35. Zavinená vášeň je impulz duše, ktorý je v rozpore s prirodzenosťou. Keď svätí otcovia hovoria o prirodzenosti, tak majú na mysli pravý opak toho, čo je zaužívané v našom používaní tohto pojmu. Za prirodzené považujeme všetky bežné konania v živote, aj keď sú poškvrnené pôsobením hriešnych vášní. Čnostný život, aj keď ho obdivujeme a chválime, vnímame ako niečo, čo……...
34. Čistá duša je duša oslobodená od vášní a neustále potešená božskou láskou. Svätý Maxim Vyznávač zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie slobody od vášní s prežívaním Božej lásky. Vášne, ako ich chápu svätí otcovia, nie sú len hriešne činy, ale aj zlé návyky a žiadosti, ktoré zotročujú ľudskú vôľu a myseľ. Prvý krok k oslobodeniu duše od vášní……...
33. Čistá myseľ je myseľ oddelená od nevedomosti a osvetlená božským svetlom. Svätý Maxim Vyznávač dáva veľmi peknú a výstižnú definíciu čistej mysle. Keď nad ňou pouvažujeme, spoznáme, že nám ponúka návod na pravý a autentický duchovný život. V prvej časti hovorí, že základom pre pravé poznanie je oddelenie sa od nevedomosti. Nemyslí tým nedostatok intelektuálneho poznania. Hovorí……...
32. Tak ako slnečné svetlo priťahuje zdravé oko, tak aj poznanie Boha prirodzene priťahuje k sebe čistá myseľ skrze lásku. Fotofóbia je precitlivenosť na svetlo. Spôsobuje slzenie, začervenanie a nepohodlie pri bežnom osvetlení. Sprevádzajú ju bolesti hlavy a niekedy spôsobuje kožné reakcie. Je to nepríjemný stav, ktorý značne limituje aktivity, ktoré sú pre zdravých úplne prirodzené. Nous……...
31. Tak ako myšlienka na oheň nezohrieva telo, tak viera bez lásky nesprítomní svetlo duchovného poznania v duši. Poučenie výborným metaforickým spôsobom pripomína nutnosť autentického duchovného života. Svätý Maxim Vyznávač znovu zdôrazňuje rozdiel medzi „vedieť o Bohu“ a „poznať Boha“. Viera je základom, prvým krokom, intelektuálnym súhlasom s Božou pravdou a zjavením. Môžeme mať hlboké teologické vedomosti,……...
30. Mal by si vedieť, že si mal veľký úžitok z veľkého utrpenia kvôli urážkam a ponižovaniam; pretože týmito prostriedkami nedôstojného zaobchádzania bola vyhnaná tvoja hrdosť. Každý jeden deň je naplnený rôznymi nespravodlivosťami, ktoré zraňujú naše srdce. Cez mnohé sa dokážeme preniesť, niektoré negatívne ovplyvňujú vzťah k blížnemu, ktorý nám ich spôsobil, a iné, zvlášť tie intenzívne, môžu prebudiť vášeň……...
29. Keď si niekým napadnutý a pokorený, varuj sa hnevlivých myšlienok, aby v tebe nevzbudili rozčúlenie a tak ťa zbavili lásky a uviedli do stavu nenávisti. Aj keď sa úprimne pokúšame nasledovať túto radu, predsa so znepokojením badáme, že často prehrávame svoj zápas s hnevom. Jedným z hlavných dôvodov týchto prehier je skutočnosť, že nie sme pripravení na takéto situácie. Svätí otcovia……...
28. Kto si uvedomil v srdci lásku k Bohu, je neúnavný, ako hovorí Jeremiáš (Jer 17, 16), v nasledovaní Pána, svojho Boha a vznešene znáša každú ťažkosť, nadávku a urážku, a nikdy nemyslí zlé o nikom. Svätý Maxim Vyznávač predstavuje ďalšiu podmienku pre úspešný duchovný život, ktorou je rozhodnutie človeka pre Boha. Je to zreteľný moment v toku nášho života, kedy sa s plnou vážnosťou……...
