10. Keď pre intenzitu lásky k Bohu myseľ opúšťa samu seba, potom nevníma si ani seba ani žiadnu stvorenú vec. Pretože keď je osvetlená nesmiernym svetlom Boha, stáva sa nevšímavá ku všetkému, čo Ním bolo stvorené tak, ako oko sa stáva nevšímavé k hviezdam, keď vyjde slnko. Hovorí sa, že človek musí byť básnikom, aby dokázal priblížiť niečo……...
9. Nakoľko svetlo duchovného poznania je životom mysle a nakoľko toto svetlo počaté láskou k Bohu, je správne povedať, že nič nie je väčšie než božská láska (porov.: 1 Kor 13, 13). Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení naráža na slová svätého apoštola Pavla, ktoré povedal vo svojom slávnom hymnuse na lásku: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska,……...
8. Ak odvedieš svoju myseľ od jej lásky k Bohu a sústredíš ju nie na Boha, ale na nejaký iný objekt zmyslov, tak ukazuješ, že si vážiš telo viac ako dušu a stvorené veci viac než Boha samotného. Dôraz, ktorý svätý Maxim Vyznávač dáva na odpútanie sa od sveta, je opodstatnený. Svätý Ignác Brjančaninov prirovnáva duchovný život k cestovaniu do……...
7. Nakoľko je duša viac vznešená než telo a Boh je neporovnateľnejšie vznešený než svet, ktorý bol Ním stvorený, človek, ktorý si cení telo viac než dušu a Bohom stvorený svet viac než Boha samotného, je jednoducho uctievačom modiel. Tieto slová nám môžu znieť trochu čudne. Možno na nás pri nich dýchol dych dávnych čias alebo skôr určitého……...
6. Keď je tvoja myseľ sústredená na lásku k Bohu, budeš venovať malú pozornosť viditeľným veciam a svoje telo budeš považovať za niečo cudzie. Podmienka odpútanosti od sveta pre začiatok duchovného rastu, sa mnohým môže zdať veľmi ťažká. Svätý Maxim Vyznávač preto ponúka radu, ktorá môže túto ťažkosť odstrániť. Hovorí, že ak budeme cvičiť svoju myseľ v sústredenosti……...
5. Ak všetko, čo jestvuje, bolo stvorené Bohom a pre Boha a Boh je nadradený veciam, ktoré stvoril, potom ten, kto opúšťa čo je vyššie a venuje sa tomu, čo je nižšie, ukazuje, že si cení Bohom stvorené veci viac, než Boha samotného. Svätý Maxim Vyznávač na začiatku svojho diela o láske, dáva dôraz na položenie správneho základu pre duchovný……...
4. Človek, ktorý miluje Boha, váži si poznanie Boha viac než čokoľvek stvorené Bohom, a neúnavne s vášnivosťou sa ho snaží nadobudnúť. Aby sme správne pochopili toto poučenie, musíme si uvedomiť, čo svätí otcovia myslia pod poznaním Boha. Pre nás je poznanie zvyčajne spojené s nadobudnutím intelektuálnych vedomostí o nejakej veci. Takto pristupujeme aj k Bohu. Osvojujeme si poznanie Boha……...
3. Ak máš vieru v Pána, budeš sa báť trestu a tento strach ťa bude viesť ku kontrole vášní. Keď ich dostaneš pod kontrolu, prijmeš súženia s trpezlivosťou a skrze takéto prijatie nadobudneš nádej v Boha. Nádej v Boha oddeľuje intelekt od každej svetskej pripútanosti a keď je myseľ takto oslobodená, nadobúda lásku pre Boha. Svätý Maxim Vyznávač v úvode tohto diela hovorí, že……...
2. Bezvášnivosť plodí lásku, nádej v Boha plodí bezvášnivosť a trpezlivosť a miernosť plodí nádej v Boha; tieto sú ovocím úplného sebaovládania, ktoré pramení z bázne Božej. Bázeň Božia vychádza z viery v Boha.“ Všetci svätí učitelia duchovného života hovoria, že v duchovnom živote je potrebné zachovať určitú postupnosť krokov. Je to duchovná zákonitosť, ktorú nemožno obísť bez toho, aby človek nezakúsil stroskotanie vo……...
