„Človek, ktorý nosí drahocennú perlu a cestuje po ceste zamorenej zbojníkmi a preslávenej mnohými zločinmi, má neustály strach z prepadnutia. Rovnako človek, ktorý nesie perlu čistoty a putuje svetom po cestách svojich nepriateľov, nemá nádej na bezpečie pred zlodejmi a lupičmi, kým sa nedostane do hrobu, čo je krajina istoty. Je možné, že človek, ktorý nosí perlu……...
„Ako ovca, ktorá opúšťa svoj ovčinec a túla sa sem a tam, aby sa pásla, stojí vedľa brlohu vlkov, taký je aj mních, ktorý sa oddeľuje od zhromaždenia svojich spoločníkov v mene nájdenia tichého a osamoteného príbytku; pri prechádzaní mestami sa približuje k divom divadiel a zostáva s tými, s ktorými sa stretáva.“ Svätý Izák Sýrsky……...
„Ako človek, ktorý ponúka veľký dar kráľovi, získava jeho priazeň, tak je to aj s mužom, ktorého modlitbu sprevádzajú slzy, pretože Boh, veľký Kráľ vekov, dovoľuje každé rozhodnutie o jeho hriechoch a všetkých previneniach prejsť do zabudnutia a ukazuje mu milostivú tvár.“ Aké je jednoduché obsiahnuť dar Božieho odpustenia. Napriek tomu vnímame jestvovanie akéhosi odporu v srdci,……...
„Tak to bude dovtedy, kým nespoznáme samých seba, nepokoríme sa a nespoznáme svoje hriechy (lebo ak nevnímame svoje hriechy, nemôžeme byť napravení); potom napokon, keď sme utrpeli mnohé súženia, urobíme spoveď, ktorá nám neprinesie žiaden úžitok ani žiadnu útechu. Ale to, aby človek vnímal svoje hriechy, je dar od Boha, ktorý zostupuje do jeho myslenia, keď Boh……...
„Pretože sme zhromaždili priestupky bez toho, aby sme sa vrátili k dobrému smeru, sme vzatí z rúk Božieho milosrdenstva a odovzdaní do rúk spravodlivosti Sudcu všetkých a je daný príkaz, aby sme boli natiahnutí pred palicu skúšok, aby sa náš trest stal ľahkým. Ak sa však v tej chvíli, keď sa k nám blíži Sudca, ponížime, spomenieme si……...
„Ak sa ľudia, ktorí sú vydaní do rúk sudcov, aby boli potrestaní za svoju bezbožnosť, pokoria a hneď vyznajú svoju neprávosť, ich trest sa zníži a len s miernymi utrpeniami budú prepustení. Ale ak sú medzi nimi takí zlí a tvrdošijní, že sa odmietajú priznať, sú bičovaní a nakoniec sa po mnohých mukách priznajú nedobrovoľne. A keďže ich……...
V ďalšom odseku sedemdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky sa dotýka dvoch častých skúseností, ktoré človek síce nadobúda v duchovnom zápase, ale zabúda ich pre seba zhrnúť spôsobom, ktorý by sa stal pre neho pomocou pri budúcom zápase. Svätý Izák Sýrsky to robí pre náš úžitok. Najprv hovorí: „Ako nemôže zostať bez ujmy človek, ktorý šetrí svojho nepriateľa……...
„Ako medicína očisťuje telo od nečistoty zlej nálady, tak ťažké utrpenia očisťujú srdce od zlých vášní. Ako mŕtvy človek nemôže vnímať záležitosti živých, tak ten, ktorý žije v samote, je pochovaný v stíšení ako v hrobe a jeho duša je ochránená pred búrkou, ktorá sa zvyčajne rúti z vnímania záležitostí, ktoré sa odohrávajú v ľudskej spoločnosti.“ V závere jednej……...