27. Kto sa skutočne vzdal svetských vecí a s láskou slúži svojmu blížnemu, je rýchlo oslobodený od každej vášne a stáva sa účastníkom Božej lásky a poznania. Prednedávnom na sociálnych sieťach koloval vtipný obrázok. Bola na ňom ulica počas záplavy. Voda dosahovala skoro metrovú výšku. Jeden muž stál pri ohrade svojho domu a vedrom prelieval vodu zo svojho pozemku ponad ohradu……...
26. Stav lásky môže by spoznaný dávaním peňazí, ale oveľa viac dávaním duchovného povzbudenia a opatrovaním ľudí v ich telesných potrebách. Viacerí svätí radia, že na konci každého dňa by sme si mali urobiť podrobné zúčtovanie nášho konania tak, ako to robí každý obchodník. Ten spočítava straty a príjmy a raduje sa, keď zakončuje deň so ziskom. Touto radou nás……...
25. Boh, ktorý je svojou prirodzenosťou dobrý a bezvášnivý, miluje všetkých ľudí ako svoje stvorenie. Ale oslavuje čnostného človeka, pretože je vo svojej vôli zjednotený s Bohom. V tom istom čase vo svojej dobrote je milosrdný k hriešnikovi a karhaním v tomto živote privádza ho na cestu čnosti. Podobne dobrý a bezvášnivý človek miluje všetkých ľudí rovnako. Miluje čnostného človeka kvôli jeho charakteru a bezúhonnosti……...
24. Kto napodobňuje Boha v dávaní almužien, nerozlišuje medzi nehodnými a čnostnými, nespravodlivými a svätými, keď zabezpečuje ich telesné potreby. Dáva rovnako všetkým podľa ich potrieb, aj keď uprednostňuje čnostného pred zlým kvôli bezúhonnosti jeho úmyslu. Svätí otcovia prikazujú radikálnu chudobu pre mníchov a tým, ktorí sú vo svete, zdôrazňujú povinnosť dávať almužny. Dávanie má sprevádzať náš duchovný rast, ale……...
23. Kto miluje Boha, ten istotne miluje tiež svojho blížneho. Taký človek nehromadí peniaze, ale rozdáva ich podľa Božej vôle a je štedrý voči každému v núdzi. Toto rozhodné vyhlásenie svätého Maxima Vyznávača môže vyvolať v mnohých rozpaky. Nezdá sa nám, že jeho slová pravdivo vystihujú skutočnosť. Táto pochybovačnosť vyviera z praktickej skúsenosti s ľuďmi, ktorí hovoria o svojej láske k Bohu, ale……...
22. Ten, kto opustil všetky svetské túžby, povzniesol sa nad všetky svetské utrpenia. Pred pár rokmi naša farnosť pripravila každoročné stretnutie manželských párov dekanátu, pripomínajúcich si okrúhle výročie sobáša. Pred touto slávnosťou prišiel biskup John Kudrick s diakonom na obed. Dobrú atmosféru narušil požiarny alarm. Najprv som si myslel, že ide o falošný poplach, ale keď som vstúpil……...
21. Ak chrániš telo pred chorobou a zmyslovými potešeniami, pomôže ti slúžiť tomu, čo je viac vznešené. Keď čítame asketické diela svätých otcov, tak ľahko môžeme nadobudnúť dojem, že akoby pohŕdali telom, trýznili ho a zanedbávali. Toto všetko je pravdou, ale aby sme sa vyhli zaujatiu negatívneho postoja, musíme si pripomenúť pohnútky, ktoré ich k tomu viedli. Svätí……...
20. Ak zaopatríš žiadosti tela a udržiavaš nenávisť voči svojmu blížnemu pre niečo dočasné, uctievaš stvorenie namiesto Stvoriteľa. Svätý Maxim Vyznávač sa opakovane vracia k téme správneho nastavenia srdca. Veľmi prísne hovorí o stavoch, kedy človek koná podľa túžob vášní či už telesných, alebo duchovných. Zavrhuje to ako modloslužbu, pretože človek sa usiluje uspokojiť tieto túžby namiesto toho,……...