1. Láska je svätý stav duše, ktorý ju vedie ceniť si poznanie Boha nad všetky veci. Nemôžeme obsiahnuť trvalý stav takejto lásky, kým sme pripútaní k čomukoľvek svetskému. Duchovný život má svoj poriadok a panujú v ňom zákonitosti, ktoré nemožno ani obísť, ani preskočiť. Tí, ktorí sa o to pokúšajú, veľmi rýchlo stroskotajú v duchovnom úsilí, napriek vynaloženiu enormnej snahy. Výsledkom……...
Istý starec, ktorý žil pri Alexandrii, bol veľmi vznetlivý a zlomyseľný. Keď o tom počul mladší brat, urobil sľub Bohu hovoriac: „Ó, Pane, aby som urobil pokánie za hriechy, ktoré som urobil ako laik, pôjdem a budem žiť s tým starcom, budem mu slúžiť a pomôžem mu vo všetkom.“ A skutočne, starec ho každý deň urážal a jednal s ním ako so psom. Boh,……...
Tí, ktorí žijú mníšsky život, bratia, by nikdy nemali byť neposlušní a ani v žiadnom prípade protirečiť svojim učiteľom v Pánovi. Ale mali by sa správať s veľkou pokorou pred Pánom a ľuďmi. Ak sa stane, že starec učí čnosť iba svojimi slovami a zanedbáva ich uvádzať do praxe, nech to nie je pre nás príležitosť dať diablovi možnosť zmeniť naše duše,……...
2. Jeden zo starcov povedal, že raz žil starec, ktorý prepadol pitiu. Celý deň strávil pletením rohožky vo svojej cele; večer ju predal v dedine a čo zarobil, utratil za víno. Po nejakom čase nejaký brat išiel k nemu a ostal s ním ako jeho učeník. On tiež strávil celý deň pletením rohoží, ktoré starec predal a peniaze utratil za víno. Pre učeníka……...
1. Raz žil pustovník, ktorý chcel ostať v jednej z kélií (prístrešky – chatky pustovníkov, ktoré boli roztrúsené v odľahlých miestach egyptskej púšte), ale v tom čase nebol schopný žiadnu nájsť. Iný starec, keď o tom počul, nakoľko mal jednu odľahlú kéliu prázdnu, pozval ho, aby ostal v tej kélii, kým si nenájde inú. Pustovník ponuku prijal. Niektorí z tých, ktorí žili v blízkosti, ho……...
Nikto by nemal odsudzovať svojho učiteľa, aj keď jeho učiteľ robí niektoré veci v rozpore s tým, čo učí; lebo mnohí učeníci sa zverili nedbalým učiteľom a neodsúdili ich, ale zostali im podriadení v Pánovi, a tak sa zachránili a stali sa príčinou spásy svojich učiteľov…. Membership Required You must be a member to access this content.View Membership LevelsAlready a…...
Ako hriech je dielom neposlušnosti, tak čnosť je dielom poslušnosti. A tak ako neposlušnosť je nasledovaná prestúpením prikázaní a odlúčením od Zákonodarcu, tak poslušnosť je nasledovaná dodržiavaním prikázaní a zjednotením skrze lásku s Tým, ktorý dáva zákony. Kto prekračuje prikázanie z neposlušnosti a koná hriech, vylučuje sa z jednoty so Zákonodarcom. Svätý Maxim Vyznávač nám dáva správne pochopenie poslušnosti. Svet a naša myseľ poznačená……...
Kto potajomky mieša svoju vlastnú vôľu s poslušnosťou, je smilníkom, ako je to zrejmé z Písma[1] a kvôli nedostatku chápania trpí bolesťou a ponížením. Tak ako nie je možná jednota vody a ohňa, tak je nemožná sebaospravedlnenie a pokora. Ak si praješ spásu, mal by si milovať úprimnú reč, nikdy nerozvážne neodmietaj karhanie. Pravdivá reč zmenila plemeno zmijí a navrhla, aby utiekli……...
