60. Umlč človeka, ktorý ti v ušiach šíri ohováračky. Inak hrešíš dvakrát: po prvé, zvykneš si na túto smrteľnú vášeň a po druhé, nezabrániš mu v ohováraní svojho blížneho. Ohováranie je hriech, ktorý sa v spoločnosti javí byť všadeprítomný a často neškodný. Pre svätých otcov je však ohováranie smrteľnou vášňou, ktorá má devastačný dopad na dušu……...
59. Nedovoľ, aby tvoj duchovný otec bol zneužívaný, ani nepovzbudzuj nikoho, kto ho zneuctieva. Inak sa Pán rozhnevá na tvoje konanie a vyhubí ťa zo zeme živých (porov. Dt 6, 15). Vo východnej kresťanskej spiritualite má duchovný otec mimoriadne dôležité miesto. Nie je len intelektuálnym radcom, ale predovšetkým duchovným rodičom a kormidelníkom, ktorý vedie dušu k Bohu. Ide……...
58. Nepočúvaj s radosťou klebety na účet svojho blížneho ani klebety s človekom, ktorý rád hľadá chyby. Inak odpadneš od Božej lásky a ocitneš sa odrezaný od večného života. Svätý Maxim Vyznávač varuje pred ďalším zákerným hriechom, ktorý sa zdá byť v spoločnosti taký bežný a často neškodný – klebetami. Klebety, ako hovorí poučenie, sú jedom,……...
57. Ak „ten, kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon“ (Jak 4, 11) a Kristov zákon je láska, ten, kto zle hovorí o Kristovej láske, od nej určite odpadáva a je príčinou vlastnej záhuby. Poučenie prináša neúprosnú pravdu o deštruktívnej povahe odsudzovania a jeho priamom dopade na náš vzťah s Kristom a Jeho láskou. Je……...
56. Ak je láska naplnením zákona (Rim 13, 10), ten, kto je plný zášti voči svojmu blížnemu, kladie mu pasce a preklína ho, jasajúc nad jeho pádom, musí byť určite priestupníkom hodným večného trestu. Svätý Maxim Vyznávač nadväzuje na predchádzajúce poučenie a predstavuje ďalšie prejavy, ktoré sú v ostrom rozpore s naplnením prikázania lásky k Bohu a blížnemu. Prvým……...
55. Ak nám láska bráni ubližovať blížnemu (porov. Rim 13, 10), ten, kto žiarli na svojho brata alebo ho dráždi jeho povesť a poškodzuje jeho dobré meno lacnými žartami, alebo proti nemu akokoľvek zlomyseľne spriada úklady, určite sa odcudzuje láske a je vinný zoči-voči večnému súdu. Svätý Maxim Vyznávač začína s tvrdením apoštola Pavla, že „láska nerobí zle blížnemu“……...
54. Svätý Pavol hovorí, že ak máme všetky dary Ducha, ale nemáme lásku, sme ničím (1 Kor 13, 2). Akí usilovní by sme teda mali byť v našom úsilí získať túto lásku. Svätý Maxim Vyznávač nalieha, aby všetko naše úsilie bolo zamerané na získanie Božej lásky. Odvoláva sa pritom na slová svätého apoštola Pavla. Človek môže……...
53. Ak nechceš odpadnúť od Božej lásky, nedovoľ svojmu bratovi ísť spať s pocitom podráždenia na teba a ani ty nechoď spať s pocitom podráždenia na neho. Zmier sa so svojím bratom a potom príď ku Kristovi s čistým svedomím a v úprimnej modlitbe mu ponúkni dar lásky (porov. Mt 5, 24). Poučenie svätého Maxima Vyznávača……...