„Ako zdravie a choroba nemôžu spolunažívať v tele bez zničenia jedna druhej, tak je nemožné pre peniaze a lásku ostať v dome bez vzájomného zruinovania. Ako sklo nemôže ostať celé, keď leží blízko kameňa, tak ani svätý človek, ktorý zotrvá po dlhý čas pozeraním sa a rozprávaním so ženou, nemôže ostať vo svojej čistote a bez poškvrnenia. Ako stromy sú vytrhnuté od koreňov……...
„Sebaláska predchádza všetkým vášňam a pohrdnutie pohodlím predchádza všetkým čnostiam. Človek, ktorý odovzdá svoje telo pohodliu, bude sužovaný v krajine pokoja. Kto si v mladosti dopraje luxus, stáva sa v starobe otrokom a stoná v posledných chvíľach. Tak ako človek, ktorého hlava je ponorená do vody, nemôže dýchať, tak ten, kto ponorí svoju myseľ do starostí tohto života, nemôže……...
„Ale ak z nejakého dôvodu niečo prechodné nastane prácou a nástrojom toho, kto je zbehlý v každom zlom, práve v tom okamihu sa v jeho duši vznieti láska k telu. Začne uvažovať o dlhom živote, v mysli sa zrodia myšlienky na pohodlie tela a neustále v ňom kvitnú. Pevne chráni telo, aby ho podľa možnosti ničím netrápil a využíva všetky prostriedky,……...
V sedemdesiatej štvrtej homílii sa svätý Izák Sýrsky dotýka rôznych asketických prostriedkov a ich vplyvu na zmenu v spôsobe zmýšľania. Homília je pomerne rozsiahla, pretože svätý Izák Sýrsky detailne vykresľuje, aký dopad majú tie najzákladnejšie asketické cvičenia na život človeka. Najprv sa dotýka odpútanosti od sveta, čo je prvým krokom v duchovnom snažení. „Akonáhle si človek zvolí slobodu od všetkých……...
„Naši otcovia dávnych čias, ktorí kráčali po tejto ceste, dobre vedeli, že myseľ nie je vždy v dobrom zdravotnom stave, že nie je schopná stáť pevne v jednom stave a strážiť sa, a že prichádzajú časy temnoty, keď nedokáže ani vnímať, čo jej spôsobuje zranenie, celú vec zvážili s múdrosťou a obliekli sa nemajetnosťou ako zbraňou. To……...
„Na púšti sa telo obáva zranení, ale každým prostriedkom ho drží od hriechu. Ale vo svete duša prijíma neviditeľné zranenia a nemôže poraziť nepriateľa, ktorý na ňu útočí. Pretože svetské veci samé o sebe sú schopné vyvolať hnutie duši, ktoré ju dobrovoľne vedie do zajatia, aj keď nebola vystavená priamemu útoku. Avšak, duša bojuje s provokáciami, ktoré sú usporiadané……...
Sedemdesiata tretia homília patrí medzi tie najkratšie. Pozostáva len z troch odstavcov, v ktorých svätý Izák Sýrsky hovorí o úžitku úteku zo sveta. Je evidentné, že tieto poučenia boli venované pustovníkom, ale obsahujú duchovné zákonitosti, ktoré sú užitočné pre každého, kto neberie svoj duchovný život na ľahkú váhu. Svätý Izák Sýrsky homíliu začína slovami: „Naozaj mocný, namáhavý a ťažký……...
„Buďme teda horliví, nadšení v duchu konať Ježišovu vôľu a odožeňme od seba každú ľahostajnosť, ktorá v našej mysli rodí lenivosť. Pretože horlivosť plodí odvahu a silu duše, ako aj silu tela. Aká moc je v démonoch, aby nám odolali, keď naša duša proti nim stavia prirodzený zápal? Zápal sa rodí z horlivosti. A keď prejaví svoju silu, každá časť……...
V duchovnom živote rozpoznávame rôzne stupne. Medzi najdôležitejšie patrí rozhodne ten prvý. Je charakterizovaný vedomým násilím, ktoré človek vyvíja voči svojej vôli pre osvojenie si nevyhnutných asketických cvičení. Tieto prostriedky duchovného zápasu neslúžia len na očistenie mysle a srdca, ale sú aj zdrojom posvätného zápalu. Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje jeho mocné pôsobenie slovami: „Keď je myseľ zapálená pre……...
