85. Keď sa vrabec priviazaný za nohu pokúša vyletieť, zadrží ho šnúrka a stiahne ho k zemi. Podobne, keď myseľ, ktorá ešte nedosiahla bezvášnivosť, letí k nebeskému poznaniu, vášne ju zadržiavajú a stiahnu k zemi. Uvedená metafora nám dáva pochopenie, že duchovný pokrok nie je len o intelektuálnom úsilí, ale predovšetkým o očistení srdca a duše….…...
84. Pamäť najprv vnáša do intelektu nejaké myšlienky bez vášne. Ich zotrvávaním sa prebúdza vášeň. Keď vášeň nie je vykorenená, presvedčí myseľ, aby s ňou súhlasila. Akonáhle je daný tento súhlas, skutočný hriech je spáchaný. Preto, keď svätý Pavol píše obráteným z pohanstva, vo svojej múdrosti im nariaďuje, aby najprv odstránili skutočný hriech a potom sa systematicky……...
83. „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo“ (Kol 3, 5). Zem je meno, ktoré svätý Pavol dáva vôli tela. Necudnosť je jeho slovo pre skutočné páchanie hriechu. Nečistotou označuje súhlas s hriechom. Vášňou označuje vášnivé myšlienky. Zlou žiadostivosťou myslí jednoduchý akt prijatia myšlienky a túžby. A chamtivosťou nazýva to, čo vytvára……...
82. Prvý druh strachu je vyhnaný dokonalou láskou, keď ju duša nadobudne a už sa nebojí trestu (porov. 1 Ján 4, 18). Druhý druh, ako sme už povedali, sa vždy nachádza v spojení s dokonalou láskou. O prvom druhu strachu sa hovorí v nasledujúcich dvoch veršoch: „Zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom (Prísl 16, 6) a hrôzy pred……...
81. Strach pred Bohom je dvojakého druhu. Prvý v nás vzniká hrozbou trestu. Práve skrze takýto strach si v správnom poradí rozvíjame sebaovládanie, trpezlivosť, nádej v Boha a pokoj; a práve z pokoja pochádza láska. Druhý druh strachu je spojený s láskou a neustále vyvoláva v duši úctu, aby sa nestala ľahostajnou k Bohu kvôli dôvernému spoločenstvu svojej lásky. Bázeň Božia je nevyhnutná nielen na začiatku……...
80. „Učte sa odo mňa,“ povedal Pán, „lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29). Tichosť udržiava v duši pokojnú silu zápalu; pokora oslobodzuje myseľ od namyslenosti a sebaúcty. Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení zdôrazňuje dve základné čnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vnútorný pokoj a skutočné duchovné poznanie. Slová Spasiteľa potvrdzujú, že tu nejde len o nejaké dodatočné čnosti, ale……...
79. Almužna lieči v duši podnecujúcu silu; pôst utlmuje zmyselnú túžbu; modlitba očisťuje myseľ a pripravuje ju na kontempláciu stvorených bytostí. Pán nám dal prikázania, ktoré zodpovedajú silám duše. Ako každá choroba sa lieči iným liekom, tak aj v prípade vášní potrebujeme uplatniť na každú skupinu vášní iný liek. Svätý Maxim Vyznávač vnáša svetlo pre rozpoznanie týchto liekov. ……...
78. Všetky takéto učenia sa zaoberajú buď Bohom, alebo viditeľnými a neviditeľnými vecami, alebo prozreteľnosťou a súdom, ktoré sa ich týkajú. V tomto výroku Maxim Vyznávač v podstate kategorizuje celkové ľudské poznanie na tri hlavné oblasti, ktoré sú prepletené s Božou existenciou a pôsobením. Prvá a najvyššia rovina poznania sa týka samotného Boha. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „poznanie Boha neprebýva v tele……...
77. Plnením prikázaní nás Pán robí bezvášnivými a dáva nám svetlo duchovného poznania skrze svoje božské učenie. Všetci svätí učitelia duchovného života zdôrazňujú, že naša duchovná cesta nie je len o intelektuálnom pochopení, ale predovšetkým o praktickom uplatňovaní Božích zákonov v našom každodennom živote. Cesta k daru bezvášnivosti vedie skrze aktívne plnenie Božích prikázaní. Nie je to abstraktná……...
76. Pokora a askéza oslobodzujú človeka od všetkého hriechu, lebo jedna vytláča vášne duše, druhá telesné. Toto naznačuje blahoslavený Dávid, keď sa modlí k Bohu: „Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky“ (Ž 25, 18). Svätý Maxim Vyznávač rozlišuje dva druhy vášní podľa toho, ktorú časť človeka ovplyvňujú. Prvým druhom sú vášne duše……...
75. Ten, kto nie je ľahostajný k sláve a rozkošiam, ako aj k láske k bohatstvu, ktoré vďaka nim existuje a rozmnožuje ho, nemôže odstrániť dôvody na hnev. A ten, kto ich neodstráni, nemôže dosiahnuť dokonalú lásku. Je mnoho tých, ktorí sa trápia pre ľahké upadnutie do hnevu. Pokúšajú sa prinútiť svoju vôľu k ovládnutiu tejto vášne a aj keď sa im to navonok……...
74. Počúvajte teraz, čo hovoria o láske k blížnemu: „Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela“ (Rim 9, 1 – 3). Mojžiš a ostatní svätí hovoria podobným……...