52. V čase skúšky neopúšťaj svoj monastier, ale statočne sa postav proti myšlienkam, ktoré ťa prepadajú, najmä myšlienkam podráždenosti a apatie. Lebo keď budeš takto skúšaný súžením, podľa Božej prozreteľnosti tvoja nádej v Boha bude pevná a bezpečná. Ale ak odídeš, ukážeš sa ako bezcenný, nemužný a vrtkavý. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Skrze skúsenosť a Božiu milosť……...
51. Hlúpy človek, napadnutý vášňami, keď sa rozhnevá, je bezohľadne nútený opustiť svojich bratov. Ale keď ho rozpáli túžba, rýchlo zmení názor a vyhľadáva ich spoločnosť. Inteligentný človek sa v oboch prípadoch správa inak. Keď vzplanie hnev, odreže zdroj nepokoja, a tak sa oslobodí od pocitu podráždenia voči svojim bratom. Keď je túžba na vrchole, zastaví každý……...
50. Keď sa myseľ spája so zlými a špinavými myšlienkami, stráca svoje dôverné spoločenstvo s Bohom. Strata dôverného spoločenstva s Bohom nie je trestom, ale prirodzeným dôsledkom nečistoty. Akoby sme sa snažili pozerať cez špinavé sklo – obraz bude rozmazaný a deformovaný. Podobne, keď je naša myseľ znečistená, naša schopnosť vnímať Božiu blízkosť a Jeho hlas……...
49. Neznečisťujte si myseľ lipnutím na myšlienkach naplnených hnevom a zmyselnou túžbou. Inak stratíte schopnosť čistej modlitby a stanete sa obeťou démona apatie. Intelekt, myseľ alebo presnejšie nous vo východnej spiritualite, je duchovným okom duše, našou najvyššou schopnosťou vnímať a spoznávať Boha. Keď je však tento nástroj znečistený, stráca svoju schopnosť zameriavať sa na božské a……...
48. Človek, ktorý sa bojí Pána, má pokoru ako stálu spoločníčku a prostredníctvom myšlienok, ktoré pokora inšpiruje, dosahuje stav božskej lásky a vďačnosti. Spomína si totiž na svoj niekdajší svetský spôsob života, na rôzne hriechy, ktorých sa dopustil, a na pokušenia, ktoré ho postihovali od mladosti: a spomína si aj na to, ako ho Pán z toho……...
47. Kto ešte nedosiahol božské poznanie poháňané láskou, je hrdý na svoj duchovný pokrok. Ale ten, komu bolo takéto poznanie dané, s hlbokým presvedčením opakuje slová, ktoré vyslovil patriarcha Abrahám, keď sa mu dané zjavenie Boha: „Som prach a popol“ (Gn 18, 27). Čím viac sa človek približuje k Božiemu poznaniu, tým hlbšie si uvedomuje vlastnú……...
46. Komu bolo dané božské poznanie a skrze lásku dosiahol jeho osvietenie, nikdy ho démon sebaúcty neminie. Ale ten, komu takéto poznanie ešte nebolo dané, tomuto démonovi ľahko podľahne. Ak však vo všetkom, čo robí, uprie svoj pohľad na Boha a všetko robí pre Neho, s Božou pomocou čoskoro unikne. Démon „sebaúcty“ je jedným z najzákernejších……...
45. Tráp svoje telo hladom a bdením a neúnavne sa venuj spievaniu žalmov a modlitbe; potom na teba zostúpi posväcujúci dar sebaovládania a prinesie ti lásku. Požiadavka svätého Maxima Vyznávača sa javí ako protiklad voči všetkým trendom modernej spoločnosti, ktoré vytvárajú čo najpohodlnejšie podmienky pre život. Svätí otcovia však varujú, že nasledovanie takých túžob má dopad……...
44. Prestaňte poškvrňovať svoje telo hanebnými skutkami a znečisťovať svoju dušu zlými myšlienkami; potom na vás zostúpi Boží pokoj a prinesie vám lásku. Poučenie vedie k preskúmaniu života a následne k vedomej zmene životného štýlu, z ktorého sú vylúčené „hanebné skutky“ a „zlé myšlienky“. Bez tohto kroku nemožno očakávať prijatie daru Božieho pokoja a lásky. Medzi hriechy tela patria všetky……...
