme vedieť, že sme dosiahli najvyšší stav bez vášne. Svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalší znak na posúdenie, či sme dosiahli bezvášnivosť. Už len to, že sme „ľahostajní k sláve aj k hanbe, bohatstvu aj k chudobe,……...
92. Ten, komu sa podarilo dosiahnuť čnosti a je obohatený duchovným poznaním, vidí veci jasne v ich pravej podstate. V dôsledku toho koná aj hovorí o všetkých veciach spôsobom, ktorý je vhodný, a nikdy sa nenechá oklamať. Lebo podľa toho, či veci používame správne alebo nesprávne, sa stávame buď dobrými, alebo zlými. Svätosť nie je len……...
91. Už len to, že sa hmotné veci nenechajú prebúdzať k žiadnej vášni, je veľa. Ešte viac je zostať bezvášnivý, keď sa nám predstavujú takéto veci v mysli. Lebo vojna, ktorú proti nám démoni vedú prostredníctvom myšlienok, je krutejšia ako vojna, ktorú vedú prostredníctvom hmotných vecí. Svätý Maxim Vyznávač nám v tomto výroku predkladá rozlíšenie v……...
90. Tak ako fyzické oko priťahuje krása viditeľných vecí, tak očistená myseľ priťahuje poznanie vecí neviditeľných. Pod vecami neviditeľnými myslím veci nehmotné. Fyzické oko je stvorené na to, aby vnímalo svetlo a krásu materiálneho sveta. Je to jeho prirodzená funkcia a naplnenie jeho túžby. Krása nás priťahuje. To je prirodzená reakcia zdravého oka. Podobne očistená myseľ……...
89. Keď duša začne cítiť svoje vlastné zdravie, obrazy v jej snoch sú tiež pokojné a bez vášne. Pre svätých otcov, najmä pre púštnych otcov a mystikov, nie sú sny len náhodnými psychickými procesmi, ale často odrážajú vnútorný stav duše, jej čistotu alebo, naopak, jej uväznenie vo vášňach. Musíme však pridať, že nás nabádajú pristupovať k snom s veľkou……...
88. Keď počas modlitby žiadny konceptuálny obraz ničoho svetského neruší tvoju myseľ, vedz, že si v ríši bezvášnivosti. Svätý Maxim Vyznávač ponúka vynikajúci znak na rozpoznanie dosiahnutia bezvášnivosti. V tomto stave modlitba je sústredená výlučne na Boha. Myseľ neodbieha k starostiam, plánom, spomienkam, emóciám, kritike blížneho. Ak sa v nás vynárajú pochybnosti o možnosti dosiahnutia tohto stavu, mali by sme……...
87. Keď je myseľ v čistom stave, po prijatí pojmových obrazov vecí je pohnutá k duchovnému rozjímaniu o týchto veciach. Ale keď je poškvrnená lenivosťou, hoci jej pojmové obrazy môžu byť vo všeobecnosti bez vášní, tí, ktorí sa zaoberajú ľuďmi, v nej vytvárajú myšlienky, ktoré sú hanebné alebo zlé. Úsilie o očistenie mysle je nesmierne dôležité. Potvrdzuje……...
86. Myseľ, keď je úplne oslobodená od vášní, nerušene pokračuje v kontemplácii stvorených bytostí a smeruje k poznaniu Najsvätejšej Trojice. Slová svätého Maxima Vyznávača nám v tomto výroku predstavujú vyvrcholenie celého asketického snaženia a najvyšší cieľ duchovného života – poznanie samotného Boha. Je kľúčovým pre pochopenie, že oslobodenie od vášní nie je cieľom samým o sebe,……...