Bratia, nemali by sme reptať v ničom, čo je rozumné – alebo čo sa nám zdá nerozumným –, ale mali by sme byť poslušní a vďační vo všetkom, ako Bohu tak aj tým, ktorí nám dávajú príkazy podľa Boha. Ak sa sťažujeme a repceme, tak sme podobní hriešnym a šomravým Židom, ktorí reptali proti Božiemu služobníkovi: „Celá izraelská pospolitosť reptala proti……...
Aké sú hriechy neposlušnosti a reptania proti našim učiteľom v Pánovi; kresťan by nemal nič namietať ani sa ospravedlňovať, ale mal by v každom prípade odporovať vlastnej vôli a milovať napomenutie, nie sa mu vyhýbať…. Membership Required You must be a member to access this content.View Membership LevelsAlready a member? Log in here...
Brat sa spýtal starca: „Mal by som sa vzdať svojej vôle v dobrých veciach alebo neutrálnych, alebo v tých, ktoré sú považované za prestúpenie Božích prikázaní? Tiež ak poslušnosť je mimo mojich síl, aby som nebol neskôr znepokojený a rozrušený, nemal by som sa od nej odtiahnuť?“ Starec odpovedal: „Brat, kto si praje byť mníchom, nemá právo mať svoju……...
Keď ťa starec posiela von, spýtaj sa ho: „Starec, kde chceš, aby som išiel? Čo potrebuješ?“ Potom urob, čo ti povie. Nič nepridávať ani neuberaj z inštrukcií, ktoré ti dal. Nemal by si si ani priať urobiť dobro chudákovi, ak si sa ho najprv nespýtal. Ak urobíš niečo bez prijatia jeho povolenia, hrešíš. Pokus o pochopenie tohto poučenia……...
Mních sa spýtal starca: „Môj abba mi nariadil, aby som išiel do pekárne urobiť niekoľko bochníkov pre bratov, ale pekári, pretože sú svetskí ľudia, hovoria nevhodné slová medzi sebou, z ktorých pre mňa neplynie žiaden úžitok. Čo by som mal robiť?“ Starec odpovedal: „Nevidel si už deti, ako sa spolu učia písmená? A predsa každý z nich sa učí……...
5. Jeden starec povedal: „Raz som išiel k abbovi Sisoesovi, ktorý žil v Klysme a poprosil som ho o poučné slovo. Abba Siseos povedal: ,Odpusť mi, ale ja som nevzdelaný a hlúpy človek.‘ Potom som išiel k abbovi Orovi a abbovi Athreovi. Abba Or bol chorý už osemnásť rokov. Urobil som pred ním prostráciu a poprosil o poučné slovo. ,Čo ja ti môžem povedať?‘ povedal abba……...
4. O abbovi Mouesovi bolo povedané, že jeho učeníkom bol abba Saїs. Starec mu povedal, aby ho vyskúšal: „Choď a kradni!“ On išiel a kradol od bratov, kvôli poslušnosti, vzdávajúc neustále vďaky Bohu. Starec vzal ukradnuté veci a tajne ich vrátil bratom. Tento príbeh vyžaduje od nás odloženie celkom oprávneného rozhorčenia, ktoré nesúhlasí so skúškou, ktorej bol vystavený učeník. Aj……...
3. Ten istý abba Silouan raz kráčal so starcami v Sketis. Prial si ukázať im poslušnosť učeníka, ktorého miloval. Keď uvidel maličkého diviaka, povedal bratovi: „Môj syn, vidíš tohto malého byvola?“ „Áno, starec,“ odpovedal učeník. „A vidíš, aké veľké sú jeho rohy?“ spýtal sa abba. „Áno, starec,“ odpovedal znovu učeník. Starci žasli nad učeníkovou……...