43. Ak človek po niečom túži, vynaloží všetko úsilie, aby to dosiahol. Ale zo všetkých vecí, ktoré sú dobré a žiaduce, sú božské neporovnateľne najlepšie a najžiadanejšie. Akí usilovní by sme teda mali byť, aby sme dosiahli to, čo je svojou samotnou podstatou dobré a žiaduce. Ľudia vynakladajú obrovské úsilie, aby získali majetok, kariérny úspech, vzdelanie,……...
42. Kto miluje Boha, žije anjelský život na zemi, postí sa a bdie, modlí sa a spieva žalmy a vždy myslí dobre na každého človeka. Svätí otcovia často používajú pojem „anjelský život“. Myslia pod tým človeka, ktorý sa svojím životom približuje k čistote, slobode a láske, ktorá charakterizuje anjelské bytosti. Tento „anjelský život“ nie je únikom……...
41. Kto miluje Boha, netrpí ani nie je nikým súžený kvôli pominuteľným veciam. Jestvuje len jeden druh súženia, ktoré trpí a spôsobuje iným: to spasiteľné súženie, ktoré trpel požehnaný Pavol a ktoré spôsobil Korinťanom (porov. 2 Kor 7, 8-11). V tomto poučení nám svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalšie kritérium na posúdenie našej lásky k Bohu. Hovorí, že ten,……...
40. Lásku aktívne prejavujeme zhovievavosťou a trpezlivosťou voči blížnemu, úprimnou túžbou po jeho dobre a správnym používaním hmotných vecí. Aj toto poučenie nám hovorí o túžbe svätého Maxima Vyznávača priviesť svojich poslucháčov k správnemu chápaniu lásky. Je zrejmé, že aj v jeho časoch, tak ako je to aj v súčasnosti, bola láska často redukovaná na citovú záležitosť, na príjemné emócie……...
39. Nehovorte, že ste chrámom Pána, píše Jeremiáš (porov. Jer 7,4); ani by ste nemali hovoriť, že iba viera v nášho Pána Ježiša Krista vás môže spasiť, pretože to je nemožné, pokiaľ nezískate lásku k Nemu aj prostredníctvom svojich skutkov. Čo sa týka viery samotnej, „aj démoni veria a trasú sa“ (Jak 2, 19). Človek môže……...
38. Ak je láska zhovievavá a láskavá (porov. 1 Kor 13, 4), človek, ktorý je svárlivý a zlomyseľný, sa zjavne odcudzuje láske. A kto je odcudzený láske, je odcudzený Bohu, lebo Boh je láska. Počas duchovnej cesty sú okamihy, kedy si položíme otázku: „Kde sa nachádzam na tejto mojej ceste?“ Mnohokrát táto otázka odznie do prázdna,……...
37. Človek, ktorý usilovne získava ovocie lásky, neprestane milovať, ani keby utrpel tisíc nešťastí. Nech ťa o tom presvedčí Štefan, Kristov učeník, a jemu podobní (porov. Skutky 7, 60). Sám náš Pán sa modlil za svojich vrahov a prosil Otca, aby im odpustil, pretože nevedeli, čo robia (porov. Lk 23, 34). Svätý Maxim Vyznávač nám dáva……...
36. Bezvášnivosť je pokojný stav duše, v ktorom duša nie je ľahko pohnutá k zlu. Keď sme počas našich pravidelných farských stretnutí uvažovali nad darom bezvášnivosti, bolo zrejmé, že mnohí majú ťažkosť s pochopením, o čo vlastne ide. Z otázok sa dalo usúdiť, že pod bezvášnivosťou niektorí chápali absenciu citov, ľahostajnosť, chlad srdca, odstup od utrpenia. Iní zasa boli……...