19. Blahoslavená je myseľ, ktorá presahuje všetky zmyslové veci a neustále sa raduje z božskej krásy. Svätý Maxim Vyznávač týmito slovami poukazuje na vrchol duchovného života, kedy očisťovanie mysle je zavŕšené. Vášne sú vytrhnuté zo srdca, človek zakusuje veľký pokoj. Je to stav, kedy je človek pripravený pre prijatie veľkých Božích darov. Je dobré siahnuť po slovách……...
18. Blahoslavený je človek, ktorý nie je pripútaný k ničomu dočasnému alebo porušiteľnému. Svätý Maxim Vyznávač v týchto slovách predstavuje podmienku pre vstup do duchovného života. Dôležitosť odpútanosti od sveta zdôrazňujú všetci svätí Otcovia v učení o umení duchovného života. Nebolo by správne odmietnuť túto požiadavku s námietkou, že sa netýka kresťanov, ktorí žijú vo svete. Tým si iba zablokujeme rast……...
17. Blahoslavený je človek, ktorý miluje všetkých ľudí rovnako. Naplnenie týchto slov sa zdá jednoduché. Aspoň na prvý pohľad. Stačí však len malé zamyslenie, aby si uvedomili, že naplnenie tohto zákona lásky, je nad naše sily. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Nemysli si, milovaný brat, že prikázanie milovať blížneho je prirodzene v našich srdciach. Nie, toto prikázanie je……...
16. Kto ma miluje, hovorí Pán, bude zachovávať moje prikázania (porov.: Jn 14, 15.23); „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás“ (Jn15, 12). Takto ten, kto nemiluje svojho blížneho, nenapĺňa toto, a tak nemôže milovať Pána. Svätí otcovia nás neustále nabádajú skúmať svoj život vo svetle evanjelia. V ňom sú obsiahnuté……...
15. Ak objavíme akýkoľvek náznak nenávisti v našich srdciach proti akémukoľvek človeku kvôli akejkoľvek vine, sme úplne odlúčení od lásky k Bohu, pretože láska k Bohu nám úplne znemožňuje nenávidieť akéhokoľvek človeka.“ Slová svätého Maxima Vyznávača sú zreteľné a nekompromisné. Tak ako ostatní svätí Otcovia, ani on sa nesnaží zapáčiť poslucháčom ponúknutím vysvetlenia evanjeliového učenia, ktoré by za cenu kompromisu……...
14. Duša naplnená myšlienkami zmyslovej túžby a nenávisti je nečistá. Pri uvažovaní o náboženských veciach v nás mnohokrát skrsne otázka, ktorá chce nájsť odpoveď na stav našej duše. Uvažujeme o duchovnom stave svojho vnútra a vynášame nad ním súd podľa pocitov, ktoré v nás panujú. Zo života svätých vieme, že sa súdili veľmi prísne. A to až s takou intenzitou, že sa nám……...
13. Človek, ktorý miluje Boha, miluje každého človeka, dokonca aj keď je zarmútený vášňami, ktoré ešte neboli očistené. Ale keď sú očistené, jeho radosť je nevysloviteľná a nepozná žiadne hranice. Svätý Maxim Vyznávač veľmi presne zachytáva hnutia v duši človeka, ktorý miluje Boha. Táto láska k Bohu nevyhnutne plodí skutočnú lásku k blížnemu. Svätý Ignác Brjančaninov takto hovorí o skutočnej láske……...
12. Keď myseľ je uchvátená skrze lásku božským poznaním a stojí mimo oblasť stvorených vecí, stáva sa vedomá Božej nekonečnosti. Tento pocit úžasu ju robí vedomou vlastnej nehodnosti a so všetkou úprimnosťou opakuje slová proroka Izaiáša: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa,……...
11. Všetky čnosti spolupracujú s mysľou pri zrodení intenzívnej túžby po Bohu a predovšetkým čistej modlitby. Pretože stúpaním k Bohu skrze modlitbu, intelekt sa dvíha nad sféru stvorených vecí. Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení približuje duchovnú zákonitosť, ktorú zakusuje každý, kto sa dá na cestu očisťovania srdca a mysle. Začiatočníci v duchovnom živote hovoria o veľkých ťažkostiach, doslova o tuhom odpore, ktoré kladie……...