„Je azda niekto, kto by nebol presvedčený o nasledujúcich veciach: že nikto nezískal víťazstvo vo vojne alebo vyblednutú korunu, alebo naplnenie túžby srdca, hoci vo veciach nehodných chvály, alebo útechu v božských veciach, alebo dosiahnutie slávnych skutkov čnosti, kým najprv nepodstúpil tvrdú námahu a utrpenie a odvrátil sa od myslenia, ktoré núti človeka k odpočinku, pretože toto myslenie plodí ľahostajnosť,……...
„Keď človek chce začať nejaké dielo kvôli Pánovi, ako často si kladie tieto otázky: ,Je v tom nejaký úžitok?‘ Alebo: ,Ako to môžem uskutočniť bez námahy?‘ Alebo: ,Je v tom nejaká námaha, ktorá spôsobuje bolesť telu?‘ Nevnímaš, ako veľmi hľadíme na pohodlie? Čo to hovoríš, ó, človeče? Praješ si vystúpiť do neba a prijať kráľovstvo, spoločenstvo s Bohom, útechu duchovných dobier……...
„Kto by nevedel, že aj vtáky sa nepribližujú k pasci kvôli vidine odpočinku? Je možné, že v porovnaní s tým, sú naše znalosti oveľa menšie, ako znalosti vtákov, pokiaľ ide o skryté veci alebo nepredvídané udalosti, ktoré sú skryté v určitých veciach, alebo na miestach, alebo čokoľvek iné, čím nás diabol loví? Keďže moja myseľ sledovala svoju vlastnú……...
„Dobre vieš, že nádej na pohodlie vždy prinúti ľudí zabudnúť na to, čo je veľké, dobré a čnostné. Kým sa vo svojej mysli nerozhodnú znášať ťažkosti ani tí, ktorí sa nachádzajú v tomto svete v telesnom živote, nemôžu dosiahnuť koniec svojej túžby. A keďže o tom svedčia skúsenosti, netreba to dokazovať slovami. Lebo v každej generácii tých,……...
„Nie je nič silnejšie než beznádej. Nepozná žiadnu porážku zo strany nikoho či už sú napravo, alebo naľavo. Keď človek vo svojej mysli utne akúkoľvek nádej na svoj život, v odvahe sa mu nič nevyrovná. Žiaden z jeho nepriateľov mu nemôže čeliť a niet žiadneho trápenia, ktorého povesť oslabuje jeho zámer; lebo každé trápenie, ktoré ho môže……...
„Nebuď prekvapený, keď sa začneš cvičiť v čnosti, že sa z každej strany vynoria ťažké a intenzívne pokušenia; pretože čnosť nie je považovaná za čnosť, ak nie je sprevádzaná ťažkosťami námah, ktoré sprevádzajú jej nadobudnutie. Pretože samotná čnosť je pomenovaná práve z tohto faktu, ako hovorí svätý Ján: ,Je zvyčajné, že čnosť je napádaná ťažkosťami; čnosť si zasluhuje výčitku, keď……...
„Ale len čo milosť zbadá, že sa do myšlienok človeka začalo vkrádať trocha sebavedomia, a že si o sebe začal myslieť veľké veci, okamžite dovolí pokušeniam, ktoré sú proti nemu, aby nabrali na sile a zvíťazili, kým nespozná svoju slabosť, dá sa na útek a v pokore hľadá útočisko u Boha. Týmito vecami človek prichádza k stavu dokonalého……...
„Len čo Božia milosť upevnila jeho myslenie vo všetkých týchto veciach, takže dôveruje Bohu, začne ho postupne uvádzať do pokušení. Dovoľuje, aby mu boli zaslané pokušenia podľa jeho miery, aby zniesol ich silu. Ale práve v týchto pokušeniach sa k nemu pomoc milosti hmatateľne približuje, aby nabral odvahu, kým postupne získa skúsenosti, nadobudne múdrosť a opovrhne svojimi nepriateľmi……...