73. Počúvajte slová tých, ktorým bola daná dokonalá láska: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad, alebo nahota, nebezpečenstvo, alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý,……...
72. Ak nie si ľahostajný k sláve aj k hanbe, bohatstvu aj k chudobe, rozkoši aj k nešťastiu, ešte si nedosiahol dokonalú lásku. Lebo dokonalá láska je ľahostajná nielen k nim, ale aj k tomuto prchavému životu a k smrti. Svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalšie kritérium na rozpoznanie dokonalej lásky. Je ním ľahostajnosť k hanbe, bohatstvu……...
71. Dokonalá láska nerozdeľuje jedinú ľudskú prirodzenosť, spoločnú všetkým, podľa rozličných vlastností jednotlivcov; ale vždy sústreďuje pozornosť na túto jedinú prirodzenosť, miluje všetkých ľudí rovnako. Miluje dobrých ako priateľov a zlých ako nepriateľov, pomáha im, prejavuje zhovievavosť, trpezlivo prijíma všetko, čo robia, vôbec neberie do úvahy zlo, ale dokonca trpí za nich, ak sa naskytne príležitosť, aby……...
70. Ešte si nezískal dokonalú lásku, ak tvoju úctu k ľuďom stále ovplyvňujú ich charaktery – napríklad, ak z nejakého konkrétneho dôvodu miluješ jedného človeka a nenávidíš druhého alebo ak z toho istého dôvodu niekedy miluješ a niekedy nenávidíš toho istého človeka. Svätý Maxim Vyznávač nám ponúka kritérium na rozpoznanie nedokonalosti našej lásky. Ak našu lásku……...
69. Vyhýbajte sa všetkým podozreniam a všetkým osobám, ktoré vás urážajú. Ak vás niečo urazí či už úmyselne, alebo neúmyselne, nepoznáte cestu pokoja, ktorá skrze lásku privádza milujúcich božské poznanie k poznaniu Boha. V zbierke Gerontikon nachádzame výrok jedného starca: „Neži na žiadnom mieste, kde vidíš, že ti ľudia závidia; inak neurobíš žiaden pokrok.“ Musíme si……...
68. Nikdy nebi žiadneho z bratov, najmä bezdôvodne, aby nezvládnutie utrpenie ho neviedlo k opusteniu monastiera. Potom by si sa nikdy nevyhol výčitkám svedomia. Vždy by ti to spôsobovalo trápenie v čase modlitby a odvádzalo by tvoju myseľ od dôverného spoločenstva s Bohom. Ubližovanie blížnemu akoukoľvek formou – slovom, skutkom, myšlienkou, odsudzovaním, ohováraním, znevažovaním – má……...
67. Zatiaľ čo vášne ako zábudlivosť a nevedomosť ovplyvňujú iba jednu z troch stránok duše – hnev, túžbu alebo rozum – samotná apatia ovláda všetky sily duše a prebúdza takmer všetky vášne naraz. Preto je táto vášeň vážnejšia ako všetky ostatné. Preto nám náš Pán dal proti nej vynikajúci liek, keď povedal: „Ak vytrváte, zachováte si život“……...
66. Vášne, ktoré pramenia z podnecujúcej sily duše, sa ťažšie prekonávajú ako vášne jej túžobnej stránky. Preto nám Pán dal proti nim silnejší liek: prikázanie lásky. V tomto poučení svätý Maxim Vyznávač ide ešte hlbšie do štruktúry hriešnych vášní, aby nám pomohol rozlíšiť povahu duchovného zápasu. Je však dobré spoznať, ktoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše……...
65. Niektoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše a iné na jej túžobnú stránku. Oba druhy sa prebúdzajú prostredníctvom zmyslov. Vzbudzujú sa, keď duši chýba láska a sebaovládanie. Svätý Maxim Vyznávač ostáva aj v tomto poučení pri vášňach a vysvetľuje nám niekoľko detailov. Hovorí, že niektoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše a iné na jej……...
64. Niektoré vášne sa týkajú tela, iné duše. Prvé sú vyvolané telom, druhé vonkajšími predmetmi. Láska a sebaovládanie prekonávajú oba druhy, prvé krotia vášne duše a druhé vášne tela. Svätý Maxim Vyznávač nás vedie k pochopeniu povahy vášní a tým aj k nutnosti praktického asketického života. Vášne rozdeľuje do dvoch skupín. Do prvej patria tie, ktoré sa týkajú……...
63. Nosíme si so sebou vášnivé obrazy vecí, ktoré sme zažili. Ak dokážeme tieto obrazy prekonať, budeme ľahostajní k veciam, ktoré predstavujú. Bojovať proti myšlienkam o veciach je totiž oveľa ťažšie ako bojovať proti veciam samotným, rovnako ako hrešiť v mysli je ľahšie ako hrešiť vonkajším konaním. Poučenie nás vedie do hlbín nášho vnútorného sveta, aby……...
62. „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. (Mt 5, 39 – 41) Prečo to povedal?……...
61. „Ale ja vám hovorím,“ hovorí Pán, „milujte svojich nepriateľov… a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú“ (Mt 5, 44). Prečo to prikázal? Aby vás oslobodil od nenávisti, podráždenia, hnevu a zatrpknutosti a aby vás urobil hodnými najvyššieho daru dokonalej lásky. A takúto lásku nemôžete dosiahnuť, ak nenapodobňujete Boha a nemilujete všetkých ľudí rovnako. Lebo Boh……...